Posledné sčítanie obyvateľstva SR prinieslo nelichotivé štatistiky o reálnej „kvalite života“ v rómskych osadách, ktorých máme na území Slovenskej republiky podľa najnovšieho atlasu komunít celkom 804. Takmer 100-percentná nezamestnanosť v osadách spolu s úžerníctvom znásobujú biedu, zaostalosť a kriminalitu, ktorá je umocňovaná alkoholizmom, tabakizmom, drogovými závislosťami, inhaláciou prchavých látok a gamblerstvom. Deti vyrastajú v zúfalých hygienických podmienkach, zväčša bez primeranej dostupnosti pitnej vody a kanalizácie, bez pozitívnych príkladov správania a bez základných hygienických návykov zo strany dlhodobo až celoživotne nezamestnaných rodičov. Riešenia tohto nelichotivého stavu sa rodili pomaly a ťažko, ale v súčasnosti sa podľa medzinárodného ohlasu (naposledy WONCA Europe 2014 v Lisabone) stáva Slovensko vzorom pre ostatné krajiny v poskytovaní efektívnej pomoci znevýhodneným skupinám obyvateľov, a to svojím národným projektom Zdravé komunity.
Aké sú špecifiká pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti Rómom?
Sociálna vylúčenosť, nízky hygienický štandard a jazyková bariéra bývajú často kombinované so senzorickou depriváciou (nahluchlosť, hluchota, poruchy zraku), analfabetizmom, negramotnosťou a mentálnou retardáciou. Vyžadujú osobitné zručnosti každého zdravotníckeho pracovníka, ktorý tejto komunite poskytuje zdravotnú starostlivosť. Časová náročnosť odberu anamnézy, samotného vyšetrenia, ako aj edukácie rómskeho pacienta v liečbe a prevencii je neporovnateľne vyššia pri identických platbách zdravotných poisťovní za poskytnuté výkony. V niektorých okresoch stredného a východného Slovenska dnes tvorí rómske obyvateľstvo až 28 % celkovej populácie, pričom podiel medzi novonarodenými deťmi predstavuje niekedy viac než 50 % všetkých novorodencov. Podľa údajov Štatistického úradu SR, za rok 2010 predstavovala mesačná výška výdavkov Rómov na zdravie čiastku 9,60 eur na rodinu, to znamená priemerne 1,81 eur na osobu. Výdavky na alkohol a tabak v rovnakom období predstavovali 40,4 eur na rodinu a 7,62 eur na jednotlivca (vrátane detí a dôchodcov). Od takéhoto príjmu sa odvíja reálna možnosť farmakoterapie ochorení a nadväzujúca compliance a adherencia pacienta najmä k chronickej terapii. Každomesačne upravovaná kategorizácia liekov a vznik doplatkov za pôvodne plne hradené lieky sťažujú neprehľadnú situáciu v liečbe najčastejších diagnóz. Zdravotnícky personál pri preventívnej starostlivosti i kuratíve sa denne dostáva do kontaktu s ektoparazitmi, ako sú vši, blchy a svrab. Výnimkou nie je ani tuberkulóza vo všetkých formách a štádiách ochorenia. Pri manipulácii s krvou je personál ohrozovaný najmä hepatitídou typu B u chronických prenášačov. Úspešný priebeh vyšetrenia často vyžaduje asistenciu príbuzného alebo asistenta osvety zdravia (ďalej AOZ), ktorý tlmočí komunikáciu z rómskeho do slovenského jazyka a naopak. Potrebnú liečbu treba zväčša transformovať do jednoduchého odporúčania, ktoré je schopný pacient, eventuálne príbuzný pochopiť. Zložitejšie postupy musia vzhľadom na ich praktickú nevykonateľnosť nahrádzať jednoduchšie algoritmy odrážajúce reálne myslenie a skutočné možnosti rómskeho pacienta.
Kvalitatívne výrazným posunom v primárnom kontakte pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti Rómom sa od 7. októbra 2013 stal projekt Platformy na podporu zdravia znevýhodnených skupín (ďalej PPZZS), keď v teréne začalo pracovať celkom 108 zdravotníckych asistentov osvety zdravia riadených 12 terénnymi koordinátormi. Tento úspešný program postupne prerástol do národného programu Zdravé komunity s participáciou ministerstva zdravotníctva SR – zahŕňa 200 pracovníkov. Tí pochádzajú zväčša priamo zo segregovaných rómskych osád, preto najlepšie poznajú pálčivé zdravotné a hygienické problémy komunity a efektívne komunikujú a riešia problémy pacientov na mieste, vo svojich osadách. Do náplne práce týchto AOZ patrí monitorovanie zdravotného stavu Rómov v osade, pozývanie pacientov na preventívne prehliadky a očkovanie, základné ošetrenie drobných poranení a úrazov, poskytovanie predlekárskej prvej pomoci, kontaktovanie lekára a záchrannej zdravotnej služby, pomoc pri starostlivosti o prvorodičky a novorodencov, komunikácia s lekármi a vyhodnocovanie účinnosti intervencie v konkrétnych lokalitách.
