Stačí mať vôľu spraviť niečo navyše

Študentov motivuje k práci v laboratóriu napríklad aj tým, že im na hodinách ukazuje, ako sa dá z dvoch kvapiek krvi orientačne stanoviť krvná skupina. Okrem práce v laboratóriu a externého vyučovania na univerzite sa aktívne venuje športu a rodine. Je presvedčená, že každý problém má svoje riešenie, len ho treba správne uchopiť. Predstavujeme vám Mgr. Zdenku Greškovú, vedúcu Laboratória klinickej biochémie a hematológie v Banskej Bystrici.

Vyštudovali ste laboratórne metódy. Zvažovali ste aj iné profesie?

Ako dieťa som premýšľala skôr o tom, že sa chcem vo svojej práci venovať deťom. Chcela som byť učiteľkou na základnej škole alebo v škôlke. Keďže som neovládala hudobný nástroj, tento smer som vylúčila a potom ma to začalo ťahať k zdravotníctvu.

Vždy ste vedeli, že chcete robiť v laboratóriu alebo vás lákala aj medicína?

Preferovala som prácu v laboratóriu. Bavila ma chémia aj fyzika.

Venovali ste sa počas života aj iným povolaniam? Aká bola vaša cesta k Alphe?

Celý život pracujem v laboratóriu. Už po skončení strednej školy som pracovala rok vo veterinárnom laboratóriu vo Zvolene. Potom som nastúpila do nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici na oddelenie klinickej imunológie. Tam som pracovala rok. V rámci presunov som napokon putovala na pracovisko krvnej banky, ktorá bola súčasťou transfúziologického oddelenia. Od roku 2004 som pracovala v Národnej transfúznej službe, ktorá vtedy vznikla. Osem rokov som zastávala pozíciu vedúcej laborantky. Medzitým som stihla materskú (2003 – 2005) aj externe absolvovať vysokú školu (2005 – 2011). O 10 rokov neskôr, v roku 2014, som nastúpila do Alphy na uvoľnené miesto po pani doktorke Koporcovej, ktorá sa stala manažérkou Centrálneho laboratória – STRED. Už dlhšiu dobu som pociťovala v bývalej práci to, že sa nemám akým smerom posunúť a rozvíjať. Pohrávala som sa s myšlienkou, že skúsim nové zamestnanie, odhodlala som sa poslať životopis a vyšlo to.

Považujete túto zmenu za prelomový moment vo svojom živote?

Samozrejme, ako každá žena, ktorá je mamou, považujem za prelomový moment narodenie môjho syna. Áno, druhým prelomovým momentom bola práve zmena práce – prestúpenie do Alphy. Práca je viac-menej rovnaká, predtým som pracovala v laboratóriu na rôznych pozíciách. Venovala som sa najmä sérológii, vyšetrovaniu krvných obrazov darcom, vyšetrovaniu krvných skupín a protilátok. Okrem toho sme v krvnej banke pripravovali vhodné transfúzne liečivá pre pacientov. Čo je však iné, je technologický pokrok. V Národnej transfúznej službe sa ešte v čase môjho odchodu vyšetrovali krvné skupiny manuálne. V Alphe tieto vyšetrenia boli automatizované už pred tým, ako som prišla. Výrazný rozdiel je aj v spôsobe riadenia. Keďže Alpha je súkromná spoločnosť, rozhodnutia a prípadné zmeny k lepšiemu sa uskutočňujú omnoho rýchlejšie.

Ako to vyzerá v laboratóriu od prijatia vzorky až po zaslanie výsledkov lekárovi? Ako si môže človek predstaviť tento proces?

