Spev je v hlave

Pred spievaním žiadne cukríky! To bola prvá rada, ktorú som kedy počula v súvislosti so spevom.

Chodila som vtedy do detského rozhlasového zboru, ale starý pán Ondrej Francisci nebol už najtrpezlivejší zbormajster a dlho ma tam tie budovateľské piesne, Raz dva ľavá, nebavilo spievať. Aj to zakazovanie cukríkov som brala ako nespravodlivú buzeráciu a nie ako rozumnú radu, že po sladkom sa tvorí v ústach veľa slín a to nie je najlepší predpoklad spievania. 

Odvtedy som už robila všeličo, aj pedagóga v detskom folklórnom súbore a sama som deťom zakazovala cukríky pred spevom. Rozšírila som to aj na zákaz bublinkových malinoviek, ale ako som sa nedávno dočítala, aj to je popri pití surových vajíčok len ďalší spevácky mýtus. Keďže tekutiny ani jedlo sa do hrtanu vôbec nedostanú, to škriabanie v krku z bublinkových nápojov sa vraj deje, ak sa vôbec deje, v hltane. Spevu bublinky prekážajú jedine tým, že spôsobujú grganie. Mimochodom, tamtiež som sa dočítala, že vlastne ani to sladké a vyššia produkcia slín nie sú pre spievanie vôbec zlé, naopak sú prospešné, zvlášť u spevákov, ktorí trpia suchom v ústach. Niekto dokonca odporúča spevákom pred koncertom zjesť lyžičku medu, ktorý vraj pokryje hrdlo a hlas bude znieť mäkšie. Toľko nezaručené múdrosti z internetu. 

Dnes už pre istotu žiadne deti svojimi spornými zákazmi nešikanujem, záľuba v zbieraní bizarných informácií o všetkom možnom mi však zostala. Ak mám možnosť robiť rozhovor so spevákom, nikdy nevynechám otázku na jeho osobný recept, ako si zlepšuje svoj spevácky výkon. Dozvedela som sa už všeličo, najviac ma prekvapili jablká a hrušky. Tie prvé vraj vyčistia póry v hrdle, preto sú na hlas dobré, tie druhé naopak dráždia. Pozor, nepomiešať. 

Napokon som dospela k záveru, že všetky tie surové vajíčka, teplé pivá (to si vraj dáva pred koncertom Věra Špinarová) či jablká, sú vlastne len akési ekvivalenty zajačích labiek a iných magických predmetov a rituálov, ktoré majú človeku pomôcť s psychickou pohodou pred speváckym výkonom. Takže je úplne jedno, či to čistí, zahlieňuje alebo spôsobuje grganie, dôležité je ten úkon vykonať a veriť, že to pomáha. A ono to pomôže. 

Všetko je v hlave, nie v hrdle, veď napokon aj tie hlasivky sú len sval, žiadne zlato v hrdle. Potvrdil mi to aj Juraj Benetin z kapely Korben Dallas. Aj on, ako mnohí slovenskí umelci, chodí na spev k známej hlasovej pedagogičke Lukrécii Bílkovej. A u nej sa okrem iného naučil to najdôležitejšie, že prvá je predstava v hlave. „Znie to banálne, ale ak si pred prestavením navodím predstavu, ako to má celé znieť, telo to potom robí bez toho, aby som sa na spev sústredil,“ povedal a dovysvetlil: „Navodenie vnútorného pocitu, ako to má vyznieť, je oveľa dôležitejšie než sledovanie techniky počas vystúpenia. Keď to človek pochopí, tak ho to zásadne ovplyvní. Pred koncertom nemám prípravu, ale chytím gitaru a hľadám pocit, kedy to je správne. Na koncerte jednoducho začnem spievať – nesústredím sa na to, ako to znie z odposluchu.“

Aj jazykovedkyňa a herečka (Stoka, SkRAT) Inge Hrubaničová, ktorá zas chodí na hodiny spevu ku Kláre Schlosserovej, mi inými slovami potvrdila to isté: „Pri speve som sa naučila, že najhoršie je chcieť to všetko racionalizovať a vedieť, kde presne sa tvorí tón, aké pohyby robí bránica. V speve funguje skôr istý druh predstavivosti než vedomé ovládanie svalov.“ 

Do úplnej dokonalosti tento princíp predstavy v hlave doviedol gitarista Daniel Salontay so skupiny Longital. On síce nenamáha svoj sval v hrdle, ale zato poriadne preháňa svaly na rukách. Hru na gitare cvičí denne, lebo ako hovorí, musí mať „nabehané“ kilometre, aby počas koncertu mohol ísť na autopilota. To ma neprekvapilo. Prekvapilo ma však to, že občas, keď pred koncertom nemá čas rozcvičiť sa na gitare, povedzme, keď sedí vo vlaku či v plnej šatni ľudí, prejde si celú hru na gitare len v duchu. Potom vyjde na javisko dokonale rozohratý, akoby sa rozcvičil naozaj. Taká je sila myšlienky. 

Speváci, s ktorými som hovorila, sa zhodujú ešte v jednom. Že od svojich osvietených učiteliek spevu dostali mnoho rád o spievaní, ktoré sa dajú aplikovať nielen na spev, ale aj na život ako taký. Tak si z toho zoberme niečo aj my. Začať môžeme pri predstave.
 

Hodnotenie článku

inVitro 2/2016

Otorinolaryngológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 2/2016 Otorinolaryngológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro