Rybí olej: zdroj omega-3 mastných kyselín a vitamínu D

Mastné kyseliny (hlavné zložky tukov) sa zaraďujú do dvoch hlavných skupín. Do prvej skupiny patria tie, ktoré si môže telo ľahko vyrobiť (tzv. non-esenciálne mastné kyseliny) a do druhej tie, ktoré si telo vyrobiť nevie (tzv. esenciálne mastné kyseliny – EFA). Keďže telo nedokáže EFA vyrobiť, musíme ich prijímať v strave. Iné typy tukov môže telo zo sacharidov a bielkovín ľahko prevádzať na nasýtené mastné kyseliny (SFAS) a mononenasýtené mastné kyseliny (MUFA), ale nie na polynenasýtené mastné kyseliny (PUFA). V tomto smere sú základné tuky podobné vitamínom, ktoré v našom tele takisto nedokážeme vyrábať, a tak ich musíme dopĺňať z externých zdrojov. Rozdiel je v tom, že EFA potrebujeme v oveľa väčšom množstve než vitamíny. Musíme teda pravidelne jesť potraviny, ktoré EFA obsahujú. V tomto článku sa teda budem zaoberať omega-3 mastnými kyselinami, ktorých má väčšina z nás nedostatok.

Omega-3 mastné kyseliny sa nachádzajú v rastlinnej a morskej potrave. Bez ich dostatočného príjmu nedokáže organizmus bezchybne vytvoriť bunkovú membránu. S tým súvisí rad zdravotných problémov ako mozgová mŕtvica, srdcový infarkt, nepravidelná činnosť srdca, niektoré druhy rakoviny, inzulínová rezistencia, astma, hypertenzia, obštrukčná choroba pľúc, poruchy pozornosti a depresie. Nedostatok omega-3 mastných kyselín sa prejavuje únavou, suchou pokožkou, lámavými nechtami a vlasmi, zápchou, častým nachladnutím, depresiami alebo bolesťami kĺbov. Omega-3 mastné kyseliny môžeme prijať formou potravy, alebo môžeme využiť rad potravinových doplnkov, ktoré sú medzi spotrebiteľmi čoraz obľúbenejšie. U esenciálnych mastných kyselín je dôležitý aj ich pomer (omega-6 a omega-3), ktorý je určený v hodnotách 1:1 až 4:1. Realitou však je, že kyseliny omega-6 sú v našej strave zastúpené mnohonásobne viac. Mnoho štúdií tiež ukazuje, že vyvážený pomer esenciálnych mastných kyselín znižuje výskyt civilizačných ochorení. 

Z tohto vyplýva nutnosť zvýšenia prísunu omega-3 mastných kyselín, ktoré naše zdravie pozitívne ovplyvňujú. 

Tu sú hlavné argumenty:

  1. zvýšenie HDL (dobrého) cholesterolu 
  2. zníženie hustoty krvi (bráni zhlukovaniu krvných doštičiek vedúcich k mozgovej mŕtvici); tu však treba upozorniť na fakt, že príliš vysoký príjem omega-3 môže spôsobiť  prílišné zriedenie krvi, ktoré môže spôsobiť krvácanie do mozgu 
  3. zníženie krvného tlaku a odstránenie arytmie 
  4. prevencia rakoviny (rakoviny prsníka a hrubého čreva) 
  5. zmiernenie chorôb ako lupus, reumatoidná artritída, Raynaudovho choroba 
  6. zníženie prejavov depresie a duševných chorôb 

Prečo majú Eskimáci najnižšiu úmrtnosť na koronárnu chorobu srdca

Na rybí olej mám hroznú spomienku z detstva, keď som musel za prísnej kontroly mojej mamy zjesť jednu lyžičku denne. Odvtedy však rybí olej ako výživový doplnok prešiel širokým výskumom a dnes je ho dokonca možné použiť i na lekársky predpis. „Zvykol“ som si naň už aj ja. Vysoko purifikovaný rybí olej v randomizovaných kontrolovaných klinických štúdiách (v dávke 1 gram denne) totiž viedol k významnému poklesu nielen kardiovaskulárnej, ale aj celkovej mortality, a to predovšetkým znížením výskytu náhlej srdcovej smrti. Prvé zmienky o kardioprotektívnych vlastnostiach rybieho tuku u grónskych Eskimákov pochádzajú z roku 1976. Dovtedy bolo pomerne ťažké vysvetliť, prečo má populácia ľudí s tendenciou k nadváhe a obezite (Eskimáci navyše konzumujú pomerne veľa nasýtených tukov a majú nízky príjem zeleniny a ovocia) najnižšiu úmrtnosť na koronárnu chorobu srdca. Bolo zistené, že príčinou je vysoká koncentrácia omega-3 mastných kyselín v ich krvi (Farzaneh-Far R. a spol., 2010). Vo vyšších koncentráciách (2 až 4 gramy purifikovaného rybieho oleja denne) n-3 PUFA znižujú aj hladinu triacylglycerolov. Kombinácia omega-3 (n-3 PUFA) so statínmi vedie aj kvýraznejšej redukcii kardiovaskulárnych príhod v porovnaní so statínovou monoterapiou, čo dokumentovali niektoré štúdie. AHA doporučuje denne 1 gram (EPA+DHA). 

Prijímame oveľa viac omega-6 než omega-3 

Len nedávno publikované výsledky štúdie GISSI Heart Failure priniesli prekvapujúce výsledky. K štandardnej terapii chronického srdcového zlyhávania boli pridané buď n-3 PUFA (1 gram denne), alebo rosuvastatín v dávke 10 mg denne oproti placebu. Celková mortalita a kardiovaskulárne hospitalizácie (primárny endpoint štúdie) boli prekvapujúco signifikantne nižšie v skupine n-3 PUFA, naproti tomu ostali nesignifikantne zmenené v skupine pacientov užívajúcich len rosuvastatín (GISSI-HF 2008, Fonarov 2008, ECS 2008). Slovenská populácia konzumuje, žiaľ, pomerne veľa omega-6 polynenasýtených mastných kyselín. Všetky „fastfood“ dobroty obsahujú zvýšené množstvo omega-6 a transmastných tukov. Okrem toho sa u nás používajú najmä slnečnicové, kukuričné a sójové oleje, ktoré sú takisto bohaté na omega-6 a pritom je známe, že pomer omega-6 a omega-3  mastných kyselín je dôležitý z hľadiska viacerých ochorení, v ktorých patogenéze sa uplatňuje zápal (najmä subklinický vaskulárny zápal) vrátane aterosklerózy, hypertenzie, diabetu, bronchiálnej astmy a ďalších. Za optimálny pomer je možné považovať 4:1 a nižší, pričom u nás býva často viac ako 30:1(Tull SP, 2009, Pella 2010). 

Vedľajších účinkov n-3 PUFA sa netreba obávať 

Pri snahe zvýšiť prísun n-3 PUFA konzumáciou rýb je potrebné mať  na zreteli viaceré dôležité skutočnosti, a to najmä variabilitu obsahu n-3 PUFA podľa druhu rýb, ich pôvodu (umelý chov alebo ryby žijúce vo voľnej prírode), spôsobu ich prípravy a kompetíciou pri ich vstrebávaní s n-6 PUFA (viac sa vstrebávajú, žiaľ, práve n-6 PUFA) (Harris WS,2007; Holub BJ 2009). Bohaté dôkazy pochádzajúce zo základného výskumu, experimentálnych, epidemiologických a dnes už aj randomizovaných kontrolovaných klinických štúdií ukazujú, že n-3 PUFA zohrávajú dôležitú úlohu v prevencii a liečbe kardiovaskulárnych ochorení. Výsledky klinických štúdií navyše vyvrátili obavy z ich možných vedľajších účinkov i keď niektorí autori upozorňujú na nebezpečenstvo predávkovania, ktoré môže ovplyvniť zrážanlivosť a boli popísané mozgové príhody. Zdá sa, že rybí olej vo forme kapsúl s vysoko purifikovanými n-3 PUFA by mohol v budúcnosti – najmä v kombinácii so statínmi – znamenať ďalšie zlepšenie prognózy pacientov nielen po infarkte myokardu, prípadne so srdcovým zlyhávaním alebo dysrytmiami, ale možno i v rámci primárnej prevencie aterosklerózy. Nespochybniteľný je efekt n-3 PUFA v oblasti prevencie náhlej srdcovej smrti u pacientov po infarkte myokardu (GISI-HF 2008, Fonarov 2008, Pella 2010). 

Čo spôsobuje v organizme nerovnováhu a nežiaduci pomer kyselín 

Ďalším problémom, ktorý sa mastných kyselín týka, je ich metabolizácia na rôzne deriváty, ktoré sa zúčastňujú mnohých dôležitých procesov prebiehajúcich v ľudskom organizme. Hlavnou oblasťou záujmu odborníkov sa stali najmä procesy premeny esenciálnych kyselín alfa-linolovej (ALA) a linoleovej (LA) na ich metabolické deriváty ovplyvňujúce hormonálne, kardiovaskulárne a neurologické zdravie. Pre bezchybné uskutočnenie týchto zložitých chemických reakcií je v ľudskom organizme nutné perfektné fungovanie mnohých metabolických procesov. Tieto reakcie fungujú často nedostatočne, a to hlavne u starších ľudí. Je to spôsobené vplyvom mnohých inhibítorov, ktoré tieto procesy narúšajú a v ľudskom tele potom prirodzene dochádza k nedostatkom a nerovnováhe. Napríklad premena ALA na omega-3 mastné kyseliny prebieha s účinnosťou iba 1 až 20 %. 

Akú úlohu zohráva konzumácia rastlinných a živočíšnych produktov 

Súčasný človek je oproti výlučným bylinožravcom čiastočne znevýhodnený svojou nižšou schopnosťou efektívnej premeny základných esenciálnych mastných kyselín na ďalšie mastné kyseliny s dlhým reťazcom. Človeku sa táto schopnosť prirodzene znížila pretože v minulosti začali naši predkovia s konzumáciou živočíšnych produktov, v ktorých sa už spomínané deriváty nachádzajú pripravené k priamemu odberu. Dlho teda nebola potreba premeny rastlinných esenciálnych mastných kyselín na ich metabolické deriváty starosťou ľudského organizmu, lebo to urobili živočíchy. Niektorí považujú za prirodzené pokračovať v tradícii niekoľkých tisíc rokov, kedy sa človek živí okrem rastlinnej stravy aj živočíšnymi produktmi, iní sa z rôznych dôvodov (zdravotné, etické, náboženské a iné) navracajú k tradícii oveľa dlhšej a živočíšne produkty sa nepožívajú. Čo sa ale stane, keď sa organizmus znovu dostane do situácie, v ktorej musia byť všetky deriváty produkované vlastným úsilím? Prvou a najdôležitejšou podmienkou je priblíženie sa k prirodzenému spôsobu života. Súčasná doba však so sebou prináša priveľa prekážok, ktoré správnemu fungovaniu ľudského organizmu bránia. Metabolizmus mastných kyselín ovplyvňuje veľké množstvo inhibítorov, ktoré sú priamym dôsledkom civilizačného bujnenia. Denaturovaná strava, fajčenie, nadmerná konzumácia rafinovaného cukru, múky, alkoholu a iných drog, znečistené životné prostredie, stres a iné negatívne vplyvy majú ďalekosiahle dôsledky, medzi ktorými je aj preukázateľné bránenie správnemu metabolizmu esenciálnych mastných kyselín. 

Ryby obsahujú aj dôležité kyseliny DHA a EPA 

Nervový systém, mozog, oči, žľazy a ďalšie komplikované súčasti tiel všetkých živočíchov potrebujú k rastu a fungovaniu dostatok kyseliny docosahexaénovej (DHA), zatiaľ čo kardiovaskulárny a hormonálny systém by zase neplnil svoje funkcie bez prítomnosti kyseliny eicosapentaénovej (EPA). Tieto dve mastné kyseliny sú najznámejšie  metabolické deriváty esenciálnych mastných kyselín a vznikajú predlžovaním reťazca esenciálnej mastnej kyseliny alfa-linolovej (elongáciou). Najvyššiu koncentráciu DHA a EPA nájdeme u morských rýb žijúcich v chladných vodách a v menších koncentráciách sa nachádzajú aj u ďalších morských a sladkovodných živočíchov. Ryby totiž premieňajú kyselinu alfa-linolovú, ktorej zdrojom je fytoplanktón, na EPA a DHA. Pre ľudský organizmus sú tieto dve mastné kyseliny absolútne nevyhnutné a ich nedostatok vedie k degenerácii tela v mnohých smeroch. Nedostatok DHA sa pri vývine plodu prejaví napríklad nedostatočne vyvinutým mozgom a nervovým systémom, čoho následkom má za následok demenciu alebo iné neurologické poruchy. Premena rastlinnej ALA na EPA a DHA je u bylinožravcov vysoko účinná, pretože neprijímajú žiadnu živočíšnu potravu, a tak sú ich organizmy závislé na EPA a DHA metabolizme z ALA, ktorú získavajú z rastlinných zdrojov potravy. Ľudské telo to dokáže tiež, problémom je však to, že efektivita premeny ALA je rôznou mierou narušená, a to navyše u rôznych ľudí rôznym spôsobom (účinnosť 1 až 20%). Jedným z hlavných vplyvov je bezpochyby genetická výbava konkrétneho jedinca. Najlepšie sú na tom národy, ktoré sa stravujú prevažne vegetariánsky, najhoršie sú na tom potom samozrejme Inuiti, ktorí EPA a DHA prijímajú takmer výhradne vo forme mäsa rýb. Ich schopnosť konverzie rastlinnej ALA na EPA a DHA je týmto faktorom výrazne poznačená. Pri metabolizme esenciálnych mastných kyselín je napríklad potrebný enzým delta-6-desaturáza a elongonáza (predlžuje reťazec mastných kyselín), no i bez pomoci iných enzýmov, minerálov, vitamínov a ďalších bioaktívnych substancií by bol tento proces neuskutočniteľný. Mimoriadne potrebné sú napríklad aj vitamíny C, B6, B3, kyselina listová, ďalej široké spektrum minerálov a stopových prvkov. Podobne fungujú mnohé ďalšie procesy, ktoré sa v tele odohrávajú. Jedným z významných faktorov ovplyvňujúcich schopnosť organizmu metabolizovať mastné kyseliny je tiež ich naviazanie na sulfoaminokyseliny, najmä L-metionín, Takto sa oveľa lepšie prijímajú, stávajú sa rozpustnými vo vode, čo umožňuje ich bezchybné trávenie. Mastné kyseliny (ľanový, konopný, tekvicový, borákový a ďalšie oleje) by preto mali byť užívané spolu s potravinami obsahujúcimi dostatočné množstvo tejto aminokyseliny. Výbornými zdrojmi L-metionínu sú napríklad zelené listy (petržlen, zeler, žihľava, púpava), morské riasy, sezamové semienka, para orechy. Z živočíšnych zdrojov obsahuje najviac L-metionínu rybie mäso, vajcia a tiež rôzne syry (hlavne parmezán). 

Mimoriadne vlastnosti ľanového semienka 

Nové výskumy dokazujú aj mimoriadny význam fytoestrogénov, ktoré sa nachádzajú v ľanovom semienku. Sú to takzvané lignany. Ich význam je spájaný hlavne s chemickou podobnosťou s hormónom estrogénom. Lignany sa nachádzajú v mnohých zdrojoch (obilniny, strukoviny, ovocie, zelenina, orechy), ich obsah v ľanovom semienku je však bezpochyby pozoruhodný. Ľanové semeno obsahuje rádovo 100x viac lignanov ako ďalšie zdroje. Koncentrácia lignanov v ľanovom semienku sa pohybuje okolo 800 ug/g, zatiaľ čo koncentrácia v sóji, žite, pohánke a jačmeni sa pohybuje od 2 do 5 ug/g.  Lignany sú najvýraznejším podporným prostriedkom pre premenu ALA na DHA, ktorá sa – ako už vieme – najviac koncentruje v mozgu, očiach, bunkových membránach, spermiách a nervovom systéme. Je dokázané, že zvýšená produkcia estrogénu v období tehotenstva a dojčenia má u žien okrem iných vlastností aj schopnosť zlepšovať konverziu ALA na DHA. Ak by totiž bolo dieťa vystavené v ranom veku nedostatku DHA, jeho mozog a nervový systém by sa vyvinuli nedostatočne. S nedostatkom DHA sú spájané aj predčasné pôrody a niektoré úmrtia detí pri pôrode. Zdravé materské mlieko, ktoré sa tvorí pri bezchybnej produkcii estrogénu, obsahuje dostatočné množstvo DHA, ktoré dieťa prijíma v hotovej forme od matky. Je to rovnaká forma v akej sa DHA nachádza v tuku rýb. Preto sa doba dojčenia výrazným spôsobom prejaví na budúcom zdraví dojčaťa. Organizmus ženy je evolučne predurčený poskytnúť podmienky pre rozmnoženie druhu. Je preto absolútne nevyhnutné, aby bol zabezpečený efektívny rast mozgu a nervového systému, ktoré organizmus prirodzene považuje za prvoradý záujem – mozog a nervy sú prednostne zásobované kyslíkom. Mozog a nervový systém sú pre logistiku organizmu rovnako dôležité aj pri prvotnom vývine. V období rastu plodu a pri následnom dojčení je navyše nutné zásobovať dva mozgy a dva nervové systémy. V oleji z ľanových semien zostáva po vylisovaní len veľmi málo lignanov, preto je lepšie kombinovanie oleja s mletým ľanovým semenom. 

Ďalšou dôležitou kyselinou je GLA 

Nejedná sa tu samozrejme len o zvýšenie koncentrácie lignanov. Pre lepšiu efektivitu metabolizmu kyseliny alfa-linolovej by sme nemali zabúdať na zabezpečenie iných potrebných látok pre všetky ďalšie interakcie. Premena ALA na EPA u žien a mužov nevykazuje žiadne významné rozdiely podľa pohlavia, napospol sa na EPA premení 5 až 20% požitej ALA. Rozdiely efektivity sú ovplyvňované predovšetkým celkovým stavom organizmu skúmaných jedincov. Ďalšou dôležitou mastnou kyselinou je  kyselina gamma-linolénová (GLA), ktorá je vzácnym derivátom kyseliny linoleovej. Nachádza sa len v nepatrnom množstve zdrojov potravy. Najbohatším z nich je jednoznačne olej zo semien Borak (lekársky Borago officinalis), kde sa jej koncentrácia pohybuje na úrovni od 20 do 25 % z celkového množstva mastných kyselín. Nasledujú pupalkový olej a olej zo semien čiernych ríbezlí. Terapeutické využitie GLA sa najčastejšie spája s jej protizápalovými vlastnosťami a uplatňuje sa aj pri ženských hormonálnych problémoch v súvislosti s menopauzou. Výborne sa hodí aj ako súčasť jedálnička pri problémoch spôsobených vysadením dlhodobej hormonálnej antikoncepcie. GLA má tiež preukázateľne pozitívny vplyv na kvalitu pleti, kde sa mení na kyselinu dihomo-gamma-linolovú (DGLA). DGLA v pokožke vytvára extra silný eicosanoid 15-OH-DGLA, ktorý vykazuje mimoriadne protizápalové vlastnosti. (Harris WS 2009). Zdravý organizmus je schopný syntetizovať určité množstvo GLA z kyseliny linoleovej, premena je ale opäť čiastočne znemožnená rôznymi vplyvmi. Efektívnu premenu LA na GLA v ľudskom organizme ovplyvňujú mnohé inhibítory, predovšetkým ale narušená produkcia enzýmu delta-6-desaturázy (rovnako ako u EPA a DHA). Odporúča sa preto dodávanie GLA v prirodzenej forme z borákového, pupalkového a ríbezľového oleja. 

