SOM LEN TLMOČNÍK MEDZI CHOROBOU A PACIENTOM – ROZHOVOR S MUDR. JANOM HNÍZDILOM, LEKÁROM A PRIEKOPNÍKOM PSYCHOSOMATICKEJ MEDICÍNY

Article image

Lekára Jana Hnízdila milujú média a pacienti, ktorí sa nechcú liečiť, ale vyliečiť. V medicínskych a farmaceutických kruhoch mu však mnohí nevedia prísť na meno. Nie je žiaden šarlatán, vedeckú medicínu považuje za základ kvality kompetencie každého lekára, volá len po návrate ľudského prístupu k pacientom. 

Komplexnej medicíne sa venujete 20 rokov. Prečo ste zavesili internu na klinec? 

Nezavesil, naopak. Oficiálnu školskú medicínu mám vo veľkej úcte, nebol som zlý študent, moja najhoršia známka bola dvojka z dejín robotníckeho hnutia, obidve atestácie z interny a rehabilitačného lekárstva mám za jedna. S týmto vybavením som nastúpil na kliniku a prichádzali ku mne pacienti s typickými problémami – bolesti hlavy, žalúdka, chrbta. Vyšetroval som ich, liečil, zneschopňoval, indikoval na operácie, liečil, liečil... a postupne zisťoval, že sa vracajú. A nielen do mojej ordinácie. Tí istí chodili aj na ortopédiu, neurológiu, gastroenterológiu, liečili sa, ale neuzdravovali. Lámal som si hlavu, kde robím chybu, kým som nestretol duchovného otca psychosomatickej medicíny Jiřího Šavlíka. Vôbec som nevedel, čo to je, na škole o tom nikto nehovoril. Naučili sme sa rozumieť chorobám, ale prestali sme rozumieť ľuďom. Bol to zlom v mojej kariére.

Čo vám doktor Šavlík povedal?

Že zatiaľ čo v ostatných ordináciách liečia choroby, on radí ľuďom, čo majú robiť, aby sa uzdravili. Vysvetlil mi, že každá choroba je informácia. O tom, aký človek je, akú má povahu, akým spôsobom a v akých podmienkach rodinných, pracovných, spoločenských žije, o tom, že v živote robí nejakú chybu a telo mu ju naznačuje. Človek je chorý, lebo si nerozumie. Nerobím teda nič iné, len tlmočníka. Tlmočím, čo chce ľuďom povedať ich telo. Postupne som sa tú chybu naučil identifikovať a potom pacientom vysvetliť, aby pochopili svoju hlavnú úlohu v chorobe, aby zmenili svoje správanie, životosprávu, vzťahy a začali sa uzdravovať. 

Pochopili? 

Zo začiatku som mal aj negatívne reakcie. Prišiel pacient, že ho bolí chrbát. Poučený kolegom Šavlíkom som mu kládol otázky ako žije, pracuje, čo manželka, deti, aké má starosti. A on sa na mňa osopil, čo je vám do toho? Čo som na psychiatrii? Bolí ma chrbát, tak mi ho láskavo odblokujte a do môjho osobného života sa nestarajte. 

Dnes vás pacienti pre tento prístup vyhľadávajú. Nestáva sa vám teraz naopak, že niekto sa chce rozprávať a vy ho posielate zasádrovať si nohu? 

Stáva. Naposledy mi volala pacientka, že jej našli asi 5-centimetrový Grawitzov nádor obličky, že už má termín operácie, ale že ona už vie, prečo to má, že tomu porozumela, stres v práci, manželstvo sa jej rozpadlo, a že je odhodlaná to so mnou riešiť psychosomaticky a operáciu zrušiť. Povedal som jej, nech na to ani nepomyslí a okamžite ide na operáciu. Až keď bude stabilizovaná a zahojená, môžeme sa porozprávať o tom, prečo si pre tú rakovinu došla, kde urobila chybu, aby sa z nej poučila a neopakovala ju. Kategoricky odmietam riešiť takéto veci alternatívne. Presvedčil som viacero pacientov, aby využili vymoženosti klasickej medicíny. 

Vôbec som nevedel, čo to psychosomatická medicína je, na škole o tom nikto nehovoril.

Čo sa stalo potom, keď ste sa začali s pacientmi rozprávať?

Ľudia, ktorí to pochopili, sa začali uzdravovať. A prestali sa vracať. Mal som z toho pochopiteľne radosť, ale prestal som vykazovať body pre poisťovňu. Vedenie nemocnice mi povedalo, že je síce záslužné, ako sa venujem pacientom, ale preto tam nie som a moje miesto bolo z úsporných dôvodov zrušené. 

Čo ste robili potom?

Tak rôzne, manuálne, brigády. Popritom som neustále písal do Lidoviek, snažil som sa pokračovať v nastúpenej ceste, občas som zakopol a spadol. Vydal som knižku Mým marodům. A zrazu prišla lavína! Stretol som sa s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi, ktorí v Dobřichoviciach založili Centrum komplexnej starostlivosti. Tam som ordinoval a písal, publikoval, prednášal, obrovským spôsobom sa to rozbehlo, valili sa tam zástupy pacientov. Pracoval som na tom, aby sme si urobili také meno a ponúkali takú unikátnu starostlivosť, aby sme si mohli dovoliť fungovať aj bez poisťovní. Snahou bolo odpútať sa od medicínsko-farmaceutického Titaniku, ktorý sa už z podstaty reformovať nedá a onedlho príde čas, že si pacient bude starostlivosť musieť platiť.

Prečo sa nedá reformovať?

Od revolúcie sme mali v Česku aspoň 25 ministrov a každý nastupoval s elánom, že urobí systémovú reformu. Nikto neurobil nič a nie preto, že by boli leniví alebo neschopní, ale preto, že to nejde. Zdravotníctvo je forma, ktorou sa expeduje medicína. Oni vychádzajú z toho, že medicína je špičková a dokonalá, všetky výkony presne indikované, iba je veľmi drahá a potrebujeme viac peňazí. To je zásadný omyl, kríza v zdravotníctve je spôsobená tým, že množstvo liekov a vyšetrení sa ordinuje zbytočne. Chýba komplexný pohľad pochopenia choroby a zasadenia do života pacienta. To nie je žiadna veda, stačí si pol hodinu posedieť s pacientom, položiť sadu desiatich otázok a z toho vám to vypadne. 

A ako tú polhodinu vykážete poisťovni? 

To nejde. Preto sa na nich ani nespolieham. Ponúkal som to aj Všeobecnej zdravotnej poisťovni a oni odo mňa chceli, aby som vyčíslil hodnotu vzťahu. To nejde vyčísliť. Rozumejú tomu, keď chcem kúpiť rezonanciu, za mesiac tadiaľ preženiem toľko a toľko pacientov, ale komunikovať o nejakom vzťahu a komplexnom pohľade?

Čo sa stalo v Dobřichoviciach? Dnes tam už nie ste.

Začalo to zarábať, chodili tam televízie, novinári, pacienti sa valili, no a majiteľky úspech neuniesli. Začali nakupovať džípy, mercedesy, namnožili sa tam manažérky. Hovoril som im, že keď to zarába, treba zaplatiť aj robotníkom. Čo je ťa do toho? Si majiteľ? Dobre, toto nie je moja cesta. Dal som výpoveď a práve spúšťame Hniezdo. 

Už máte objednaných prvých klientov?

Mám 700 mailov, to sa za mnou valí a k tomu denne pribudne 15 – 20 ďalších. Je to nezvládnuteľné. Všade chcú besedy, tam príde 400 ľudí a každá beseda zase zdvihne vlnu pacientov.

Nemáte žiadnych žiakov?

Ale to tiež. Prišli za mnou medici, aby som pre nich urobil prednášku na lekárskej fakulte Vinohrady. Aby som si to nevyčítal, tak som im minulý rok ponúkol v rámci voliteľného predmetu osem hodinových prednášok, základy. Strávil som nad tým hodiny, formuláre, publikácie, citácie, diplomy, sylaby, poslal som to na dekanát, čakal dva mesiace, tri, nič. Vraj dekan je tomu veľmi nenaklonený. 

Ale Ministerstvo zdravotníctva vraj naklonené bolo.

To bolo nedorozumenie. Keď sa na mňa valili tisíce pacientov, tak som na web vyvesil správu, že ak majú záujem o komplexnú medicínu, nech sa obrátia na ministerstvo a dal som tam ich mail. Zrazu dostávali záplavu mailov denne. Minister Heger pod tlakom – vraj aj pod tlakom manželky – rozhodol, že sa psychosomatika stane oficiálnym špecializačným odborom, čo je úplný nezmysel! Toto nie je žiadna špecializácia, žiadna odbornosť, ale spôsob práce a myslenia. 

Psychosomatik má byť každý lekár? 

Keď sa ma spýtajú, kde nájdeme toho psychosomatika, hovorím, pozrite sa do zrkadla. Choroba je nastavené zrkadlo a keď sa tam pozriete, tak to uvidíte. 

No dobre, tak kto má tú chorobu pacientovi pretlmočiť? 

Základom kvalitnej medicíny je kvalitný praktický lekár. Ak ten funguje ako starý rodinný doktor, vie, ako to v rodine chodí, dokáže chorobu zasadiť do súvislostí. Toto však vôbec nefunguje. Namiesto toho, aby sa investovalo do prvej línie, tak sa investuje do superšpecializovaných kliník, kam by sa ľudia vôbec nemuseli dostať, keby fungoval praktik a podchytil ich problémy včas.

Existuje nejaká krajina, kde to funguje? 

Určite v Nemecku. Najviac publikácií napísal a najďalej je v tejto oblasti môj veľký vzor a kamarát, psychológ Ruediger Dahlke. V Nemecku je základňa psychosomatickej medicíny, majú tam rešpektované dobre fungujúce kliniky, je to atestačný obor. Ale naozaj nejde o žiadnu špecializáciu, aj keď to minister Heger určite myslel dobre. Taký prístup vedie k tomu, že pacient je ďalej preháňaný množstvom vyšetrení, pátra sa po objektívnej príčine a keď sa nenájde, tak mu povedia, vy ste nejaký divný, nie ste vy náhodou psychosomatický? Bežte k tým čudným doktorom, oni už s vami niečo urobia. 

Hovoríte, že stačí len návrat k sedliackemu rozumu. Ako to chcete uskutočniť systémovo? 

Roky sme sa s kolegami schádzali, mali sme bytové semináre a snažili sme sa dostať do systému. Filozof Hynek Bartoš nás počúval a povedal, chlapci, už to nechajte tak, to je úplne zbytočné, vôbec sa nesnažte, to nejde, to nezmeníte. Vy si kultivujte komplexnú medicínu mimo systém, ako kvetinku na zelenej lúke. Tak som to urobil a naraz obrovský záujem. Nebudujem inštitúcie, len poskytujem informácie. Som naozaj doktor prvej línie, žiaden vedec, ale keď si človek ide svojou cestou a za svojím, tak môže zmeniť veľa.

Aké veľké bude vaše Hniezdo, koľko tam bude doktorov? 

Bude to malý útulný podnik na mieste, kde bývala krčma. Náš prístup je založený na pokoji, pohode, porozumení. Rodinná atmosféra. Financujeme si to sami, nie som žiadny podnikateľ, cez víkend som umýval okná, dorábal s kamarátmi recepciu. Budem tam ponúkať stáže. Keď to nechcú na fakulte, nech prídu za nami. Okrem mňa tam budú štyria fyzioterapeuti, štyria psychológovia, životný a výživový poradca, aby sme pokryli väčšinu zdravotných problémov. 

Keď ich nepokryjete, kam pacienta pošlete?

Keď pacient príde s pálením záhy, položím set otázok a zistím, že mu povedzme lezie krkom manželka. Pokiaľ mám ale akúkoľvek pochybnosť, že by sa za tým mohla skrývať vredová choroba, okamžite mu dám kontakt na kolegu, ktorý uvažuje rovnakým spôsobom ako ja a urobí mu gastroskopiu. Keď zistí, že tam nie je vred, zhodneme sa, je to manželka. Mám takú formuláciu – predpokladom vášho liečenia je uspokojivé riešenie partnerského stresu. Ponúknem mu, nech si to vyriešia sami medzi sebou, alebo navrhnem odborníka, ktorý mu s tým pomôže.

Aký typ pacientov vás vyhľadáva a aký nie? 

Problém s psychosomatikou majú ľudia s technickým vzdelaním, aj sami seba tak vnímajú. Mám pokazený stroj, idem do opravy. Viac mi rozumejú ľudia z vidieka, ktorí si uchovali sedliacky rozum. Komplexná medicína je pre skupinu ľudí, ktorí pochopili, že za svoje zdravie sú zodpovední sami, musia sa o neho starať a chcú sa starať, so mnou sa len poradia, ako to majú urobiť. Nájdu sa pacienti, ktorí mi povedia, máte pravdu, ale ja inak žiť nemôžem, napíšte mi prášky. 

Napíšete? 

Raz. Ale neudržujem si túto klientelu, to môže ísť za kýmkoľvek iným. Ja som pre tých, čo sa chcú uzdraviť. Je to len tvoja voľba. 

S akým pacientom sa vám lepšie pracuje, s dospelým alebo s dieťaťom?

Z detí väčšinou robia pacientov ich rodičia. Choroba je odkazom — málo sa mi venujete, alebo ste na seba zlí. Samozrejme, z času na čas ochorie každé dieťa.