Proces sa skladá z predanalytickej, analytickej a post­analytickej fázy. Predanalytickú fázu vo veľkej miere ovplyvňujú priamo sestry, ktoré odber realizujú. Rovnako do tejto fázy patrí aj preberanie materiálu, pri ktorom sa kontroluje označovanie vzoriek. V našom laboratóriu denne mávame okolo 1 000 vzoriek, preto musia byť označené správne. Do predanalytickej fázy zaraďujeme aj centrifugovanie pri sérologických, gélových, alebo pri koagulačných skúmavkách. Treba dbať na to, aby vzorka pri centrifugovaní nezhemolyzovala. Analytická fáza zahŕňa samotné vyšetrenie. Hovorí sa, že človek vzorku hodí do stroja a stroj vyhodnotí nejaký výsledok. Je veľmi dôležité, aby tento stroj správne fungoval. Analyzátor musí byť podrobovaný dôkladnej a pravidelnej údržbe a zároveň musí byť pravidelne kontrolovaný internou alebo externou kontrolou kvality. Keď analyzátor vydá výsledok, nastupuje laborantka, ktorá ho technicky validuje. Ak je hodnota nezvyčajná, laborant má možnosť odhaliť chybu. Ak je hodnota výrazne vyššia alebo nižšia než pri predošlom vyšetrení, tak, samozrejme, analýzu zopakujeme. Potom ide výsledok na klinickú validáciu, za ktorú sme zodpovedné ja alebo pani doktorka Koporcová, ktorá je odborným garantom nášho laboratória. Potom už výsledok putuje priamo ku lekárovi, čo predstavuje postanalytickú fázu.

Čo je pre vás v práci najväčším zadosťučinením?

Najviac cítim, že moja práca má zmysel vtedy, keď odhalíme vážny problém. Samozrejme, neteší ma to, no viem, že práve vďaka tomuto zisteniu môžeme byť tí, ktorí budú informovať a ktorí navedú lekára na správnu cestu pri výbere liečby. Síce je to zlý výsledok, ale problém, ktorý pacient má, sa môže čím skôr začať liečiť. A to je podstatné.

Ak človek pracuje v laboratóriu a pozná jednotlivé postupy spracovania vzoriek a výsledkov, zrejme inak vníma otázku starostlivosti o vlastné zdravie. Ako sa staráte o svoje zdravie?

Tiež som už prekonala vážnejšie ochorenie, takže v súvislosti s tým väčší dôraz kladiem na prevenciu a snažím sa viesť zdravý životný štýl – jesť veľa ovocia, zeleniny a športovať. V zime ma najviac baví bežkovanie a lyžovanie, v lete cyklistika, turistika a plávanie. Keďže bývam na Králikoch, mám nádhernú prírodu priamo pod nosom.

Čo si myslíte o čoraz populárnejších domácich testoch, ktoré sa dajú kúpiť v lekárni?

Vezmime do úvahy napríklad tehotenský test. Na základe orientačného testu, akým je aj tento test, lekár neurobí záver a nevydá žene tehotenskú knižku. Rovnako by som vnímala aj ostatné domáce testy. Väčšinou sú založené na princípe suchej chémie. Sú dobré na získanie informácie o tom, či človek vôbec má danú situáciu riešiť. Ak mu vyjde nejaký výsledok, ktorý poukazuje na abnormalitu, rozhodne by sa mal obrátiť na lekára a dať si tento predpoklad potvrdiť, alebo vyvrátiť klasickými metódami, ktoré sú spoľahlivé, overené a funkčné.

Externe vyučujete na Fakulte zdravotníctva SZU v BB. Aký predmet a v akom rozsahu?

Vyučujem praktickú časť predmetu Laboratórne vyšetrovacie metódy v hematológii a transfúziológii so zameraním na transfúziologickú časť. Učím raz do týždňa tri hodiny v rámci jedného bloku. Študenti majú na Fakulte zdravotníctva zriadené laboratória s pomerne slušným prístrojovým vybavením. Samozrejme, základom sú manuálne metodiky, na ktoré kladiem dôraz aj ja. Každý študent musí pochopiť princíp metódy a na tom môže stavať.

Ako ste sa k tejto ponuke dostali?

Približne rok predtým, ako som odišla z Národnej transfúznej služby, ma oslovili zo SZU, či by som bola ochotná učiť, pretože vtedy akreditovali odbor Laboratórne vyšetrovacie metódy. Vtedy som prisľúbila, že áno. Hoci som už potom nepracovala v Národnej transfúznej službe, chceli práve mňa, tak som sa odhodlala. Začala som učiť takmer zároveň s nástupom do novej práce, čiže pred 4 rokmi.

Akí sú dnešní študenti laboratórnych metód? O čo majú najväčší záujem?

Študenti majú záujem o tento odbor ako taký. Mojím šťastím je to, že vyučujem prax. Tá študentov baví. Keď v realite vidia, ako sa vyšetruje krvná skupina, nesmierne ich to zaujíma. Keď im poviem, že si môžu z dvoch kvapiek krvi orientačne vyšetriť svoju krvnú skupinu, sú úplne nadšení. (smiech) Ak im vyjde aglutinácia – pozitivita, fotia si to. Teória je možno ťažšia, čo sa týka nároku na udržanie pozornosti. Ja sa snažím im odovzdávať čo najviac skúseností priamo z praxe, aby si ľahšie zapamätali, prečo je niečo dôležité a prečo treba postupovať určitým spôsobom. Nie je problém s tým, že by o výučbu nejavili záujem. Vidno, že ich tá práca skutočne baví a to ma teší.

Verím, že každý dokáže zvládnuť množstvo vecí, ak si správne stanoví priority.

Čo robia študenti po skončení štúdia, dokážu sa uchytiť? Snažia sa získať prácu aj v tomto laboratóriu?

To veľmi závisí od každého jedného študenta. Niektorí sú šikovní a uchytia sa už po strednej škole, iní sú menej šikovní a prácu v laboratóriu, žiaľ, nezvládnu. Moji študenti sú však na prvom, bakalárskom stupni a preto po skončení štúdia štandardne pokračujú na magisterský stupeň. Viem o študentkách, ktoré sa zamestnali a v štúdiu pokračujú externe. V Banskej Bystrici je len bakalársky stupeň. Druhý stupeň je v Bratislave, v Trenčíne a v Trnave. Mnohí študenti dochádzajú, čiže po skončení školy buď pokračujú v uvedených mestách, alebo sa vrátia domov. Mnohí moji študenti sú z gymnázií, čiže štúdium laboratórnych metód na strednej škole nie je podmienkou na to, aby sa človek zameral na túto profesiu. Na bakalárskom stupni vysvetľujeme všetko, takpovediac, od piky.

Ako stíhate skĺbiť prácu, výučbu na univerzite a osobný život?

Všetko je o prioritách, ktoré si človek stanoví na daný deň alebo na dané obdobie. Keď viem, čo treba riešiť ako prvé, tak si môžem efektívne naplánovať čas a stihnúť všetko, na čom mi záleží. Úlohy plním rad-radom a snažím sa v živote zachovávať rovnováhu. Keď som doma, venujem sa rodine, v práci sa venujem práci a v škole sa venujem študentom a výučbe. Vždy sa snažím sústrediť na jednu oblasť. Sú veci, ktoré počkajú a potom sú veci, ktoré treba riešiť hneď, takže podľa toho si to treba zariadiť. Vstávam o šiestej ráno ako bežný človek. Verím, že každý dokáže zvládnuť množstvo vecí, ak si správne stanoví priority.

Ktorý prístroj alebo laboratórny postup zavedený v posledných rokoch vám výrazne uľahčil prácu?

Jednoznačne systém označovania a sledovania prepravy a stavu vzorky. Je veľmi praktické, že si vieme dohľadať konkrétnu vzorku. Vieme kam, kedy a kto ju posielal, kto ju prevážal, kto ju prevzal, a prečo napríklad v nejakom laboratóriu nie je. Dá sa to pekne odsledovať cez softvér na sledovanie vzorky zavedený v Alphe. Druhou vecou, ktorá možno na prvý pohľad pôsobí banálne, ale je veľmi dôležitá, je automatizované sledovanie a zaznamenávanie teploty priestorov, chladiacej a mraziacej techniky. Monitoring teplôt nám odbúral množstvo práce so zapisovaním teplôt.

Osobným príkladom človek dokáže neuveriteľne veľa. Niekedy ani netreba slová. Najviac na ľudí platí, keď im človek sám svojím správaním ukáže, aká je jeho predstava.

