SLOVENSKÁ DERMATOVENEROLÓGIA NA ZAČIATKU 21. STOROČIA

Article image

Hoci kožné a pohlavné choroby sprevádzajú ľudstvo od nepamäti, dermatovenerológia ako veda a samostatný medicínsky odbor sa začala formovať až koncom 18. storočia. Hlavnými centrami európskej dermatovenerológie boli vtedy Viedeň a Paríž. Napriek tomu, že na území dnešného Slovenska, v tom čase súčasti Uhorskej monarchie, neboli v 18. a 19. storočí najlepšie podmienky na rozvoj vzdelanosti, aj my sa môžeme pochváliť prispením k rozvoju odboru.

Prví priekopníci

Zakladateľ systematickej dermatológie, Rakúšan Joseph Jacob Plenck (1738 – 1807), profesor chirurgie a pôrodníctva, počas svojho pôsobenia na Lekárskej fakulte Trnavskej univerzity napísal dve základné diela novo sa tvoriaceho odboru „Doctrina de morbis cutaneis“ a „Doctrina de morbis venereis“. Stredoškolské štúdium, zavŕšené maturitnou skúškou, absolvoval v Bratislave Moritz (Kohn) Kaposi (1837 – 1902), rodák z Kaposvaru a neskorší profesor dermatovenerológie vo Viedni. Profesor Eduard Lang (1841 – 1916), rodák z Kľačian pri Trenčíne, pôsobiaci najskôr na univerzite v Innsbrucku a neskôr v AKH vo Viedni, bol jedným z prvých dermatochirurgov. Zaujímal sa predovšetkým o chirurgické možnosti liečby kožnej tuberkulózy.

20. storočie v znamení úspechov

Po vzniku Československej republiky, krátko po založení Univerzity Komenského a jej Lekárskej fakulty, bola v roku 1919 v Bratislave otvorená prvá Kožná klinika na Slovensku v rámci samostatného Československa. Jej prednostom sa v roku 1920 stal profesor Viktor Reinsberg, rodák zo Žamberka vo východných Čechách, neskorší dekan Lekárskej fakulty UK. Zároveň bol jediným dermatovenerológom, ktorý bol rektorom Univerzity Komenského. V dvadsiatom storočí dosiahla dermatovenerológia na Slovensku niekoľko významných úspechov, predovšetkým v boji proti pohlavným chorobám, mykotickým infekciám a proti profesionálnym dermatózam. Dermatológovia stáli aj pri formovaní odboru alergológie a klinickej imunológie, rozvíjali sa dermatohistopatológia a možnosti fyzikálnej terapie.

Rozšírené možnosti terapie

Začiatok 21. storočia priniesol významné zmeny v možnostiach dermatologickej terapie. V externej terapii sa začali využívať lokálne imunomodulátory, v systémovej liečbe biologiká a malé molekuly. Dermatovenerológia bola jedným z prvých medicínskych odborov na Slovensku, v ktorých sa terapeuticky uplatnili biotechnologickými postupmi vyrábané lieky – monoklonové protilátky a fúzne proteíny. Spektrum ich registrovaných indikácií v kožnom lekárstve sa postupne rozširuje od psoriázy, cez hidradenitídu až po chronickú spontánnu urtikáriu. V najbližšom čase k nim pribudne atopická dermatitída a niektoré ďalšie indikácie.

Vývoj nových liekov je v súčasnosti možný len na základe výsledkov podrobného štúdia patogenetických mechanizmov jednotlivých kožných chorôb. Poznanie procesov prebiehajúcich na molekulovej úrovni potvrdilo správnosť ponímania kože nielen ako dôležitého samostatného orgánu s množstvom rôznych funkcií, ale súčasne aj ako zrkadla dejov prebiehajúcich vo vnútri organizmu. Neustále sa rozširuje spektrum komorbidít asociujúcich niektoré dermatózy s chorobami kĺbov, srdca, čreva, s obezitou, s metabolickým syndrómom a s ďalšími. Podmienené sú spoločnými molekulovými patomechanizmami a často majú aj niektoré spoločné terapeutické možnosti.

