Ste vydatá? Tak to Vám krv neodoberieme. Tu ste v Indii!

To, že je India spoločnosťou, kde je muž dôležitejší ako ženy, ktoré sú automaticky kladené na druhé (a tak ďalej) miesto, je známy fakt. Zvykli sme si. Príkladov nájdete v každodennom živote mnoho. No vždy je to menej citeľné ako v niektorých krajinách blízkeho východu s prevažne moslimským náboženstvom. Tak či onak, ešte stále ma dokážu niektoré veci zaraziť a poriadne zaskočiť (alebo skôr vytočiť?).

Spolužiačka z Ruska šla pred pár mesiacmi k univerzitnej doktorke. Už dlhšie máva problémy so ženskými orgánmi. Vie o nich, a preto im prikladá aj patričnú pozornosť. Raz za pol roka chodí na vyšetrenie krvi, aby zistila, či má hodnoty v normále. Aspoň takto mi to vysvetlila, nevyzvedala som o jej zdravotnom stave do detailov. Na prosbu, či by jej doktorka mohla odobrať krv a poslať na vyšetrenie, však dostala negatívnu odpoveď. Zrejme si naša „milá" pani myslela, že chce na základe testov zistiť, či nie je tehotná, čo bola samozrejme hlúposť. Známa sa bránila so snahou uviesť veci na pravú mieru. Nepomohlo. S výrazom viac než pohoršenej tváre jej lekárka pekne vysvetlila, že tu sme v Indii a nie doma, kde sme možno na podobné praktiky zvyknuté. Koľká to drzosť sa na podobnú vec čo i len opýtať. „Ach, títo prišelci z dekadentnej Európy – myslia si, že môžu všetko,“ prebleslo jej hlavou. Pri odchode nezabudla dodať, že kým nie je zosobášená, nikto jej krv za danými účelmi sledovať nebude. Dvere zabuchnuté, vec vybavená.

Nie som si istá, koho tento incident zaskočil viac. Lekárku či známu? S istotou však môžem povedať, že známu stálo vyriešenie problému oveľa viac úsilia a peňazí. Musela totiž cestovať do súkromnej kliniky v Dillí, kde jej tú krv bez problémov a zbytočných rečí zobrali a preskúmali. Samozrejme, za určitú – a nie práve najmenšiu – sumu. Tú jej univerzita, či chcela alebo nie, spätne preplatila, keďže nám podľa zmluvy výdavky na zdravotné účely do určitej sumy hradia. Nie je to pritiahnuté za vlasy? Mohlo sa to zaobísť bez spomenutých medzikrokov, mohli sa ušetriť peniaze a hlavne nervy. Spolužiačkine výsledky boli našťastie v poriadku a po čase sme na to všetci zabudli. Hold India.

Toľko príbeh zo života. Rovnako zaujímavé je ale sledovať, akou vysokou mierou sa charakter kultúry či hodnôt daného spoločenstva odráža v jazyku. Hindi má len dva rody – mužský a ženský. Stredný, ako je to u nás, neexistuje. Regulárne pravidlo, podľa ktorého by ste zistili, či ide o slovo mužského alebo ženského rodu, však neexistuje tiež. Preto neostáva nič iné, len sa to pekne nabifliť. Našťastie sa však nejaké tie pomôcky, na základe ktorých je možné zistiť rozdiel, nájdu. A práve tu je pes zakopaný.

Na hodine gramatiky nám učiteľ problematiku rodov vysvetlil jednoducho. Nesmieme ale zabúdať, že ide o človeka, ktorý sám spadá do kategórie Inda verného tradíciám. Plus je to muž. „Nuž deti (tak nás tu totiž oslovujú – deti), slová končiace sa na ‚a‘ bývajú mužského rodu a tie končiace na ‚i‘ zasa rodu ženského.“ OK, žiadna veda, hovorím si, presne naopak ako u nás, rozumiem. No existuje množstvo výnimiek. „Vo všeobecnosti,“ pokračuje vo výklade, „môžete charakter rodu rozlíšiť aj tak, že slová označujúce veci veľké, silné, so správaním či tvarom pripomínajúcim muža sú zvyčajne mužského rodu a slová označujúce veci malé, slabé a jemné sú logicky rodu ženského.“ Priamo úmerne vyslovovanému rástlo aj učiteľovo ego a nadšenie. Bolo vidno, že je na svoje pohlavie hrdý. „Napríklad taký ‚strom‘. Je mohutný, silný, len tak ho niečo nezlomí. Presne ako chlap!“ Zabehlo mi. Nieže by som bola zarytá feministka, no pri pohľade na indických ‚chlapov‘, ktorí stavbou tela pripomínajú skôr halúzku ako robustný strom, mám právom pochybnosti, či za daných podmienok dokážem s mojím neindickým vnímaním reality adekvátne určiť prislúchajúci rod slova. Spolužiačka z Čile sa neudržala a vybuchla do hlasného smiechu.

Zarazený učiteľ do nej zabodol svoj pohľad a ona zmĺkla. „ Ach, južná Amerika, to je len samá zábava a voľné mravy, čo tí vedia o živote,“ pomyslel si. Tretia pomôcka, ktorá uzatvára kapitolu určovania rodov v jazyku hindi, len takisto dosvedčuje, aká je nátura indického národa. Slová označujúce javy a veci negatívneho charakteru, ako napríklad choroby, či tie, ku ktorým sa viaže nie práve najpríjemnejšia konotácia, sú (ako inak) prevažne rodu ženského. Sedíme zarazene na stoličkách s výrazom prekvapenia a nevôle. Aspoň že tá mäkká a pohodlná stolička je ženského rodu. Len Mohammad, ktorý má 4 manželky a Isaac z Čadu sa usmievajú popod fúz. Výklad prerušuje spomínaná známa z Ruska. „Prepáčte, ale mali by sme končiť, už je čas.“ V indickej škole nezvoní a keďže ich zmysel pre čas má ďaleko od takého dajme tomu nemeckého, treba ich niekedy usmerniť. Aj keď som mala pocit, že sa jej len nechcelo počúvať ďalšie možné pomôcky uľahčujúce určovanie rodu slov v jazyku hindi.

Hodnotenie článku

inVitro 3/2014

Gynekológia a pôrodníctvo

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 3/2014 Gynekológia a pôrodníctvo. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro