RNDr. Igor Šarmír, PhD.

pracovník Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a bývalý člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Najnovšie články autora

Problematické aspekty dnešného systému garantovania bezpečnosti potravín v EÚ. Od Paracelsovho princípu k endokrinným disruptorom

Bezpečnosť potravín patrí oprávnene medzi priority EÚ. Ide ale o koncept, ktorý sa od určitého obdobia vyvíja a riadi nezávisle od „kvality potravín“, hoci je veľmi diskutabilné, či je to správne. Možno súhlasiť s tvrdením, že „nie všetky bezpečné potraviny sú kvalitné, pričom dlhodobá konzumácia potravín posúdených ako bezpečné, ktoré nespĺňajú kvalitatívne kritériá, môže byť riziková“ 1 . Pravdepodobným zámerom zdôrazňovania „bezpečnosti“ – bez ohľadu na kvalitu – je presvedčiť spotrebiteľov o neškodnosti všetkých schválených a predávaných potravín (a ich zložiek), hoci sa nemusia...

Je chemizácia životného prostredia vo všeobecnosti a potravín osobitne vektorom nárastu počtu prípadov rakoviny vo vyspelých krajinách?

Odpoveď na otázku položenú v nadpise vyzerá byť jednoduchá a logická: medzi nárastom počtu onkologických ochorení na jednej strane a vystaveniu populácie neustále sa zvyšujúcemu množstvu chemických produktov vytváraných človekom na druhej strane existuje veľmi úzka a historicky preukázaná korelácia. Napriek tomu sa na celkovom trende nič významnejšie nemení: výrobky chemického priemyslu naďalej a v narastajúcej miere zaplavujú naše životné prostredie.

Zdravotné riziká konzumácie potravín vyrobených na báze geneticky modifikovaných plodín

Za posledných asi 20 rokov bol v Európe máloktorej téme vlastný taký emotívny náboj, ako je to v prípade geneticky modifikovaných organizmov (GMO).

Problematické aspekty dnešného systému garantovania bezpečnosti potravín v EÚ. Od Paracelsovho princípu k endokrinným disruptorom

Bezpečnosť potravín patrí oprávnene medzi priority EÚ. Ide ale o koncept, ktorý sa od určitého obdobia vyvíja a riadi nezávisle od „kvality potravín“, hoci je veľmi diskutabilné, či je to správne. Možno súhlasiť s tvrdením, že „nie všetky bezpečné potraviny sú kvalitné, pričom dlhodobá konzumácia potravín posúdených ako bezpečné, ktoré nespĺňajú kvalitatívne kritériá, môže byť riziková“ 1 . Pravdepodobným zámerom zdôrazňovania „bezpečnosti“ – bez ohľadu na kvalitu – je presvedčiť spotrebiteľov o neškodnosti všetkých schválených a predávaných potravín (a ich zložiek), hoci sa nemusia...

Je chemizácia životného prostredia vo všeobecnosti a potravín osobitne vektorom nárastu počtu prípadov rakoviny vo vyspelých krajinách?

Odpoveď na otázku položenú v nadpise vyzerá byť jednoduchá a logická: medzi nárastom počtu onkologických ochorení na jednej strane a vystaveniu populácie neustále sa zvyšujúcemu množstvu chemických produktov vytváraných človekom na druhej strane existuje veľmi úzka a historicky preukázaná korelácia. Napriek tomu sa na celkovom trende nič významnejšie nemení: výrobky chemického priemyslu naďalej a v narastajúcej miere zaplavujú naše životné prostredie.

Zdravotné riziká konzumácie potravín vyrobených na báze geneticky modifikovaných plodín

Za posledných asi 20 rokov bol v Európe máloktorej téme vlastný taký emotívny náboj, ako je to v prípade geneticky modifikovaných organizmov (GMO).