Moderná diagnostika

Nové poznatky o etiopatogenéze kožných chorôb a vývoj laboratórnych vyšetrovacích metód priniesli aj nové diagnostické možnosti. Dermatológia stále zostáva prevažne vizuálnym odborom, v ktorom je diagnostika založená (okrem anamnézy) najmä na fyzikálnom vyšetrení pacienta. Nové metódy klinickej biochémie, imunológie, (imuno)histochémie, molekulovej biológie a genetiky však napomáhajú podrobnejšej identifikácii patologického procesu, umožňujú presnejšiu diagnostiku a napokon aj cielenejšiu terapiu.

Medzinárodná spolupráca odborných spoločností

Slovenskí dermatovenerológovia sú združení v dvoch odborných spoločnostiach – v Slovenskej dermatovenerologickej spoločnosti a v Slovenskej spoločnosti estetickej dermatológie a kozmetiky. Ich členské základne sú prakticky totožné a organizované odborné akcie zodpovedajú ich zameraniu – klinickej dermatológii a venerológii, respektíve korektívnej a estetickej dermatológii. V medzinárodnom kontexte si slovenská dermatovenerológia postupne buduje svoje postavenie – máme zástupcov vo výboroch viacerých celoeurópskych dermatovenerologických spoločností a v celoeurópskych projektoch. Slovenskí kožní lekári sa aktívne zúčastňujú na medzinárodných kongresoch a konferenciách. Poprední zahraniční dermatológovia pravidelne prednášajú na domácich odborných akciách s medzinárodnou účasťou. V ostatných rokoch sme na Slovensku zorganizovali viacero odborných podujatí a zasadnutí výborov medzinárodných dermatovenerologických organizácií.

Informovanie ako boj proti predsudkom

Organizujeme aj informačné kampane pre laickú verejnosť. Sú zamerané na edukáciu a zvýšenie povedomia o kožných chorobách, o ich prejavoch, o diagnostike a o možnostiach liečby a prevencie. Tento rok sa na Slovensku koná v poradí 15. ročník akcie Európsky deň melanómu. V rámci celoeurópskeho projektu je cieľom aktivity upozorniť širokú verejnosť na naliehavosť a závažnosť problematiky kožných nádorov, predovšetkým malígneho melanómu, ale aj ostatných zhubných nádorov kože. Rovnako už niekoľko rokov s účasťou Slovenskej dermatovenerologickej spoločnosti prebiehajú na Slovensku vzdelávacie akcie určené pre členov pacientskych organizácií združujúcich chorých s chronickými kožnými chorobami, napríklad s psoriázou alebo s atopickou dermatitídou (Deň kože, Deň dotykov, Svetový deň psoriázy). V minulom roku sme nultým ročníkom zahájili nový cyklus akcií pre širokú verejnosť – Trh kože. Jeho cieľom je odtabuizovať kožné ochorenia a napomôcť búraniu bariér a predsudkov, ktoré vyplývajú z neznalosti a strachu z kožných chorôb, ako aj upriamiť pozornosť na možnosti ich riešenia.

Nové poznatky o etiopatogenéze a z nich vyplývajúce nové možnosti diagnostiky a liečby kožných chorôb a chorôb prenosných pohlavným stykom posúvajú odbor dopredu. Aj na Slovensku tak môžeme poskytovať dermatologickým pacientom čoraz lepšiu zdravotnú starostlivosť.

invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 02/2018

Dermatovenerológia

Letné vydanie časopisu inVitro prináša najnovšie poznatky z odboru dermatovenerológia. Okrem textov od odborníkov, ktorí sa venujú ochoreniam dermatovenerologického charakteru a ich…

author

doc. MUDr. Dušan Buchvald, PhD.

Všetky články autora