Pôsobíte ako pokojný človek. Ako riešite spory?

Som presvedčená, že aj nepríjemné veci sa dajú povedať normálnym tónom, aby ste sa človeka nedotkli. Všetko sa dá vyriešiť. Nerada chodím okolo horúcej kaše. Rada jednám s ľuďmi priamo, ale ľudským spôsobom. Vždy sa snažím s každým komunikovať. Som zástancom toho, že každý problém sa dá vyriešiť. Či už to trvá dlhšie, alebo kratšie, všetko má svoje riešenie. Problém treba z nejakého konca uchopiť a vybrať si to najdôležitejšie, čo treba riešiť ako prvé.

Spomínate si na nejaký prípad, keď ste vybočili zo zaužívaných koľají a spravili niečo inak, alebo navyše, lebo ste vedeli, že to môže pacientovi pomôcť alebo uľahčiť život?

Snažím sa prispôsobiť situácii. Napríklad, keď viem, že vyšetrenie krvného obrazu trvá 5 minút, a v danej chvíli nemáme príliš veľa vzoriek, tak môžem uprednostniť túto vzorku. Garantujeme vyšetrenie do 24 hodín. No v takomto prípade ho vieme spraviť aj na počkanie, takže pacientovi ušetríme jednu cestu. Minule sme mali jedného pacienta, ktorý si chcel vybaviť interné predoperačné vyšetrenie ako samoplatca. Zhodou okolností bol v jednej ambulancii, ktorá sídli neďaleko nášho pracoviska. Pani doktorka mu spravila všetky potrebné vyšetrenia, zobrala mu krv a on osobne prišiel k nám so vzorkou. Povedala som mu, nech si rovno počká na výsledok. Bol uveličený a nerozumel, akým spôsobom sa to dá, že za polhodinu stihol všetko povybavovať. To bol jeden z tých príjemných momentov. Samozrejme, sú vyšetrenia, pri ktorých sa to nedá a pacient musí čakať dlhšie. Niekedy však naozaj stačí mať vôľu spraviť niečo navyše. Vás to nič nestojí a človeku môžete reálne pomôcť. Teší ma, že aj kolegyne k tomu pristupujú podobne a nemajú problém pomôcť vždy, keď je to možné.

Čo robíte pre to, aby ste motivovali zamestnancov k výkonu, ale aj k príjemnému medziľudskému nažívaniu?

Osobným príkladom človek dokáže neuveriteľne veľa. Niekedy ani netreba slová. Najviac na ľudí platí, keď im človek sám svojím správaním ukáže, aká je jeho predstava. Snažím sa kolegyniam pomáhať, keď treba. Rozhodne nie som typ šéfa, ktorý sedí v kancelárii a rozdáva príkazy. (smiech)

Čo je najdôležitejšie pre efektívnu prácu v laboratóriu?

Ja sa prikláňam k taktike krok za krokom. V zásade by mali byť s rozvahou dodržané postupy, určite nie hŕŕ-bŕ, pretože v chaose vzniká najviac omylov. Treba si stanoviť prioritu, dokončiť jedno a začať ďalšie. Samozrejme, keď je toho veľa, treba sa prispôsobiť, a fungovať svižnejšie, prípadne aj riešiť veci súbežne. Treba sa však snažiť veci utriediť a pracovať systematicky.

Čo je pre vás najlepším relaxom po dlhom dni v práci?

Rada relaxujem pri káve a rozhovore, alebo pri čítaní kníh, klasika. Keď mám čas, tak veľmi rada pečiem a varím. Okrem toho sa venujem aj športu, ktorý som spomínala už v úvode. Celá moja rodina má rada zvieratá. Syn sa istú dobu venoval jazdectvu, máme doma kocúra, nuž a môj manžel, ten sa rozhodol z času na čas starať o ovečky a kozy. Domov sme si kúpili pár ovečiek a kôz – využívali sme ich ako živé kosačky. (smiech) Nedá sa to však nazvať chovom.

foto: Branislav Račko

Hodnotenie článku

inVitro 2/2018

Dermatovenerológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 2/2018 Dermatovenerológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro