Rituálna obriezka a riziko autizmu

Novorodenecká obriezka je nepochybne kontroverzný akt, ktorý je ne/zainteresovanými vnímaný diametrálne odlišne. Zatiaľ čo jej prívrženci sa odvolávajú na náboženskú povinnosť, jej odporcovia poukazujú na možné negatívne dôsledky. Tu je ďalší kamienok do mozaiky.

Už zhruba 70 rokov je známe, že bolestivý chirurgický zákrok v ranom detstve dokáže človeku spôsobiť dlhotrvajúce psych(olog)ické problémy v neskoršom živote, pričom existuje významná korelácia medzi vekom dieťaťa a frekvenciou, respektíve intenzitou následných emočných porúch. V tom zmysle, že čím sú deti vystavené stresujúcej operácii mladšie, tým častejšie sa u nich prejavia rôzne problémy. O novorodencoch ani nehovoriac.

Znie to skoro neuveriteľne, ale ešte pred troma dekádami sa verilo, že čerstvo narodené deti nie sú schopné vnímať bolesť tak ako staršie deti alebo dospelí. Našťastie, dnes je už táto idea minulosťou, keďže existuje množstvo jednoznačných dôkazov o tom, že novorodenci a batoľatá vnímajú stres a pociťujú bolesť prakticky rovnako ako tínedžeri alebo dôchodcovia. Akurát s tým rozdielom, že tí najmenší ešte nemajú úplne vyvinutú schopnosť prejavovať utrpenie charakteristickým spôsobom. Možno odtiaľ (intuitívne) pramení kontroverzný postoj mnohých nábožensky založených rodičov, ktorí bagatelizujú bolesť svojho novorodeného syna, ktorá je nevyhnutne spojená s jeho rituálnou obriezkou. Sú totiž (asi) presvedčení o tom, že čím skôr ju povinne absolvuje, tým „lepšie“ pre neho, pretože na bolesť nielenže rýchlo zabudne, ale neskôr si ju už ani nebude pamätať. Nuž, najnovšie výsledky dánskych vedcov sú, zdá sa, v priamom protiklade s týmto nešťastným presvedčením.

Lekári si vybrali skupinu zhruba 343-tisíc chlapcov narodených v rokoch 1994 – 2003, ktorých sledovali od narodenia až do dovŕšenia 9 rokov. Za ten čas u nich diagnostikovali takmer 5-tisíc prípadov rôznych autistických porúch (autism spectrum disorder, ASD), ako aj vyše 7-tisíc prípadov hyperkinetickej poruchy (hyperkinetic disorder). Autori zároveň korelovali frekvenciu rituálnej obriezky s oboma psychiatrickými poruchami. Nuž a zistili nasledovné skutočnosti: bez ohľadu na kultúrne pozadie, u obrezaných chlapcov sa ASD vyskytovalo oveľa častejšie (v priemere až o polovicu!) než u ich intaktných rovesníkov vo veku do 10 rokov. Riziko bolo pritom obzvlášť vysoké u detí mladších než 5 rokov. Navyše, obrezaní chlapci mali aj vyššiu pravdepodobnosť vzniku hyperkinetickej poruchy. Ako si to vedci vysvetľujú?

Hypotéza je založená na myšlienke, že (fyziologicky nie nevyhnutný) bolestivý zážitok v relatívne krátkom čase po (stresujúcom) narodení spúšťa nežiaduce neurochemické procesy, ktoré sa za istých okolností môžu neskôr prejaviť patologickým vnímaním bolesti alebo spomínanými psychiatrickými poruchami. Námietkou by mohol byť fakt, že v súčasnosti sa obriezka bez použitia anestetík už prakticky nevykonáva. (Hoci, žiaľ, stále existujú nemocnice, v ktorých sa novorodenci dodnes veselo obrezávajú bez anestetík, o pokútnych felčiaroch nehovoriac.) Problémom však je, že najčastejšie používanou metódou tlmenia bolesti je aplikácia lokálneho anestetika vo forme krému, ktorý však zďaleka neposkytuje takú úľavu od bolesti, ako síce menej rozšírené, ale o to účinnejšie injekčné metódy. Čiže v tom „najlepšom“ prípade je rituálna obriezka pre novorodencov „len“ veľmi nepríjemná, v tom najhoršom však mimoriadne bolestivá. Navyše sa predpokladá, že vzhľadom na špecifiká neonatálneho penisu je nielen zákroková, ale aj pooperačná bolesť u infantov podstatne intenzívnejšia než u starších chlapcov alebo dospelých mužov. Ide o to, že predkožka väčšiny novorodencov sa najprv musí nasilu odtrhnúť od žaluďa, s ktorým je zrastená a až potom je možné ju odrezať. Dôsledkom je nielen bolestivá otvorená rana, ale zároveň aj exponovaný citlivý žaluď, ktorý je vystavený ako mechanickému, tak aj chemickému dráždeniu z moču a stolice až do úplného zahojenia. Vďaka už separovanej predkožke sú starší chlapci ušetrení časti nepríjemností a „užijú“ si len bolesť spojenú s odrezaním predkožky.

Je toto všetko naozaj nutné, pokiaľ to nie je medicínsky nevyhnutné? 


Literatúra

  1. Ritual circumcision and risk of autism spectrum disorder in 0- to 9-year-old boys: national cohort study in Denmark (doi: 10.1177/0141076814565942)
Hodnotenie článku

inVitro 4/2015

Pediatria

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 4/2015 Pediatria. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro