prof. MUDr. Ján Staško, PhD.

Klinika hematológie a transfúziológie, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzitná nemocnica v Martine

Najnovšie články autora

Cirhóza pečene a hepatocelulárny karcinóm

Cirhóza pečene je difúzny proces parenchýmu pečene charakterizovaný prítomnosťou fibrózy a vznikom regeneračných uzlov. Predstavuje ireverzibilné štádium chronických chorôb pečene s poruchou funkcie pečene a vznikom portálnej hypertenzie. K etiologickým faktorom tohto ochorenia patria napr. vírusová hepatitída, nadmerný príjem alkoholu a non-alkoholická steatohepatitída. V prípade výskytu komplikácií je ovplyvnená kvalita života, ako aj prežívanie pacientov. Cirhóza je ročne príčinou takmer 2 % úmrtí v Európe. Nevyhnutné je včasné stanovenie diagnózy a dôsledný monitoring stavu cirhotického pacienta vzhľadom na potrebu prevencie a detekcie možných komplikácií. Jedinou kuratívnou metódou liečby je transplantácia pečene. Tento článok je stručným súhrnom klinických aspektov tohto ochorenia a súčasných liečebných modalít.

Angina pectoris

Angina pectoris je symptomatickou manifestáciou prechodnej myokardiálnej ischémie. Angina vzniká vtedy, keď potreba kyslíka pre myokard prevýši schopnosť koronárnej cirkulácie. Základom liečby všetkých kardiovaskulárnych ochorení je zmena životného štýlu. Farmakologické intervencie zahŕňajú moduláciu srdcovej frekvencie, relaxáciu hladkého svalstva, revaskularizáciu a iné. Niektoré tieto intervencie môžu priamo alebo nepriamo zabrániť nepriaznivým dôsledkom nedostatočného zásobovania myokardu kyslíkom alebo ich aspoň oddialiť. Predložený článok sumarizuje súčasné možnosti liečby anginy pectoris.

Myelodysplastický syndróm

Štandardy v starostlivosti o pacienta s myelodysplastickým syndrómom (MDS) sa neustále menia. Pacient s MDS by mal byť v starostlivosti hematológa, pretože on vie najlepšie posúdiť súčasné terapeutické možnosti, ako aj možnosť realizácie transplantácie kostnej drene. Liečebná stratégia je založená na novelizovanom medzinárodnom prognostickom skórovacom systéme IPSS-R. Pacienti dostávajú v súčasnosti hlavne podpornú liečbu, ktorá na jednej strane predlžuje celkové prežívanie a zlepšuje kvalitu života, ale na druhej strane ide len o dočasné opatrenia. Z hľadiska budúcnosti treba nájsť také terapeutické možnosti, ktoré by stimulovali produkciu v kostnej dreni dlhodobo.

Imúnna trombocytopénia – diagnostika a liečba

Trombocyty boli prvýkrát opísané v roku 1851 T. W. Jonesom ako zhluk bezfarebných teliesok, ktoré sa k sebe zjavne viažu koagulovaným fibrínom. Funkciu doštičiek objavil v roku 1882 taliansky lekár a vedec Giulio Bizzozero, ktorý ako prvý použil pojem „krvné doštičky“ a tiež zistil, že sa viažu na miesto poškodenia endotelu. O fyziologických funkciách doštičiek, ako aj o ich účasti na patologických procesoch sa počas uplynulých desaťročí nahromadilo veľké množstvo údajov, no aj tu platí, že každá odpoveď otvára priestor pre stále nové otázky.

Chronická lymfocytová leukémia

Pred 150 rokmi bola prvýkrát popísaná chronická lymfocytová leukémia (CLL), ktorú charakterizuje lymfocytóza, lymfadenopatia a splenomegália. Za tento čas sme pochopili mechanizmy rozvoja choroby a vyvinuli sme rôzne liečebné stratégie. V tomto prehľadovom článku sa budeme okrem iného zaoberať novými liečivami, ktoré sú študované alebo už schválené pre liečbu CLL.

Laboratórne monitorovanie nových perorálnych antikoagulancií

Nové perorálne antikoagulanciá (NOAK), ku ktorým patria priame inhibítory trombínu a priame inhibítory aktivovaného faktora X (FXa), majú veľa výhod v porovnaní s antivitamínmi K (napríklad warfarín). V článku stručne referujeme o klinickom využití a mechanizme účinku NOAK. Podrobnejšie sa zaoberáme účinkom NOAK na rutinné hemokoagulačné testy (aktivovaný parciálny tromboplastínový čas – APTT, protrombínový čas – PT a trombínový čas – TT), ako aj na špeciálne laboratórne testy. Ďalej sa venujeme nielen využitiu špecifických metód na stanovenie koncentrácie NOAK, ale aj zhodnoteniu alternatívnych metód na testovanie NOAK. V rámci toho diskutujeme o význame špecifických kalibrátorov pre daný NOAK pri použití rutinných testov (APTT a PT), ako aj o možnosti stanovenia anti-Xa aktivity, kalibrovanej na heparín, na meranie účinku priamych inhibítorov FXa.

Cirhóza pečene a hepatocelulárny karcinóm

Cirhóza pečene je difúzny proces parenchýmu pečene charakterizovaný prítomnosťou fibrózy a vznikom regeneračných uzlov. Predstavuje ireverzibilné štádium chronických chorôb pečene s poruchou funkcie pečene a vznikom portálnej hypertenzie. K etiologickým faktorom tohto ochorenia patria napr. vírusová hepatitída, nadmerný príjem alkoholu a non-alkoholická steatohepatitída. V prípade výskytu komplikácií je ovplyvnená kvalita života, ako aj prežívanie pacientov. Cirhóza je ročne príčinou takmer 2 % úmrtí v Európe. Nevyhnutné je včasné stanovenie diagnózy a dôsledný monitoring stavu cirhotického pacienta vzhľadom na potrebu prevencie a detekcie možných komplikácií. Jedinou kuratívnou metódou liečby je transplantácia pečene. Tento článok je stručným súhrnom klinických aspektov tohto ochorenia a súčasných liečebných modalít.

Angina pectoris

Angina pectoris je symptomatickou manifestáciou prechodnej myokardiálnej ischémie. Angina vzniká vtedy, keď potreba kyslíka pre myokard prevýši schopnosť koronárnej cirkulácie. Základom liečby všetkých kardiovaskulárnych ochorení je zmena životného štýlu. Farmakologické intervencie zahŕňajú moduláciu srdcovej frekvencie, relaxáciu hladkého svalstva, revaskularizáciu a iné. Niektoré tieto intervencie môžu priamo alebo nepriamo zabrániť nepriaznivým dôsledkom nedostatočného zásobovania myokardu kyslíkom alebo ich aspoň oddialiť. Predložený článok sumarizuje súčasné možnosti liečby anginy pectoris.

Myelodysplastický syndróm

Štandardy v starostlivosti o pacienta s myelodysplastickým syndrómom (MDS) sa neustále menia. Pacient s MDS by mal byť v starostlivosti hematológa, pretože on vie najlepšie posúdiť súčasné terapeutické možnosti, ako aj možnosť realizácie transplantácie kostnej drene. Liečebná stratégia je založená na novelizovanom medzinárodnom prognostickom skórovacom systéme IPSS-R. Pacienti dostávajú v súčasnosti hlavne podpornú liečbu, ktorá na jednej strane predlžuje celkové prežívanie a zlepšuje kvalitu života, ale na druhej strane ide len o dočasné opatrenia. Z hľadiska budúcnosti treba nájsť také terapeutické možnosti, ktoré by stimulovali produkciu v kostnej dreni dlhodobo.

Imúnna trombocytopénia – diagnostika a liečba

Trombocyty boli prvýkrát opísané v roku 1851 T. W. Jonesom ako zhluk bezfarebných teliesok, ktoré sa k sebe zjavne viažu koagulovaným fibrínom. Funkciu doštičiek objavil v roku 1882 taliansky lekár a vedec Giulio Bizzozero, ktorý ako prvý použil pojem „krvné doštičky“ a tiež zistil, že sa viažu na miesto poškodenia endotelu. O fyziologických funkciách doštičiek, ako aj o ich účasti na patologických procesoch sa počas uplynulých desaťročí nahromadilo veľké množstvo údajov, no aj tu platí, že každá odpoveď otvára priestor pre stále nové otázky.

Chronická lymfocytová leukémia

Pred 150 rokmi bola prvýkrát popísaná chronická lymfocytová leukémia (CLL), ktorú charakterizuje lymfocytóza, lymfadenopatia a splenomegália. Za tento čas sme pochopili mechanizmy rozvoja choroby a vyvinuli sme rôzne liečebné stratégie. V tomto prehľadovom článku sa budeme okrem iného zaoberať novými liečivami, ktoré sú študované alebo už schválené pre liečbu CLL.

Laboratórne monitorovanie nových perorálnych antikoagulancií

Nové perorálne antikoagulanciá (NOAK), ku ktorým patria priame inhibítory trombínu a priame inhibítory aktivovaného faktora X (FXa), majú veľa výhod v porovnaní s antivitamínmi K (napríklad warfarín). V článku stručne referujeme o klinickom využití a mechanizme účinku NOAK. Podrobnejšie sa zaoberáme účinkom NOAK na rutinné hemokoagulačné testy (aktivovaný parciálny tromboplastínový čas – APTT, protrombínový čas – PT a trombínový čas – TT), ako aj na špeciálne laboratórne testy. Ďalej sa venujeme nielen využitiu špecifických metód na stanovenie koncentrácie NOAK, ale aj zhodnoteniu alternatívnych metód na testovanie NOAK. V rámci toho diskutujeme o význame špecifických kalibrátorov pre daný NOAK pri použití rutinných testov (APTT a PT), ako aj o možnosti stanovenia anti-Xa aktivity, kalibrovanej na heparín, na meranie účinku priamych inhibítorov FXa.