prof. MUDr. Marián Mokáň, DrSc., FRCP Edin 

I. interná klinika, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave

Najnovšie články autora

Adrenálne incidentalómy

Adrenálne incidentalómy (AI) predstavujú skupinu tzv. náhodne vizualizovaných (USG, CT, MRI) adrenálnych lézií, más v abdominálnej dutine. V súčasnej dobe sa pod termínom AI rozumie patologický útvar s veľkosťou 1 cm a viac, avšak do tejto skupiny nespadajú AI s prejavmi endokrinologickej nadprodukcie a incidentalómy u pacientov so známou malignitou. Postupne dochádza pri progrese vývoja techniky k nárastu incidencie incidentalómov. Častejší výskyt je u žien, u pacientov s malígnymi ochoreniami, s metabolickým syndrómom, prípadne u ľudí v staršom veku. Zásadným cieľom v prípade ich manažmentu je vylúčenie, alebo potvrdenie hormonálnej aktivity a eventuálne rozpoznanie ich možného malígneho potenciálu. V súčasnej dobe nie je prijatý žiadny exaktný konsenzus v prípade ich manažmentu. Benígne adrenálne lézie majú vo všeobecnosti častejší výskyt než malígne nálezy. Dominujúca príčina hyperfunkcie je subklinický hyperkortizolizmus, no terapeutický pohľad na týchto pacientov je kontroverzný. Nie sú prijaté ani jasné odporúčania na frekvenciu pravidelných rádiologických kontrolných zobrazení pri sledovaní pacientov s AI. Opakované CT kontrolné vyšetrenia taktiež predstavujú zvýšené riziko výskytu rakoviny vplyvom ionizujúceho žiarenia.

Parazitárne ochorenia

Niektoré parazitárne ochorenia sú rozšírené celosvetovo, iné len lokálne. Všeobecne sa v Slovenskej republike vyskytujú najmä helmintózy (enterobióza, toxokaróza, askarióza) a parazitózy zavlečené z trópov a subtrópov (napríklad malária, schistozomóza). Najčastejším vstupom parazita do organizmu je gastrointestinálny trakt, prípadne porušená sliznica alebo koža. Výrazne sa na rozšírení parazitóz podieľa úroveň hygieny, možnosť kontaminácie vody, úroveň prípravy mäsa, a cestovanie do krajín, kde je výskyt konkrétnych parazitóz pomerne častý. Parazit je organizmus, ktorý využíva iný organizmus k vlastnému životu.

Malígne lymfómy

Malígne lymfómy predstavujú 5 % všetkých nádorov vôbec. Ide o nádorové ochorenie systému lymfocytov a ich prekurzorov. K transformácii lymfocytov môže dôjsť na akomkoľvek stupni lymfocytovej diferenciácie a to buď v primárnych lymfatických orgánoch ako sú kostná dreň a týmus, alebo v sekundárnych lymfatických orgánoch ako sú lymfatické uzliny, slezina, prípadne lymfatické tkanivo dýchacej alebo tráviacej sústavy. Následne dochádza k proliferácii premenených malígnych lymfocytov a je možné ich šírenie do organizmu hematogénnou aj lymfogénnou cestou.

Bolesť na hrudi

Bolesť na hrudi predstavuje symptóm, ktorý môže byť spôsobený rozličnými ochoreniami. Z etiologického hľadiska sú bolesti na hrudníku veľmi rôznorodá záležitosť. Bolesť môže byť lokalizovaná – povrchová (koža, svaly, kosti) hlboká – viscerálna/orgánová (kardiálna, pleurálna, ezofageálna, peptická, biliárna, pankreatická) alebo psychogénna (panický atak, depresia, neurotické ťažkosti). Príčiny, ktoré spôsobujú bolesti na hrudníku, sú heterogénne. Vo všeobecnosti ich môžme rozdeliť do dvoch skupín – kardiálne a nekardiálne. Do druhej kategórie patria ochorenia respiračného systému, hrudnej steny, gastrointestinálne, psychogénne a iatrogénne bolesti na hrudníku.

Perikarditídy

Perikardiálne ochorenia, v našom prípade konkrétne perikarditídy, predstavujú skupinu autonómnych ochorení, respektíve môžu byť súčasťou systémových ochorení. Sú charakterizované ako zápalové ochorenia perikardu (vak skladajúci sa z dvoch vrstiev – seróznej viscerálnej a fibróznej parietálnej vrstvy, medzi ktorými je dutina vyplnená perikardiálnou tekutinou). V mnohých prípadoch dochádza v priebehu niekoľkých dní ku klinickému zlepšeniu pacienta s perikarditídou, no neraz sa môžu objaviť aj sprievodné komplikácie, ako je napríklad tvorba perikardiálneho výpotku – čiže akumulácia tekutiny pod osrdcovníkom.

Infarkt myokardu – rekapitulácia poznatkov

Akútny koronárny syndróm (AKS) predstavuje spektrum klinických prejavov, ktoré charakterizujú infarkt myokardu s eleváciami ST segmentu (STEMI), infarkt myokardu s depresiami ST segmentu (NSTEMI) alebo nestabilnú angínu pectoris (NAP). Princípy, postupy, liečba, ale aj definícia AIM prešli rôznymi modifikáciami. Vzhľadom na významné zmeny v diagnostike, ktoré priniesli kardiošpecifické markery, bola vypracovaná nová definícia infarktu myokardu (IM). Podľa tretej globálnej pracovnej skupiny pre IM by mal byť pojem AIM použitý v prípade, ak je k dispozícii dôkaz myokardiálnej nekrózy v klinickej situácii zodpovedajúci akútnej myokardiálnej ischémii.

Srdcové zlyhanie

Srdcové zlyhanie (alebo inak srdcová nedostatočnosť) predstavuje veľmi závažnú a neprehliadnuteľnú skupinu príznakov naznačujúcich neadekvátnu funkciu srdca, ktorá vedie k mnohým, často až fatálnym následkom pre pacienta. Treba sa zamerať na túto rozsiahlu problematiku z rôznych uhlov a venovať jej dostatočný priestor, či už v bežnom laickom ponímaní, alebo na kardiologickom poli. Z týchto dôvodov považujeme za nevyhnutné venovať danej téme nasledujúce strany.

Infekcie spôsobené rodom Candida

Rod Candida patrí medzi kvasinky. V mikrobiologických laboratóriách sa ako klinický materiál vyskytuje veľmi často. Candida albicans býva izolovaná najčastejšie.

Uzlinový syndróm

Lymfadenopatia, adenopatia alebo lymfadenomegália sú termíny, ktoré opisujú chorobné zväčšenie lymfatických uzlín. Uzlinový syndróm je lokálne alebo generalizované zväčšenie lymfatických uzlín rôznej etiológie, ktoré môže byť symptomatické, ale aj asymptomatické. V hematológii ide o pomerne často vyskytujúci sa jav vo všetkých vekových kategóriách a reflektuje viac či menej závažné ochorenia ľudského tela. Uzlinový syndróm patrí k medziodborovo problematickému ochoreniu, kde hematologické vyšetrenie zohráva podstatnú časť správnej formulácie diagnózy a určuje ďalšie smerovanie liečby pacienta.

Adrenálne incidentalómy

Adrenálne incidentalómy (AI) predstavujú skupinu tzv. náhodne vizualizovaných (USG, CT, MRI) adrenálnych lézií, más v abdominálnej dutine. V súčasnej dobe sa pod termínom AI rozumie patologický útvar s veľkosťou 1 cm a viac, avšak do tejto skupiny nespadajú AI s prejavmi endokrinologickej nadprodukcie a incidentalómy u pacientov so známou malignitou. Postupne dochádza pri progrese vývoja techniky k nárastu incidencie incidentalómov. Častejší výskyt je u žien, u pacientov s malígnymi ochoreniami, s metabolickým syndrómom, prípadne u ľudí v staršom veku. Zásadným cieľom v prípade ich manažmentu je vylúčenie, alebo potvrdenie hormonálnej aktivity a eventuálne rozpoznanie ich možného malígneho potenciálu. V súčasnej dobe nie je prijatý žiadny exaktný konsenzus v prípade ich manažmentu. Benígne adrenálne lézie majú vo všeobecnosti častejší výskyt než malígne nálezy. Dominujúca príčina hyperfunkcie je subklinický hyperkortizolizmus, no terapeutický pohľad na týchto pacientov je kontroverzný. Nie sú prijaté ani jasné odporúčania na frekvenciu pravidelných rádiologických kontrolných zobrazení pri sledovaní pacientov s AI. Opakované CT kontrolné vyšetrenia taktiež predstavujú zvýšené riziko výskytu rakoviny vplyvom ionizujúceho žiarenia.

Parazitárne ochorenia

Niektoré parazitárne ochorenia sú rozšírené celosvetovo, iné len lokálne. Všeobecne sa v Slovenskej republike vyskytujú najmä helmintózy (enterobióza, toxokaróza, askarióza) a parazitózy zavlečené z trópov a subtrópov (napríklad malária, schistozomóza). Najčastejším vstupom parazita do organizmu je gastrointestinálny trakt, prípadne porušená sliznica alebo koža. Výrazne sa na rozšírení parazitóz podieľa úroveň hygieny, možnosť kontaminácie vody, úroveň prípravy mäsa, a cestovanie do krajín, kde je výskyt konkrétnych parazitóz pomerne častý. Parazit je organizmus, ktorý využíva iný organizmus k vlastnému životu.

Malígne lymfómy

Malígne lymfómy predstavujú 5 % všetkých nádorov vôbec. Ide o nádorové ochorenie systému lymfocytov a ich prekurzorov. K transformácii lymfocytov môže dôjsť na akomkoľvek stupni lymfocytovej diferenciácie a to buď v primárnych lymfatických orgánoch ako sú kostná dreň a týmus, alebo v sekundárnych lymfatických orgánoch ako sú lymfatické uzliny, slezina, prípadne lymfatické tkanivo dýchacej alebo tráviacej sústavy. Následne dochádza k proliferácii premenených malígnych lymfocytov a je možné ich šírenie do organizmu hematogénnou aj lymfogénnou cestou.

Bolesť na hrudi

Bolesť na hrudi predstavuje symptóm, ktorý môže byť spôsobený rozličnými ochoreniami. Z etiologického hľadiska sú bolesti na hrudníku veľmi rôznorodá záležitosť. Bolesť môže byť lokalizovaná – povrchová (koža, svaly, kosti) hlboká – viscerálna/orgánová (kardiálna, pleurálna, ezofageálna, peptická, biliárna, pankreatická) alebo psychogénna (panický atak, depresia, neurotické ťažkosti). Príčiny, ktoré spôsobujú bolesti na hrudníku, sú heterogénne. Vo všeobecnosti ich môžme rozdeliť do dvoch skupín – kardiálne a nekardiálne. Do druhej kategórie patria ochorenia respiračného systému, hrudnej steny, gastrointestinálne, psychogénne a iatrogénne bolesti na hrudníku.

Perikarditídy

Perikardiálne ochorenia, v našom prípade konkrétne perikarditídy, predstavujú skupinu autonómnych ochorení, respektíve môžu byť súčasťou systémových ochorení. Sú charakterizované ako zápalové ochorenia perikardu (vak skladajúci sa z dvoch vrstiev – seróznej viscerálnej a fibróznej parietálnej vrstvy, medzi ktorými je dutina vyplnená perikardiálnou tekutinou). V mnohých prípadoch dochádza v priebehu niekoľkých dní ku klinickému zlepšeniu pacienta s perikarditídou, no neraz sa môžu objaviť aj sprievodné komplikácie, ako je napríklad tvorba perikardiálneho výpotku – čiže akumulácia tekutiny pod osrdcovníkom.

Infarkt myokardu – rekapitulácia poznatkov

Akútny koronárny syndróm (AKS) predstavuje spektrum klinických prejavov, ktoré charakterizujú infarkt myokardu s eleváciami ST segmentu (STEMI), infarkt myokardu s depresiami ST segmentu (NSTEMI) alebo nestabilnú angínu pectoris (NAP). Princípy, postupy, liečba, ale aj definícia AIM prešli rôznymi modifikáciami. Vzhľadom na významné zmeny v diagnostike, ktoré priniesli kardiošpecifické markery, bola vypracovaná nová definícia infarktu myokardu (IM). Podľa tretej globálnej pracovnej skupiny pre IM by mal byť pojem AIM použitý v prípade, ak je k dispozícii dôkaz myokardiálnej nekrózy v klinickej situácii zodpovedajúci akútnej myokardiálnej ischémii.

Srdcové zlyhanie

Srdcové zlyhanie (alebo inak srdcová nedostatočnosť) predstavuje veľmi závažnú a neprehliadnuteľnú skupinu príznakov naznačujúcich neadekvátnu funkciu srdca, ktorá vedie k mnohým, často až fatálnym následkom pre pacienta. Treba sa zamerať na túto rozsiahlu problematiku z rôznych uhlov a venovať jej dostatočný priestor, či už v bežnom laickom ponímaní, alebo na kardiologickom poli. Z týchto dôvodov považujeme za nevyhnutné venovať danej téme nasledujúce strany.

Infekcie spôsobené rodom Candida

Rod Candida patrí medzi kvasinky. V mikrobiologických laboratóriách sa ako klinický materiál vyskytuje veľmi často. Candida albicans býva izolovaná najčastejšie.

Uzlinový syndróm

Lymfadenopatia, adenopatia alebo lymfadenomegália sú termíny, ktoré opisujú chorobné zväčšenie lymfatických uzlín. Uzlinový syndróm je lokálne alebo generalizované zväčšenie lymfatických uzlín rôznej etiológie, ktoré môže byť symptomatické, ale aj asymptomatické. V hematológii ide o pomerne často vyskytujúci sa jav vo všetkých vekových kategóriách a reflektuje viac či menej závažné ochorenia ľudského tela. Uzlinový syndróm patrí k medziodborovo problematickému ochoreniu, kde hematologické vyšetrenie zohráva podstatnú časť správnej formulácie diagnózy a určuje ďalšie smerovanie liečby pacienta.