Problém s psychosomatikou majú ľudia s technickým vzdelaním, aj sami seba tak vnímajú. Mám pokazený stroj, idem do opravy. Viac mi rozumejú ľudia z vidieka, ktorí si uchovali sedliacky rozum.

Prechladnutie a hnačka sa nerátajú ako odkazy? 

To sú bežné veci. Ale keď je dieťa choré opakovane, dlhodobo, antibiotiká, kortikoidy, vždy sa treba zamyslieť, ako to u nich doma chodí. Keď s deťmi hovorím osamote, majú v tom jasno. Prišla matka s osemročným synom, že sa pomočuje, urológia, nefrológia, hospitalizácie, na čo si spomeniete. Bolo z nej cítiť obrovské napätie, mávala s tučnou zložkou, začala mi tak liezť na nervy, že som z nej mal nutkanie na močenie. Nechajte nás s Jirkom, my to preberieme. Pýtam sa, čo u vás doma? Mám ich oboch rád, ale oni sú na seba takí zlí! Vždy keď sa pohádajú, utečiem do izbičky, zaleziem pod deku, plačem a potom sa v noci pocikám. Tak som to dal mamičke prečítať bez akejkoľvek interpretácie. Toto vám odkazuje Jirka pomočovaním, nedokáže vám to povedať, nerozumie tomu, telo to robí za neho, on to somatizuje. Somatizácia znamená stelesňovanie zložitej životnej situácie. Keď si s tým človek nevie rady a nedokáže to zmeniť vedome, postupne to začne robiť telo na nevedomej úrovni za neho. Bolesti hlavy? Má toho plnú hlavu. Hučí mu z toho v ušiach. Naložil si na chrbát viac, než unesie. Pálenie záhy, lezie mu to krkom. 

Ako sa chránite, aby vás pacient nezažaloval, že ste ho neposlali na röntgen?

Problém biologickej medicíny je v tom, že ak sa sťažuje pacient na bolenie hlavy, doktor o ňom nič nevie a pacient zas nepozná jeho, tak aby bol krytý, pošle ho na množstvo vyšetrení. EEG, neurológia, ORL, dutiny, interna, tlak, CT. To sú všetko vyšetrenia na vylúčenie objektívnej príčiny. Pacient sa vráti, všetko ma vylúčené a furt ho bolí hlava. Ale čo má doktor robiť, keď objektívne nič nenašiel a pacient sa stále vracia? Je to buď simulant, hypochonder, alebo blázon. Ale on nie je ani jedno z toho, somatizuje, má toho plnú hlavu. Môj postup je zaujímať sa, čoho má plnú hlavu. Urobím si vysokopravdepodobnú predstavu, prečo ho bolí. Ale pokiaľ mám akúkoľvek pochybnosť, tak ho tiež pošlem na vyšetrenie. Nie však na vylúčenie, ale na potvrdenie mojej hypotézy, ktorú som si urobil na základe rozhovoru. Chybu môžem urobiť vždy. Ale keď to posudzujem v súvislostiach, tak ju minimalizujem. 

Čo si myslíte o liečiteľoch?

Bol som členom spolku skeptikov Syzifos a bol som proti akupunktúre, homeopatii, pavedám, napísal som proti nim niekoľko kníh, potom zas proti medicínsko-farmaceutickému komplexu. Neskôr som usúdil, že je to celé nezmysel, zbytočný boj a že treba z oboch využiť to najcennejšie. Teda medicínsky základ, špičkové vedomosti, lieky, techniku a súčasne sa od liečiteľov poučiť o schopnosti rozumieť ľuďom. Vedia s pacientom nadviazať vzťah, získať si jeho dôveru, upokojiť ho. To keď sa dá dokopy, to je komplexná medicína. Ale ja homeopatiká nepoužívam, nepotrebujem ani ihličky, čarovanie, ezoteriku, iba obyčajný rozhovor o živote. 

Nikdy nemáte pocit, že už je to za hranicou rozumu?