Rozporuplná kyselina CLA 

Ďalšia zaujímavá mastná kyselina je konjugovaná CLA. Dvadsať rokov výskumu potvrdilo jej rozporuplné vlastnosti. Niektorí vedci boli nadšení z jej účinkov, v súčasnosti však existujú obavy, že užívanie CLA doplnkov u ľudí s nadváhou môže vyvolať alebo zhoršiť inzulínovú rezistenciu, ktorá môže zvýšiť riziko rozvoja diabetu. Na druhej strane je jej pripisovaný význam pri prevencii karcinogénneho bujnenia, udržiavaní zdravého pomeru telesného tuku a svalstva a pri zlepšení energetického hospodárenia organizmu. Zároveň sa však poukazuje na jej nevypočítateľnosť a toxicitu pri vysokých dávkach. Vzhľadom k tomu, že je to mastná kyselina typu „trans“, v niektorých prípadoch je jej pôsobenie skôr negatívne. Význam CLA pre ľudské zdravie je ešte stále predmetom ďalších výskumov. Väčšina doplnkov obsahuje zmes dvoch izomérov CLA: Cis-9, trans-11 izomér (prevládajúcou CLA v mlieku a hovädzom mäse) ako aj trans-10, cis-12 (t10c12) izomér. Trans-10, cis-12 izomér, je spojený s mnohými nežiaducimi vedľajšími účinkami. Výskum ukazuje, že suplementácia t10c12 CLA dramaticky zvyšuje mieru oxidačného stresuna podstatne vyššej  úrovni ako je to  u ťažkých fajčiarov. Dôkaz je však sporný, a niektoré štúdie za použitia zmesi c9t11 a t10c12 CLA nepreukázali žiadne zmeny v citlivosti na inzulín. Keďže si vedci stále nie sú istí, čo dlhodobá konzumácia CLA z rôznych doplnkov spôsobí, odporúčam radšej prirodzené potraviny, ktoré obsahujú CLA – ako hovädzie mäso a mliečne výrobky – a sú bezpečnou alternatívou. Pri hydrogenácii vzniká tiež určité množstvo transmastných kyselín (zahnutý tvar mastných kyselín sa vyrovnáva). Pre organizmus je prirodzená cis-mastná kyselina, a preto – napriek názorom rôznych odborníkov – uprednostňujem maslo pred rôznymi margarínmi. 

