SLOVO LIEČI VIAC AKO SKALPEL – ROZHOVOR S ING. PETROM KOLLÁRIKOM

Article image

Choroba srdca zasiahla do jeho života aj do práce vrcholového manažéra. Avšak len na pár dní. Po tom, ako mu implantovali kardiostimulátor, sa jeho život vrátil do tých istých koľají. Športuje a dnes, už na dôchodku, nestresuje. Ako predseda občianskeho združenia Únia pre zdravšie srdce Peter Kollárik pomáha tým, ktorí to potrebujú.

Ako sa staráte o svoje srdce?

Chodím na pravidelné kontroly ku kardiológovi. Pokiaľ treba, užívam lieky a snažím sa zdravo žiť. To znamená cvičiť – ráno na stacionárnom bicykli, k tomu pár cvikov na posilnenie svalstva a uvoľnenie krčnej chrbtice, okrem toho bicyklovanie a plávanie v prírode. Keďže som nikdy nefajčil, tak v tom pokračujem, rovnako sa naďalej zdravo stravujem. Snažím sa žiť bez stresu, čo som v manažérskej pozícii dlhé roky nemohol.

Nefajčili ste, žili ste zdravo, ako ste sa dopracovali k pomerne vážnemu problému so srdcom?

Je zaujímavé, že srdcové ochorenie nemám ani v rodinnej anamnéze a okrem spomínaného stresu som nebol vystavený žiadnym rizikovým faktorom. Mal som však smolu, v roku 1990 som dostal infekčný zápal osrdcovníka. Ozval sa silnými bolesťami na hrudníku, ktoré pripomínali infarkt. Trikrát ma hospitalizovali s diagnózou infarkt myokardu. Neskôr prišli vysoké, až štyridsaťstupňové horúčky, ktoré trvali dva mesiace. K tomu sa pridali pľúca zaliate vodou. Musel som len sedieť, robili mi punkciu pľúc, bolo to komplikované. Našťastie, po troch mesiacoch, a vystriedaní štrnástich antibiotík, sa zápal podarilo zvládnuť.

Lekári dávajú často pacientom s ochorením srdca radu, aby zmiernili stres. Myslíte, že sa to v dnešnej rýchlej dobe dá?

Nie, v pozícii generálneho riaditeľa, v ktorej som bol, sa stres zmierniť nedal. Avšak na to, či stres zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, sú rôzne názory. V mojom prípade zápal pravdepodobne vyvolalo infekčné ochorenie.

Viete, kde ste k nemu prišli?

Tuším. Po nežnej revolúcii som bol v bývalom Leningrade. Ako programátor som sa zúčastnil soft­vérovej konferencie. A mesiac po návrate domov u mňa prepuklo ochorenie. Spôsobujú ho aj vírusy, takže je to domnienka. Dvadsať rokov po preliečení som nemal žiadne problémy, ale zrazu, pri tenise, som bol veľmi unavený. Ako povedal jeden môj priateľ, mal som pocit, že som divák, napriek tomu, že som stál na kurte. Jednoducho som nevládal.

Mali ste vážne poškodené srdce?

V mojom srdci sa objavila AV blokáda (atrioventrikulárna blokáda), pri ktorej sa narušilo prenášanie nervových impulzov medzi predsieňou a komorou. Srdce mi vynechávalo, pretože nie každý impulz prešiel z predsiene do komory. Fyziologickú elektrickú cestu bolo treba nahradiť, zjednodušene povedané, drôtom. Od roku 2007 teda žijem s kardiostimulátorom.

Išli ste hneď k odborníkovi, alebo ste si dávali načas?

Moje problémy boli dosť masívne a nevládal som stúpať ani do kopca či do schodov. Keďže som bol v aktívnom pracovnom procese, hneď som navštívil obvodného lekára. Zareagoval veľmi správne, v nadväznosti na neho aj kardiológovia. Po pár týždňoch som mal implantovaný kardiostimulátor, čím sa celá vec vyriešila.

Keď ste mali problémy, boli ste vo vysokej manažérskej pozícii. Ovplyvnilo to nejako vašu prácu, museli ste poľaviť?

Ani nie. Bol som milo prekvapený, čo dnes medicína dokáže. Z dosť nepríjemnej choroby, ktorá ma fyzicky obmedzovala, ma za tri dni postavili na nohy.

Museli ste sa niečoho vzdať?

Kvôli kardiostimulátoru by som nemal zvárať, hrať volejbal, čo som skúsil asi mesiac po implantovaní kardiostimulátora. Nevedel som, že ruky, teda najmä ľavá, by sa nemali prudko dvíhať. Vo všeobecnosti ma však prístroj nijako neobmedzuje.

A čo telefonovanie a kontroly na letiskách?

Vraví sa, že telefón by mohol narušiť činnosť kardiostimulátora, ale ja dokonca telefonujem pri ľavom uchu, teda na strane, kde ho mám implantovaný. Ani na letisku by som nemal prechádzať cez detektor kovov, hoci dnešné kardiostimulátory sú voči tomu odolné.

Aká je životnosť kardiostimulátora?

Obmedzuje ju hlavne batéria, ktorá má približne sedemročnú životnosť. Ja už mám druhý prístroj, keď­že sa nemení len batéria, ale celý kardiostimulátor. Prvé zariadenia boli obrovské, dnes sú podstatne menšie, s množstvom funkcií. Je to malý počítač, ktorý automaticky prispôsobuje svoju činnosť potrebe pacienta. Keď nereaguje na kratší impulz, vyšle širší impulz s vyšším napätím. Zaznamenáva stav srdca, ktorý dokáže lekár bezkontaktne vyhodnotiť. Počas posledných dvadsiatich rokov sa v tejto oblasti urobili obrovské pokroky.

Poznáte aj pacientov s defibrilátorom?

Nedávno som bol v nemocnici a vedľa mňa ležal pacient s defibrilátorom. Toto zariadenie začína pracovať vtedy, keď pacientovi fibriluje srdce. Skúša to inteligentne. Najprv dáva srdcu jemné impulzy a keď nereaguje, dá mu sedemtisíc voltov. To však spôsobí obrovský výkrik pacienta, ruka mu vyletí hore. Je to hrozné, ale vďaka tomu títo ľudia žijú.

Vnímali ste kardiostimulátor ako cudzí predmet v tele?

Nie. Keď ho moja vnučka, ktorá mala vtedy asi osem rokov, zbadala pri kúpaní v bazéne, nepáčil sa jej.

Zahrali ste sa na RoboCopa?

Vysvetlil som jej, že moje srdce nepracuje ako má, a tá vec pod kožou mu pomáha biť v správnom rytme. Ja som vlastne taký RoboCop, lebo bez kardiostimulátora by som nežil. Podstatné je, že tu teraz s vami sedím a že sa môžeme porozprávať o našom občianskom združení.

Kto okrem vás stál pri založení občianskeho združenia Únia pre zdravšie srdce?

Združenie vzniklo v decembri v roku 2014, v diskusii s profesorom Robertom Hatalom, kardiológom. Zhodli sme sa, že by malo existovať pacientske občianske združenie, ktoré by komunikovalo a riešilo problémy vo vzťahoch medzi lekármi, pacientmi a vonkajším svetom.

Boli ste prvé združenie s týmto cieľom?

Pri Slovenskej kardiologickej spoločnosti existuje Slovenská nadácia srdca, my sme však prvé pacientske združenie. Hneď na začiatku sme zmapovali, čo trápi pacientov s kardiovaskulárnym ochorením a čo lekárov – kardiológov. Výsledky prieskumu, ktorý sme zadali profesionálnej agentúre, dali na prvé miesto nedostupnosť kardiológov. Na vyšetrenie sa čaká niekedy až šesť mesiacov. Ďalej sú to neustále sa zvyšujúce doplatky za lieky, napriek tomu, že ich ceny reálne klesajú. Aj vďaka zle fungujúcemu zdravotnému systému panuje medzi pacientmi a lekármi nedôvera. Pacientske združenie je lepším nástrojom na to, aby sa objektívne problémy našich pacientov ventilovali na tých správnych miestach a tlačilo sa na ich odstránenie. Okrem osvety a starostlivosti o pacientov v tom vidím hlavný zmysel práce združenia.

Čo konkrétne sa vám podarilo presadiť?

Boli sme dvakrát v zdravotníckom výbore parlamentu, kde sme na tieto problémy poukázali. Prijali nás s porozumením, nejaké drobnosti sa do zákona už dostali. Napríklad obmedzenie soli v potravinách.

Čo je ešte v náplni občianskeho združenia Únia pre zdravšie srdce? Pomáhať ľuďom s ochorením srdca, ponúkať im informácie, aby predišli strachu a úzkosti, ktorá sa spája s kardiovaskulárnymi ochoreniami?

Naša osvetová činnosť je dôležitá, avšak nie najdôležitejšia. Tou je snaha o zlepšovanie vzťahu a dôvery medzi lekárom a pacientom, s čím úzko súvisí celkové systémové nastavenie zdravotníctva. Momentálne máme takmer 1 300 členov, ktorým posielame Bedeker zdravia, sprístupnili sme webovú stránku s online poradňou, kde na otázky odpovedá kardiológ. Na stránke máme aj veľa informácií, ktoré pomáhajú pacientom zorientovať sa.

Podarilo sa vám trochu pohnúť aj s problémom nedostatku kardiológov?

Žiaľ, kardiológov je stále málo. Niektoré okresy nemajú týchto špecialistov vôbec. Je to jeden z veľkých problémov súčasnosti. Často ani pacient nevie, koho má kedy vyhľadať. Či praktického lekára, internistu, alebo kardiológa. Poukazujeme aj na iné závažné problémy. V Bratislave je zaujímavý úkaz: pacient sa s vážnou kardiologickou diagnózou nedostane ku špecialistovi včas. Poukazujeme aj na iné, systémové problémy. Keď má kardiak nejaké vážne problémy, prípadne odpadne, do desiatich minút je pri ňom sanitka. Je to pacient, ktorý chodí pravidelne do bratislavského NÚSCH-u (Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, pozn. red.), kde majú o ňom všetky záznamy v počítači. Sanitka ho tam však nemôže rovno odviezť. Musí s ním ísť na katastrofálny centrálny príjem na Kramároch, v opačnom prípade by mali záchranári problém.

Som celoživotný pacient nielen s kardiovaskulárnym, ale aj s onkologickým ochorením. Mal som možnosť pozorovať lekárov, zdravotníckych pracovníkov, sestry a ošetrovateľov v praxi. Máme fantastických odborníkov, ktorí pracujú v neskutočne zlých podmienkach.

Päť rokov ste pracovali v diplomacii, potom ste boli na poste generálneho riaditeľa. Pomáhajú vám v práci pre združenia získané skúsenosti?

Určite. Bola to veľmi dobrá škola života. V diplomacii aj v manažérskej pozícii som sa všetko naučil za pochodu a teraz sa to snažím dávať ďalej.

Viete zorientovať pacientov, ktorí sa informujú o možnosti liečby či operačného zákroku v zahraničí?

Určite áno. Spolupracujú s nami špičkoví slovenskí kardiológovia. Lekár, ktorý dáva rady v online poradni, je skúsený kardiológ. Pokiaľ dostaneme konkrétnu otázku, radi odpovieme.

Aké najväčšie chyby robíme v súvislosti s naším zdravím?

Myslím, že je to úmyselné sebapoškodzovanie, poškodzovanie zdravia. Hovorili sme o škodlivom fajčení, ktorého benefity sú len iluzórne. Ďalej je to nezdravý životný štýl – zlé stravovanie a z toho plynúca obezita. To všetko máme v rukách a keď sme trochu rozumní, mali by sme na to dbať už v mladom veku. Ak nie, v starobe sa nám to vypomstí. V združení upozorňujeme na dôležitosť preventívnych prehliadok. To všetko je verejne známe, len málokomu sa to chce dodržiavať. Ľudia sa boja ísť k lekárovi. Čo keď mi na niečo príde? Možno niečo objaví, ale horšie bude, keď to objaví neskoro.

Je veľa pacientov, ktorí čakajú, že im lekár predpíše zázračný liek a tým to pre nich končí?

Pacient dúfa, že existuje zázračný liek, ktorý všetky jeho problémy vyrieši. Niektoré lieky skutočne výrazne pomáhajú, napríklad ľuďom s vysokým krvným tlakom. Bez nich by sa ich život podstatne skrátil. Do istej miery je nádej oprávnená. Okrem toho však treba zmeniť spôsob života.

Na jednej z tlačových konferencií ste prezentovali program, do ktorého lekár zadá údaje o pacientovi a vypočíta jeho pravdepodobnosť úmrtia, ak na svojom životnom štýle nič nezmení. Je tento psychologický tlak účinný?

To nedokážem posúdiť. Ľudia, pokiaľ nemajú zdravotný problém, často na takéto strašenia nereflektujú. Napriek tomu, že na škatuľkách od cigariet sú fotografie zobrazujúce rakovinu v tej najhoršej podobe, kupujú si ich.

Nemilosrdná štatistika hovorí, že prežívanie pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami na Slovensku je najnižšie spomedzi krajín OECD. Prečo to tak je?

Stále to, žiaľbohu, platí. Ťažko povedať, čo je príčinou. Vraví sa, že za to môže vo veľkej miere výživa. Pritom sa ukazuje, že máme lepší výživový profil ako severské krajiny, v ktorých sa pacienti dožívajú vyššieho veku. Je to vzájomná súhra viacerých faktorov.

Zohráva tu nejakú úlohu úroveň diagnostiky?

Určite áno. Dnes máme v špecializovaných ústavoch, ako je bratislavský NÚSCH, zastaranú techniku spred desiatich rokov. Röntgenové prístroje, ktoré sa používajú pri implantácii kardiostimulátora alebo pri katetrizácii či pri vyšetrovaní srdca, majú niekoľkonásobne vyššiu dávku žiarenia, ktorú dostáva nielen pacient, ale aj lekár. Podobne ani diagnostické a zobrazovacie prístroje nezodpovedajú súčasným možnostiam. Lekári musia pracovať s tým, čo majú a niekedy si to odnesú aj pacienti.

Aká je vaša osobná skúsenosť s lekármi a zdravotníctvom na Slovensku?

Som celoživotný pacient nielen s kardiovaskulárnym, ale aj s onkologickým ochorením. Mal som možnosť pozorovať lekárov, zdravotníckych pracovníkov, sestry a ošetrovateľov v praxi. Máme fantastických odborníkov, ktorí pracujú v neskutočne zlých podmienkach. To často vedie k ich nevrlosti voči pacientovi. Samozrejme, súvisí to aj s výchovou. S tým, že neexistuje špecializovaný predmet o komunikácii medzi stredným zdravotníckym personálom a pacientom, medzi lekárom a pacientom. Naša zakladajúca členka, psychologička doktorka Pavla Nôtová, prednáša sestrám o tom, ako sa treba správať k pacientovi, ako s ním komunikovať. Isteže, je to aj osobnosťou pracovníka – niekto je komunikatívny, žoviálny, iný uzavretý. Rovnako by to malo platiť pre lekárov. Tí nemôžu byť skutočne empatickí, lebo by sa zbláznili. Každý deň sú konfrontovaní s tými najťažšími diagnózami, s tým, že pacienti im umierajú. Každý sa však vie naučiť dôležitej profesionálnej pretvárke.

Slovo lieči niekedy viac ako skalpel. To si mnohí lekári neuvedomujú. Sú nahnevaní, vyhorení a sklamaní z toho, ako zdravotníctvo funguje, ale nie je to ospravedlniteľné.

Poukazujú často pacienti na problém so zlou komunikáciou s lekármi?

Áno, dokonca aj ja na to viem poukázať. Lekár, ktorý mi pri onkologickom ochorení zachránil život, so mnou komunikoval ako s číslom – ten pacient na trinástke. Pri ťažkých diagnózach pacient potrebuje veľmi citlivý, ľudský prístup. Slovo lieči niekedy viac ako skalpel. To si mnohí lekári neuvedomujú. Sú nahnevaní, vyhorení a sklamaní z toho, ako zdravotníctvo funguje, ale nie je to ospravedlniteľné.

Majú lekári radi informovaných pacientov?

Majú radi dobre informovaných pacientov. Nie takých, ktorí sú inštruovaní len doktorom Googlom, čo je ešte ten lepší prípad, lebo tam sa dajú nájsť aj rozumné webové stránky. Vo vyhľadávači sa však vyroluje aj kopec hoaxov, konšpiračných teórií, nezmyslov ako napríklad: Pite savo, vylieči vás z rakoviny. Každý dnes hľadá informácie na internete. Len by ich mal súdne prehnať vlastnou hlavou, porovnať viaceré zdroje a potom sa rozhodnúť.

Aj vy ste o svojom ochorení pátrali v Googli?

Samozrejme. Informoval som sa o mojej chorobe, ako sa lieči. Verím a viem, že každý pacient sa aj slamky chytá. Nemám nič proti alternatívnej liečbe, ale v žiadnom prípade nie za cenu toho, že bude ignorovať klasickú medicínu. Nevie sa, či lieči alternatíva, alebo placebo efekt, nevylučoval by som to, ale vždy po konzultácii s lekárom.

Ktoré alternatívne postupy ste na sebe vyskúšali?

Žiadne. V dvadsiatich deviatich rokoch som mal onkologické ochorenie, ktorého prognóza bola šesť mesiacov. Odvtedy uplynulo štyridsať rokov. Keďže internet neexistoval, napísal som do tých najlepších onkologických inštitúcií v Nemecku a v Amerike. Pýtal som sa, akú liečbu by v mojom prípade odporúčali. Dostal som odpoveď, že to, čo robia naši lekári, je jediné správne.

Ako je možné, že to takto dobre dopadlo? Mali ste zle stanovenú diagnózu?

Diagnóza bola správna. Mal som metastázy v celej brušnej dutine, ale dokázali ich vyoperovať. Je to malý zázrak. Medicína nie je exaktná veda a ja neobviňujem lekárov, že sa pomýlili. Rakovinu máme asi v génoch, lebo mladší syn ochorel na takmer rovnaký typ. Liečil sa, prekonal ju a dnes má dve malé deti.

Veríte v zázraky?

Neverím v zázraky, ale vo veci, ktoré dnes ešte nie sú objavené. V mojom prípade ma neliečili chemoterapiou, ale ožarovaním. Dnes sa vie, že na ten typ rakoviny, ktorý som mal, embryonálny karcinóm, ožarovanie vôbec nezaberá. Pomohlo mi jedine operačné odstránenie všetkých metastáz. Fenomén spontánneho uzdravenia z ťažkých prípadov rakoviny však existuje. Lekári nevedia, ako je to možné. V každej oblasti medicíny sa udialo niečo, čo si lekári ani vedci nevedeli vysvetliť. Som agnostik, avšak rozumiem tomu, že keď je človeku zle, modlí sa k Bohu. Robil som to aj ja, keď som tri mesiace ležal s horúčkou v nemocnici. Vedľa na cintoríne ležali moji predkovia. Vtedy som sa rozprával s Bohom, ale neodpovedal mi. Ale možno mi pomohol, ktovie.

Ako vás ochorenie zmenilo?

Vážna diagnóza zmení každého človeka. Začne si oveľa viac vážiť život. Ja som považoval za potrebné začať pomáhať iným. Svojím ochorením sa nechválim, ale každému, kto má závažnú srdcovo-cievnu alebo inú diagnózu, o ňom poviem. Uvádzam sa ako žiarivý príklad. Myslím, že pacientov povzbudí, keď vidia, ako sa dá dostať aj z ťažkej diagnózy. Tak trochu si nahováram, že som k tomu prispel aj ja.

Je niečo, s čím si neviete dať rady?

S vnučkami, keď neposlúchajú. Ostatné sú maličkosti.

foto: Ladislav Rybár

invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 03/2017

Kardiológia

Jesenné vydanie časopisu inVitro prináša aktuálne informácie z oblasti kardiológie. Aj v tomto čísle nájdete okrem odborných textov zaoberajúcich sa kardiovaskulárnymi ochoreniami a …

Jana Klimanová

Všetky články autora