inVitro 2/2019

Adynamia, slabosť a únava

V najnovšom vydaní sa naši odborníci zamerali na ochorenia, ktoré sprevádza práve adynamia, únava a slabosť. Okrem odborných textov v ňom už tradične nájdete rozhovory, blogy a množstvo zaujímavostí a noviniek.

Články od špecialistov odhaľujú súvislosti medzi únavovými príznakmi a ochoreniami, akými sú napríklad Parkinsonova choroba, poruchy metabolizmu karnitínu, poruchy funkcie štítnej žľazy, anémie, skleróza multiplex, ale aj depresia či krehkosť seniorov. Autori predstavujú nové spôsoby diagnostiky a liečby ťažkostí, ktoré znižujú kvalitu života ľudí v každom veku.

Odbornú časť dopĺňajú rozhovory s osobnosťami, ktoré majú čo povedať. V aktuálnom čísle predstavujeme vedca Tomáša Eichlera, ktorého štúdia o spánku bola publikovaná v jednom z najprestížnejších vedeckých časopisov – v americkom Science. Rozprávali sme sa s charizmatickou herečkou Oľgou Belešovou, ktorá sa stotožňuje s japonským nazeraním na zdravie a liečbu. V rámci rubriky Z druhej strany sme sa porozprávali s predsedníčkou občianskeho združenia Porážka, Alžbetou Husarovič, ktorá na vlastnej koži v mladom veku zistila, čo znamená prekonať náhlu cievnu mozgovú príhodu.

Náš prevádzkový riaditeľ, RNDr. Jozef Marčišin, MSc., nám predstavil unikátne prístrojové vybavenie, ktoré od jari kraľuje nášmu najvyťaženejšiemu Centrálnemu laboratóriu – VÝCHOD v Stropkove. Vyspovedali sme aj RNDr. Renátu Zemjarovú Mezenskú, manažérku Laboratória lekárskej genetiky na Poliankach v Bratislave, ktorá nám prezradila, ako vidí budúcnosť genetiky a na ktoré novinky v našom portfóliu genetických vyšetrení sa môžu tešiť naši klienti. Okrem rozhovorov v tejto časti samozrejme nájdete aj obohacujúce blogy od našich stálych prispievateľov či aktuálne informácie z prostredia našej firmy.

Prajeme vám príjemné čítanie a čarovné leto plné zážitkov!


PDF
Články

Realizácia je dôležitejšia než geniálne nápady

Tvrdí o sebe, že by neprežil ako lekár, pretože sa nevie odosobniť. Preto pomáha ľuďom inak – vedou. Vďaka svojmu výskumu priniesol natoľko dôležité zistenia, že ich publikoval jeden z najprestížneších vedeckých časopisov na svete, americký Science. Rozprávali sme sa s Tomášom Eichlerom, neurogenetikom z Konrad Lorenz Institute for Evolution and Cognition Research (KLI) a Research Institute of Molecular Pathology (IMP) vo Viedenskom Biocentre.

Samoštúdium je nenahraditeľné

Prelomovým momentom v lekárskej genetike bolo osekvenovanie ľudského genómu v roku 2001. Odvtedy uplynulo už 18 rokov, počas ktorých sa genetici neúnavne snažili čoraz rýchlejšie a efektívnejšie hľadať genetické príčiny mnohých ochorení. To sa im dnes darí aj vďaka čoraz vyspelejšej technike. O nových možnostiach na poli genetiky sme sa rozprávali s RNDr. Renátou Zemjarovou Mezenskou, manažérkou Laboratória lekárskej genetiky Alpha medical na Poliankach v Bratislave.

Poruchy metabolizmu karnitínu

Karnitín má zásadný význam pre energetický metabolizmus, umožňuje vstup mastných kyselín s dlhým reťazcom do mitochondrií a následne ich oxidáciu. Je teda dodávateľom energie pre kostrový sval a myokard. Hlavným zdrojom karnitínu je strava (mäso a mliečne výrobky), len 25 % karnitínu sa tvorí v tele. Poruchy metabolizmu karnitínu môžu byť primárne (geneticky podmienené) a sekundárne (získané). Vrodené deficity metabolizmu karnitínu patria medzi raritné ochorenia, no u detí už v novorodeneckom veku môžu predstavovať riziko závažných, až život ohrozujúcich situácií (hypoglykémia a pod.). Získaný deficit karnitínu môže byť asociovaný s celkovou slabosťou, únavou a adynamiou.