Za väčšinu chorôb je zodpovedný odklon od prirodzeného stravovania 

Pre organizmus sú správne mastné kyseliny absolútne nevyhnutné. Ich dostupnosť a vhodný pomer je jednou zo základných podmienok pre schopnosť vytvárania mnohých hormónov a ďalších biologicky aktívnych substancií, ktoré buď priamo, alebo nepriamo ovplyvňujú veľké množstvo dôležitých procesov v živom organizme. Ecosanoidy sú napríklad skupinou hormonálne aktívnych látok, bez ktorých by organizmus nebol schopný mnohých elementárnych procesov na rôznych úrovniach. Jedným príkladom za všetky môže byť skupina prostaglandínov, ktorých vznik by bez zodpovedajúcich mastných kyselín tiež nebol možný. Prostaglandíny sú skupinou biologicky aktívnych eicosanoidov, ktoré sú syntetizované z mastných kyselín v organizmoch všetkých živočíchov od hmyzu až po cicavce. Prostaglandíny sú vysoko potentné substancie, ktoré nie sú v tele ukladané, ale produkujú sa podľa potreby v samotných bunkách všetkých telesných tkanív. Rôzne prostaglandíny sú zodpovedné za rôzne funkcie, regulujú krvný tlak, ovplyvňujú svalové kontrakcie, vylučovanie žliaz s vnútornou sekréciou, zúčastňuje sa regulácia hladkého priebehu pôrodu, umožňujú prenos impulzov po nervových vláknach, ovplyvňujú imunitné reakcie, regulujú metabolizmus, hrajú významnú úlohu pri protizápalových aktivitách organizmu, zúčastňujú sa na regulácii telesnej teploty atď. (De Caterina R 2000). Nálepka „bez tuku“ sa stala po minimálne dve dekády magnetom na väčšinu racionálne zmýšľajúcich spotrebiteľov, ktorí vďaka cielenej dezinformovanosti a alibistickej  polo-informovanosti mašinériou potravinárskeho priemyslu kupovali nízkotučné výrobky v domnienke, že nič lepšie už pre svoje zdravie urobiť nemôžu. Všetky neuvážené snahy o zlepšenie prírodného materiálu ako potravy človeka prinášajú veľmi často nepriaznivé dôsledky pre ľudské zdravie. Masívny nárast kardiovaskulárnych, neurologických a onkologických ochorení je len jednou z daní za odklon od prirodzeného stravovania. Denaturovaná strava a deštruktívny životný štýl sú mnohokrát jasnou príčinou týchto problémov. Nielen u nás, ale aj v celom civilizovanom svete. 

Záver 

Pre prirodzenú výživu človeka možno odporučiť iba rastlinné tuky, ktoré nie sú žiadnym spôsobom znehodnotené. Nájdeme ich v surových olejnatých semenách (ľanové, konopné, tekvicové, sezam, mak, kokos), orechoch, olivách, v nepražených kakaových bôboch či avokáde. Zároveň odporúčam vo väčšej miere používať olivový panenský olej (neobsahuje omega-6, ale omega-9 – kyselinu olejovú) a takisto repíkový olej (takisto neobsahuje 6-omega) namiesto slnečnicového, kukuričného alebo sójového oleja (všetky obsahujú omega-6). Na smaženie – keď už nemôžete odolať – používajte kokosový olej (nemá PUFA a pri zohrievaní nevznikajú transmastné kyseliny), ktorý obsahuje kyselinu laurovú – má protivírové účinky a zvyšuje imunitu pacienta. Tieto zistenia sú však zatiaľ v štádiu výskumu. Olivový olej na vyprážanie nie je najvhodnejší, lebo dochádza k oxidácii dvojitej väzby kyseliny olejovej a toto môže inhibovať tvorbu prostaglandínov. Ak už chcete vysmážať, teplota by nemala prekročiť 180 °C. Kupujte si malé fľaše oleja a držte ich na chladnom a suchom mieste (European Journal of Clinical Nutrition 2003). 

V primárnej prevencii odporúčam aspoň dvakrát týždenne jesť ryby, ale v sekundárnej prevencii treba nutne užívať rybí olej – jednu polievkovú lyžicu denne. Mastné kyseliny sa v menších koncentráciách prirodzene nachádzajú aj v každom plode a zelenine. Ak sa teda človek stravuje tak, ako je fyziologicky predurčený, zabezpečuje mu jeho potrava pravidelný prísun kvalitných mastných kyselín priebežne a pri každom jedle. V rozumnej miere možno ale používať aj za studena lisované oleje balené v tmavých fľašiach a skladované v chlade. Skvelou potravou sú rozomleté ľanové semienka zamiešané do jogurtu. Tieto tuky dokonale pokryjú potreby ľudského organizmu, nezaťažujú ho a za predpokladu dodržiavania zdravého životného štýlu sú organizmom správne vstrebávané a metabolizované. 

Literatúra: 

Pella,D.,: Omega-3 mastné kyseliny - od výživového doplnku ku farmaku podloženému medicínou dôkazov. Kongres SSKB Košice 2010 

Harris WS, Pottala JV, Sands SA, Jones PG. Comparison of the effects of fish and fish-oil capsules on the n 3 fatty acid content of blood cells and plasma phospholipids. Am J Clin Nutr. 2007 Dec;86(6):1621-5 

Holub BJ, Wlodek M, Rowe W, Piekarski J. Correlation of omega-3 levels in serum phospholipid from 2053 human blood samples with key fatty acid ratios. Nutr J. 2009 Dec 24;8:58 

Farzaneh-Far R, Lin J, Epel ES, Harris WS, Blackburn EH, Whooley MA. Association of marine omega-3 fatty acid levels with telomeric aging in patients with coronary heart disease. JAMA. 2010 Jan 20;303(3):250-7 

Harris WS. The omega-3 index: from biomarker to risk marker to risk factor. Curr Atheroscler Rep. 2009 Nov;11(6):411-7 

Tull SP, Yates CM, Maskery BH, O'Donnell VB, Madden J, Grimble RF, Calder PC, Nash GB, Rainger GEOmega-3 Fatty acids and inflammation: novel interactions reveal a new step in neutrophil recruitment. PLoS Biol. 2009 Aug;7(8):e1000177. Epub 2009 Aug 25. 

De Caterina R, Liao JK, Libby P. Fatty acid modulation of endothelial activation. . Am J Clin Nutr. 2000 Jan;71(1 Suppl):213S-23S. 

GISSI-HF investigators. Effect of n-3 polyunsaturated fatty acids in patients with chronic heart failure (the GISSI-HF trial): a randomized, double-blind, placebo-controlled trial. Lancet 2008; DOI: 10.1016/S0140-6736(08)61241-6. Available at: http://www.thelancet.com. 

Fonarow GC. Statins and n-3 fatty acid supplementation in heart failure. Lancet 2008; DOI: 10.1016/S0140-6736(08)61239-8. Available at: http://www.thelancet.com. 

European Society of Cardiology 2008 Congress. Presented August 31, 2008. 

European Journal of Clinical Nutrition September 2003;57 Suppl 1:S2-7 

Olive Oil Good for Health but Not for Cooking 

Ak by ste chceli získať najnovšie poznatky, odporúčam tieto linky: 

    http://www.ahrq.gov 
    http://www.csl.gov.uk 
    http://www.clinicaltrials.gov 
    http://web.indstate.edu/theme/mwking/lipid-synthesis.html 
    http://www.cyberlipid.org/cyberlip/home0001.htm 
    http://www.cyberlipid.org/cyberlip/links.htm 
    http://www.acnp.org 
    http://ajpcell.physiology.org 
    http://www.jci.org 
    http://www.jbc.org 
    http://www.pnas.org 
    http://www.chiro.org/nutrition/EFA.shtml 
    http://www.biomedicalinterventions.us 
    http://www.medscape.com/home 
    http://www.rxmed.com/b.main/b2.pharmaceutical/b2.prescribe.html 
    http://www.natural-health-information-centre.com 
    http://www.essentialfats.com 
    http://www.udoerasmus.com 
    http://www.fatsforhealth.com 

Hodnotenie článku