Keď príde pacient a povie, že bol opakovane prechladnutý a na antibiotikách, ale teraz mu pomáha homeopatia, tak to úplne rešpektujem. Lepšie ako užívať zbytočné antibiotiká. Vedci považujú homeopatiu za nezmysel. Podľa nich pomáhať nemôže. Ako je potom ale možné, že toľkým ľuďom pomáha? Odstúpil som od tej samotnej guľôčky a začal som si všímať spôsob skúseného homeopata alebo liečiteľa. Normálny lekár sa na vás ani nepozrie, napíše vám žiadanku na röntgen a brufen, ale liečiteľ vás uvíta, predstaví sa, posadí vás a začne sa pýtať, ako žijete, čo jete. Zaujíma sa nielen o chorobu. Pracuje komplexným spôsobom. Poviete mu veci, na ktoré sa praktický lekár ani nespýta a zdieľaná starosť, polovičná starosť. Poradí vám pohyb, jedálniček, čaje a nakoniec vám dá aj nejakú guľôčku. Oni tvrdia, že je v nej informácia, len ju súčasná veda nevie odhaliť. Ja si myslím, že je tam symbolicky. Najcennejším liekom je ten homeopat. Jeho osobnosť, charizma, spôsob komunikácie, vzťah. Ale pretože sme materialistická spoločnosť, tak je tam ešte tá guľôčka. 

U nás na Slovensku je veľa pediatrov, ktorí sú aj homeopati a predpisujú lieky ako na bežiacom páse. To odporuje tomu, čo ste práve povedali. 

Zdiskreditovať sa dá čokoľvek.  

Kedy ste naposledy potrebovali doktora vy sám? 

Minulý rok som utekal od obrovského návalu pacientov a stresu, už som sa nemohol dočkať, dal som si na bežkách denne 30 km a ako by povedala babička, lenivý sa pretrhol. Natrhol som si kolenný väz. Kamaráti ma odviezli na traumatológiu, špičková starostlivosť. Najhoršie skúsenosti mám so samoliečením a odmietam liečiť rodinu. 

V čom sa vy osobne najviac prehrešujete voči zdravej životospráve, ktorú radíte pacientom? 

Mám obrovský problém s odmietaním pacientov. Ten tlak je obrovský, aj keď som už vyvesil na web, že ľutujem, kapacita je plná. Tie neustále prosby, rakoviny, nezamestnanosť, samovraždy, zúfalé volanie o pomoc, len to denne čítať stojí hromadu energie. Snažím sa to korigovať, ale ide to ztuha. 

Musí mať lekár nejaké špeciálne predispozície na to, aby bol psychosomatik?

Dobrý lekár musí byť dobrý človek. A musí byť zvedavý, prečo pacient ochorel, prečo teraz a prečo touto chorobou. To je ako detektívka. Pátranie. Páchateľ je jasný – to je pacient. Ale prečo to urobil? Do svojej knižky som napísal desať otázok, ktoré pacientovi kladiem. Keď si na ne odpovie, tak na to príde, to je jednoduché. Problém nastáva vtedy, keď sa obraz choroby začne skrývať za lieky.

MUDr. Jan HnízdilČeský celostný a rehabilitačný lekár, jeden z priekopníkov českej komplexnej a psychosomatickej medicíny. Je autorom a spoluautorom viacerých odborných a popularizačných kníh. Bol asistentom na katedre telovýchovného lekárstva FTVŠ UK, vedúcim lekárom rehabilitačného oddelenia Fakultnej polikliniky Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe, externým pedagógom III. LF UK pre problematiku dopingu a športovej záťaže, pracoval v Centre komplexnej starostlivosti v Dobřichoviciach. Práve otvára zariadenie, ktoré nazval Hnízdo zdraví 

Kde sa vidíte o desať rokov? 

S manželkou pri hnoji. Rád chodím s dcérou, manželkou a dvoma psami na chalupu, rúbem drevo, manželke som na narodeniny kúpil šesť kubíkov dubových polien. Milujem fyzickú prácu, ale žiadne posilňovne, to ani náhodou. Musím vidieť výsledok, prehádzanú hromadu hnoja. Dohodli sme sa, že z predaja knihy postavíme králikáreň a kurník. Volala šéfredaktorka: Pán doktor, predáva sa, môžete kúpiť kozu!

Píšete nejakú ďalšiu knihu?

Z tých dvoch kníh, ktoré som vydal v češtine — Mým marodůmZaříkavač nemocí — sa už predalo asi 100 000 dohromady, pripravujem jednu sumárnu pre Slovensko, v pláne je preklad do 
angličtiny.

Potom bude aj na koňa?

Manželka bola obhliadať traktor.

invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 02/2015

Všeobecné lekárstvo

V letnom čísle štvrťročníka inVitro venovanému všeobecnému lekárstvu sa v pútavom článku Ľuboša Fellnera dočítate o lekárskej starostlivosti v Indii, Austrálii či na Kube. Zároveň vám ponúkame bohatý…

author

Elena Akácsová

Všetky články autora