Aké sú špecifiká chorobnosti a úmrtnosti v rómskych komunitách?
V poslednom desaťročí je charakteristický zvyšujúci sa výskyt chronických ochorení. Prejavujú sa rozdiely v jednotlivých generáciách. U najmladšej nie je signifikantný rozdiel medzi rómskou a všeobecnou populáciou. V strednej generácii začínajú prevyšovať chronické ochorenia v rómskej populácii v porovnaní so všeobecnou populáciou a v kategórii nad 55 rokov výrazne prevažujú chronicky chorí spomedzi Rómov. Dochádza k rýchlejšiemu rastu a skoršiemu výskytu chronických a dlhodobých chorôb v súčasnej rómskej populácii. Medzi najčastejšie ochorenia patria kardiovaskulárne choroby (29,7 %), ochorenia dýchacích ciest (14,3 %), ochorenia kostí a kĺbov (12,5%), ochorenia nervových a zmyslových orgánov (11,8 %) a psychické poruchy (10,4 %). Ostatné skupiny chronických ochorení nepostihli viac než 6 % z celkového počtu pacientov. Podľa prieskumov muselo v dôsledku bežných zdravotných problémov prerušiť svoje aktivity 51 % rómskej populácie: prestali chodiť do školy, do práce, nevykonávali iné bežné každodenné činnosti. S každým zdravotným problémom navštívi lekára iba 50 % Rómov, na samovoľné zlepšenie čaká približne 20 % chorých, pre nedostatok financií ošetrenie neabsolvovalo až 18 % pacientov. Z dostupných analýz takmer 13 000 listov o prehliadke mŕtveho za obdobie rokov 1996 – 2003 v podtatranských okresoch Poprad, Kežmarok a Levoča, ktoré realizoval MUDr. Jozef Krak, MPH, riaditeľ Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade, vyplýva, že medzi najčastejšie príčiny úmrtia Rómov patria kardiovaskulárne ochorenia (43,7 %), nádorové ochorenia (len 14,3 %), ochorenia dýchacieho systému
(9,6 %), externé príčiny vrátane násilnej smrti (8,5 %), ostatné príčiny nemali viac než 4-percentné zastúpenie. Pozoruhodným zistením bol vplyv stupňa integrácie Rómov v okrese Kežmarok na ich priemerný vek pri úmrtí. Neintegrovaní zomierali vo veku 43,3 rokov, čiastočne integrovaní vo veku
52,2 rokov a plne integrovaní ako 60-roční. Rozdiel medzi skupinami bol takmer 17 rokov života! Tieto parametre vysvetľujú relatívne nízke zastúpenie nádorových ochorení v rómskej populácii pri porovnaní so všeobecnou populáciou. Takmer 25 % Rómov vo veku nad 6 rokov trpiacich chronickými chorobami – alebo dlhodobými zdravotnými problémami – poberalo invalidný dôchodok.
Špecifiká liečby a užívania ordinovanej terapie u rómskych pacientov
V drvivej väčšine prípadov súvisí návšteva lekára s predpisom lieku (85 %), ktorý treba doplatiť v lekárni (poplatok za recept, doplatok za liek). Všetky predpísané lieky si zaobstaralo 70,5 % osôb, ktorým boli predpísané, avšak v prípade pacientov zo segregovaných osád bol tento podiel iba 63,7 % a takmer 25 % Rómov zo segregovaných osád si lieky z finančných dôvodov nevybralo vôbec. Výdavky spojené s návštevou lekára predstavujú pre domácnosť záťaž z dôvodu platby za dopravu, doplatku za lieky a platby za iné položky. Výška priemernej zaplatenej sumy za lieky prestavovala u Rómov zo segregovaných osád 9,89 eur. Medzi troma typmi bývania Rómov (segregovaní, separovaní, rozptýlení) existujú štatisticky významné rozdiely vo výške uhradených poplatkov za lieky.
Hygienické podmienky s dopadom na zdravie v segregovaných rómskych osadách
Nakladanie s odpadom, zber a odvoz negatívne ovplyvňujú hygienické podmienky v osadách. Obyvatelia sa snažia vyhnúť poplatkom za odpady tvorbou ilegálnych skládok. Viac než 20 % rómskych domácností v osadách nezbiera odpadky do koša a následne do kontajnera, ale ich vyhadzuje do prírody a na skládky. Prístup k vode z verejného vodovodu má 30,7 % domácností zo segregovaných osád. Druhým najčastejším zdrojom nezávadnej vody je obecný verejný zdroj (27,3 % domácností). Studňou alebo vrtom vo dvore disponuje 16,4 % domácností zo segregovaných osád. Zvýšila sa vzdialenosť hlavného zdroja vody od obydlí, keďže takmer 40 % domácností malo zdroj ďalej než 50 metrov od domu. S týmito podmienkami úzko súvisí zvýšený výskyt hepatitídy A, črevných infekcií, parazitárnych ochorení a tuberkulózy vo všetkých formách a štádiách. Fenoménom posledných mesiacov je lokálny výskyt epidémie parotitídy v očkovanej populácii u detí i dospelých. Problémovým bodom v riešení infraštruktúry vrátane kanalizácie je vlastníctvo pozemkov pod rómskymi domami a chatrčami, keďže 28 % domov stojí na obecných a štátnych parcelách, 14 % na súkromných pozemkoch a iba 58 % stavieb je legálne postavených na pozemkoch vo vlastníctve Rómov.
Materinský a bežný jazyk komunikácie rómskej populácie
Demografický vývoj v rómskych komunitách
Na základe biologického aj produktívneho veku je štruktúra rómskej populácie podstatne bohatšia na mladšie vekové skupiny, naopak staršia generácia je k nej disproporčne slabšia než vo všeobecnej populácii. S narastajúcou mierou segregácie sa tento generačný nepomer prehlbuje ešte viac. Vysoký podiel najmladšej generácie v predproduktívnom veku potvrdzuje predpoklad o reprodukčnom správaní, pre ktoré je typická vyššia plodnosť a pôrodnosť. Nízke zastúpenie starších vekových skupín a poproduktívnych odráža okrem odlišného reprodukčného správania aj horší zdravotný stav a životné podmienky mnohých skupín rómskej populácie, ktoré prispievajú k rastu mortality a jej posúvaniu do nižších vekových skupín v porovnaní so štandardom v SR. Veľmi nízky podiel starších vekových kategórií a starobných dôchodcov v štruktúre rómskej populácie poukazuje na to, že pre dôchodkový systém v súčasnosti nepredstavujú vysokú záťaž. Odlišná situácia je v previazanosti populácie v produktívnom veku na čerpanie dávok v hmotnej núdzi. Pokračujúci trend demografického rastu bude najmä v segregovaných osadách vyžadovať posilňovanie zázemia primárneho kontaktu a gynekológov v miestach dostupných komunite, t. j. bez zložitého cestovania.
Význam národného projektu Zdravé komunity
Efektívne pokrytie potrieb terénu v najväčších segregovaných rómskych osadách umožňuje podľa doterajších získaných skúseností zlepšiť komunikáciu lekárov primárneho kontaktu s pacientami z osád. Zdravé komunity v súčasnosti zamestnávajú 172 asistentov osvety zdravia v celkom 165 lokalitách, pričom komunikujú so 400 lekármi. Obsluhujú viac než 220 000 obyvateľov v rómskych komunitách. Medzi dlhodobé ciele národného projektu Zdravé komunity patrí:
šírenie zdravotnej osvety v osadách s cieľom zvýšenia zdravotného uvedomenia rómskej populácie,
zlepšenie zdravotného stavu rómskej populácie,
zlepšenie informovanosti rómskej populácie o prenosných infekčných a parazitárnych ochoreniach,
zlepšenie informovanosti o dostupnej zdravotnej starostlivosti, právach a povinnostiach pacientov a poistencov,
zvýšenie zaočkovanosti a počtu preventívnych prehliadok vo všetkých vekových kategóriách,
vytvorenie pravidelného kontaktu a zlepšenie komunikácie medzi VLD, VLDD a komunitou, sociálny doprovod v prípade potreby,
zlepšenie situácie v oblasti osobnej a komunálnej hygieny,
zvýšenie osvety v oblasti sexuálnej výchovy,
zvýšenie vzdelanostnej úrovne a zamestnanosti v osadách,
zvýšenie záujmu Rómov o zdravotnú starostlivosť a edukačné aktivity.
Záver
Riešenie množstva nahromadených zdravotných a sociálnych problémov v rómskych komunitách vyžaduje urgentné zmeny nielen v spôsobe poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale i v systémovom riešení sociálnej situácie, hygienických štandardov a výchovy mladej generácie, ktorá vyrastá bez pozitívnych príkladov. Pozitívnym projektom so širokým dosahom na kvalitu života sa stal nesporne národný projekt Zdravé komunity, ktorý efektívne spája lekárov primárneho kontaktu a pacientov prostredníctvom asistentov osvety zdravia. Záujemcovia o spoluprácu spomedzi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti môžu v prípade záujmu o ďalšie informácie kontaktovať Mgr. Michala Kuba na čísle 0918 889 083 alebo RNDr. Zuzanu Pálošovú, PhD., na čísle 0903 120 841.
Literatúra
- Filadelfiová Jarmila, Gerbery Daniel: Správa o životných podmienkach rómskych domácností na Slovensku 2010, Regionálne centrum Rozvojového programu OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov, Bratislava, UNDP, 2012, str. 39 – 86
- Filadelfiová Jarmila: Príjmy, výdavky a spotreba domácností vylúčených rómskych osídlení, Regionálne centrum Rozvojového programu OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov, Bratislava, UNDP, 2015, str.45
- Marko Peter: Zdravotná starostlivosť v rómskej komunite. Kardiovaskulárna morbidita a mortalita Rómov, Konferencia SSVPL SLS, Bojnice, 2009
- www.ppzzs.sk
- www.acec.sk
