Ste budúcou mamičkou? Ponúkame Vám tieto vyšetrenia

Najnovšie výskumy a nové lekárske odbory poukazujú na to, aký dôležitý je pre vývoj dieťaťa dôležitý jeho vnútromaternicový vývoj a zdravý spôsob života matky. Je napríklad dokázané, že základné predpoklady pre vznik artériosklerózy sa nevytvárajú medzi 30. a 40. rokom života, ale omnoho skôr, už počas vnútromaternicového vývoja a potom v prvých rokoch po narodení. Každá matka chce pre svoje dieťa to najlepšie a mala by pre to urobiť maximum. 

Je známe, že užívanie niektorých látok (napríklad hormonálnej antikoncepcie, alkoholu, nikotínu, drog) môže ešte pred nasledujúcim tehotenstvom značne skomplikovať životnú púť a šťastie nového jedinca. Čím dlhšia je história užívania hormonálnej antikoncepcie, tým bohatšie sú skúsenosti s jej vedľajšími účinkami. 

Početné štúdie poukazujú na negatívny vplyv hormonálnej antikoncepcie najmä na: 

- srdcovo-cievny systém, 
- vznik a rozvoj onkologických ochorení, 
- metabolizmus tukov, cukrov, minerálnych látok, vitamínov, 
- zrážavosť krvi, 
- funkcií pečene a pod. 

V krátkosti by sme vám chceli vysvetliť akým spôsobom spomínané poškodenia vznikajú.

Dlhodobé užívanie hormonálnej antikoncepcie (HA)

Už v roku 1969 bolo známych vyše 60 rôznych klinicko-chemických parametrov, ktoré môžu byť zmenené pri užívaní HA. Roku 1985 bolo publikovaných 89 klinicko-chemických parametrov ovplyvnených užívaním HA.  Pomerne málo sa však publikuje a upozorňuje na to, ako môže tento negatívny vplyv HA na biochemické procesy v tele ovplyvniť nasledujúce tehotenstvo ženy a vývoj dieťaťa. 

Z hľadiska významu pre zdravý priebeh nasledujúceho tehotenstva a vývoja dieťaťa možno upozorniť na niektoré zmeny koncentrácie výživovo dôležitých látok, a to zníženie hladín vitamínov B9 (kyselina listová), B12 (kyanokobalamín), B6 (pyridoxín), B1 (tiamín), B2 (riboflavín), C (Acidum ascorbicum) a E (Tocopherol)

Už roku 1980 Kasan a Andrews v práci Orálna antikoncepcia a kongenitálne abnormality  poukázali na poruchy nervovej sústavy u detí, ktorých matky užívali v posledných troch mesiacoch pred počatím HA. Postupne boli publikované ďalšie práce upozorňujúce na stúpajúci počet defektných pôrodov po užívaní pohlavných hormónov. Rozsiahly výskum v USA takisto poukazuje na túto súvislosť. Negatívny vplyv HA na nasledujúce tehotenstvo a vývoj dieťaťa môže prebiehať viacerými mechanizmami, z ktorých možno na základe výskumov uviesť:

1. zníženie hladín vitamínov B6, B9 a B12

​Vážne poruchy nervovej sústavy, chybné utváranie sa plodu či vyvolanie potratov v dôsledku nedostatku vitamínov B6, B9 a B12. Vplyv nedostatku týchto vitamínov na vývoj dieťaťa môže prebiehať v troch úrovniach: 

Na prvej úrovni sa prejavuje nedostatočná činnosť enzýmu metionín-syntetázy a zvýšené hodnoty homocysteínu. V posledných rokoch sa v odbornej medzinárodnej tlači manifestuje domnienka, že zvýšené hladiny homocysteínu sú spoluzodpovedné za chybné utváranie plodu (poškodenia nervovej sústavy, anencefalus alebo potraty).  V holandskej štúdii  Kirkeho  a jeho spolupracovníkov o ženách, ktoré porodili dieťa s chybným utváraním nervovej sústavy (ako napríklad rázštep chrbtice) bolo zistené, že u jednej tretiny z nich boli patologicky zvýšené hodnoty homocysteínu. Zvýšené hodnoty homocysteínu môžu byť spôsobené jeho nedostatočnou premenou na metionín pomocou enzýmu metionín-syntetázy. A práve porucha činnosti tohto enzýmu je spôsobená nedostatkom vitamínov B6, B9 a B12. Nedostatok metionínu spôsobuje nedostatok S-adenozylmetionínu, ktorý je hlavným zdrojom metylových skupín potrebných na tvorbu obalov nervových vláken. Metionín-syntetáza má v bunke ešte ďalšiu úlohu: mení cirkulujúci N5-metyltetrahydrofolát na tetrahydrofolát, ktorý ako substrát glutamát–syntetázy hrá úlohu pri biosyntéze aminokyselín. 

Schopnosť bunky tvoriť dôležité komponenty ako proteíny, lipidy a myelín (obal nervových vlákien) závisí od metylácie, ktorá je možná len za prítomnosti vitamínu B9 a vitamínu B12.  Ďalšou dôležitou úlohou metionín-syntetázy je regenerácia tetrahydrolistovej kyseliny. Jej nedostatok vedie k nedostatku kyseliny metyléntetrahydrolistovej a tým k odmietnutiu reakcie tymidylát-syntetázy a k prerušeniu syntézy DNA a tiež delenia buniek.  Enzým tymidilát-syntetáza predstavuje opravný systém pre správnu replikáciu bázových párov. Ak sa na základe nedostatku vitamínov B6, B9 a B12 zvýši hladina homocysteínu a zníži premena homocysteínu na metionín, nenastúpi opravný mechanizmus tymidyl-syntetázy. Následne sa potláča odovzdávanie informácií a transkripcia DNA neprebehne.  Výsledná porucha syntézy proteínov a delenia bunky môže vyvolať počas tehotenstva vážne poruchy v tvorbe telesných orgánov. Nízke hladiny kyseliny listovej už pred otehotnením významne zvyšujú výskyt predčasných pôrodov a riziko je nepriamo úmerné dobe dopĺňania vitamínu. Od hladiny vitáminov B9 a B12 počas tehotenstva závisí normálne uzavretie chrbticového kanála. Nízke hladiny vitamínu B9 – ale aj B2 a B3 – predstavujú riziko vrodených srdcových vád. Nízka hladina samotného B12 navyše zhoršuje rozumové schopnosti po narodení.

Viac ako tretina tehotných žien má nedostatočnú hladinu D3, čo poškodzuje rozvíjajúci sa imunitný systém a kosti plodu. Zvyšuje sa tak náchylnosť na chronické ochorenia v neskoršom živote (osteoporóza, rakovina, kardiovaskulárne a autoimunitné ochorenia). Vitamín A je jedným z kriticky potrebných vitamínov počas tehotenstva a kojenia, zvlášť pre funkciu pľúc. Nedostatočná hladina vitamínu A poškodzuje obličky novorodenca a zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku v neskoršom veku. Dostupnosť zinku prospieva rastu dieťaťa po narodení. Hladina omega-3 mastných kyselín je dôležitá pre vývin mozgu plodu, respektíve dieťaťa. Vysoké hladiny vitamínu C a E môžu poškodiť plod. Počas kojenia hladiny omega-3 mastných kyselín, vitamínov skupiny B, vitamínu A a selénu v krvi matky výrazne ovplyvňujú, aký bude ich obsah v materskom mlieku. Zvýšený homocysteín spôsobuje defekt neurálnej trubice bez ohľadu na to, či sú hladiny vitamínov B9 a B12 v poriadku. 

2. zvýšenie hladín vitamínu A v krvi

Sledovaním žien užívajúcich HA sa zistilo, že po jej vysadení je hladina vitamínu A v krvi veľmi vysoká.  Početné pokusy na zvieratách, ktoré sa robili v oblasti embryológie a teratológie ukazujú, že nadbytok –  ale aj nedostatok vitamínu A – môže poškodiť tkanivo embrya. Potreba vitamínu A v tehotenstve je presne ohraničená (denný príjem 0,77 – 3 mg). Aj u človeka boli publikované známe znetvorenia, ktoré poukazujú na nadmerné užívanie vitamínu A v tehotenstve. Znetvorenia močových ciest, tváre, hlavy a CNS (centrálnej nervovej sústavy) nastupujú ako dôsledok vysokého príjmu v ranom tehotenstve.

3. zníženie hladín horčíka a zinku v krvi

HA svojím negatívnym vplyvom na metabolické pochody v zažívacom trakte a pečeni znižuje hladinu horčíka v krvi. Nedostatok horčíka môže viesť k zvýšenému tlaku krvi s nedostatočným prekrvením maternice a placenty, čo môže mať za následok zaostalosť plodu a s tým súvisiace ťažkosti s učením a správaním vyvíjajúceho sa dieťaťa. 

HA znižuje príjem zinku, čo môže viacerými postupmi pôsobiť na tehotenstvo. Význam zinku spočíva v prvom rade v jeho funkcii ako kofaktora pri tvorbe a dozrievaní bunky. Je potrebný pre syntézu nukleových kyselín a podporuje normálny rast a vývoj plodu v tehotenstve. Ďalej má funkciu posilňovať imunitu, ktorá chráni tehotné ženy pred zápalmi močových ciest a inými ochoreniami. Z viacerých výskumov je známe, že predovšetkým zápaly v oblasti genitálií, ale aj iné ochorenia vedú k zhoršeniu dozrievania mozgu. K ďalším komplikáciám môže viesť aj chemický podobné, ale toxické kadmium, ktoré sa namiesto zinku nezvratne integruje do biologických procesov a môže vyvolať vysoký krvný tlak, prítomnosť bielkovín v moči, opuchy a kŕče.

4. vplyv na stereogenézu a na proces dozrievania vajíčka

Útlm stereogenézy – tvorby vlastných pohlavných hormónov, zmenšovanie vaječníkov, negatívny vplyv na dozrievanie vajíčka, nefyziologické pôsobenie na sliznicu maternice, útlm hypotalamo-hypofyzárno-ovariálnej osi. 

Na základe uvedených skutočností radia mnohí autori nechať uplynúť čas medzi vysadením HA a počatím dieťaťa. Skúmanie spontánnych potratov po užití HA so zreteľom na zmeny placenty a sliznice maternice viedlo Kaisera a Pfleidera k posúdeniu, že dokonca 6 – 12 mesiacov po vysadení HA sú dokázateľné časté poruchy funkcie orgánov. Zmeny funkcie endometria (sliznice maternice)pri spontánnych potratoch dosahovali maximum za šesť mesiacov po vysadení HA a poruchy placenty u tehotných žien sa dajú pozorovať ešte 12 mesiacov po vysadení HA. Podobne Carr upozorňuje na to, že deti, ktoré boli splodené v priebehu 6 mesiacov po vysadení HA, bývajú výraznejšie a častejšie postihnuté anomáliami, respektíve chybným utváraním, ako deti v kontrolnej skupine.

Ukryté vývojové deficity

Samozrejme, že negatívne ovplyvnenie vnútorného prostredia matky má vplyv nielen na vnútromaternicový vývoj plodu, ale môže negatívne pôsobiť aj na motorický vývoj a poznávacie schopnosti už narodeného dieťaťa. V publikáciách, ktoré sledujú ďalší vývoj dieťaťa v predškolskom až školskom veku, sa vynárajú  ukryté vývojové deficity.  Napríklad nedostatočná rámcová a jemná motorická pohybová koordinácia, poruchy rovnováhy, problémy s určovaním strán, hyperaktivita, problémy s učením, čítaním, pravopisom a pretrvávanie reflexov z raného detstva. 

Na záver treba upozorniť, že všetky hormonálne antikoncepčné prípravky sú teratogénne – spôsobujú vrodené vývojové chyby. U žien, ktoré otehotneli počas užívania HA, bol popísaný tzv. VACTERL syndróm. Pri tomto syndróme sú malformáciami (znetvorením) postihnuté chrbtica, konečník, srdce, priedušky, pažerák, obličky a končatiny. 

Najhroznejším prípadom je „prípad DES”, keď u dievčat matiek, ktoré počas tehotenstva užívali diethylstilbestrol, vznikal v priebehu 15 – 20 rokov (!!!) adenokarcinóm – zhubný nádor pošvy alebo krčka maternice. 

Moderné preparáty, ktoré sa používajú sú už bezpečnejšie ako v minulosti, ale opatrnosť je potrebná, a preto tehotným ženám (hlavne v prvom trimestri) ponúkame stanovenie uvedených spomínaných. Ešte raz si však pripomeňme, o ktoré parametre ide. Najdôležitejšie je zistiť v krvi nasledujúce hladiny: vitamíny B6 (pyridoxín), B9 (kyseliny listovej), B12 (kyanokobalamín), vitamín A, vitamín D, homocysteín, horčík, zinok a železo.

Hodnotenie článku