inVitro 2/2018

Dermatovenerológia

Letné vydanie časopisu inVitro prináša najnovšie poznatky z odboru dermatovenerológia. Okrem textov od odborníkov, ktorí sa venujú ochoreniam dermatovenerologického charakteru a ich prevencii či liečbe, v ňom nájdete množstvo zaujímavostí a noviniek a už tradične aj rozhovory a blogy.

Autori v aktuálnom čísle objasňujú príčinu vzniku, priebeh, diagnostiku a liečbu vrodených a získaných ochorení kože, podkožia, kožných adnex či viditeľných slizníc a venujú sa aj vzájomnej súvislosti porúch viscerálnych orgánov a ochorení kože. Odborníci predstavujú nové spôsoby diagnostiky a liečby pruritu, kožných karcinómov, alopécie, akné a množstvo iného.

Prostredníctvom rozhovoru v tomto čísle predstavujeme Pietera Van den Steena, obchodného riaditeľa Unilabs. O živote s psoriázou, ktorou na Slovensku trpí približne 250 000 ľudí, sme sa porozprávali s aktívnymi členkami Spoločnosti psoriatikov a atopikov SR, s prezidentkou Teréziou Hurbaničovou a s viceprezidentkou Ľubicou Bergmannovou.  Vyspovedali sme aj Juditu Hansman, herečku, ktorej sa kožné ochorenie vitiligo objavilo na rukách znenazdajky, paradoxne v najšťastnejšoim období jej života. Prostredníctvom rozhovoru predstavujeme Mgr. Zdenku Greškovú, vedúcu Laboratória klinickej biochémie a hematológie v Banskej Bystrici. V rubrike Progresívne zdravotníctvo prinášame informácie o nových spôsoboch liečby popálenín formou rozhovoru s uznávaným odborníkom, profesorom Jánom Kollerom, ktorý pôsobí ako prednosta Kliniky popálenín Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Prajeme vám príjemné čítanie!


PDF
Články

Slovenská dermatovenerológia na začiatku 21. storočia

Hoci kožné a pohlavné choroby sprevádzajú ľudstvo od nepamäti, dermatovenerológia ako veda a samostatný medicínsky odbor sa začala formovať až koncom 18. storočia. Hlavnými centrami európskej dermatovenerológie boli vtedy Viedeň a Paríž. Napriek tomu, že na území dnešného Slovenska, v tom čase súčasti Uhorskej monarchie, neboli v 18. a 19. storočí najlepšie podmienky na rozvoj vzdelanosti, aj my sa môžeme pochváliť prispením k rozvoju odboru.

Lekársky sprievodca nákupom kozmetiky

Pre každého človeka je dôležité, aby svoje telo vnímal ako jeden systém – od najvrchnejších vrstiev kože až po najskrytejšie zákutia buniek. Kombináciou preventívnych opatrení a nevyhnutných terapeutických zásahov dokážeme vyliečiť identifikované ochorenia a prejavy chorôb. V cielenej a komplexnej diagnostickej medicíne treba vedieť, čomu máme predchádzať. Musíme poznať najlepší možný postup prevencie ochorení.

Chorí diktátori

Čo majú spoločné Lenin, Gottwald a Stalin? Komunistický teror. Kult osobnosti. Dohady okolo prirodzenosti ich smrti. A čo takto syfilis?

Choroba motýlích krídiel – viditeľná a rôznorodá zriedkavá choroba

Epidermolysis bullosa hereditaria je primárne kožná choroba. U závažnejších subtypov sa stáva chorobou s multiorgánovým poškodením (vrátane uropoetického systému) v dôsledku infekcií, porúch výživy a sekundárneho postihnutia vnútorných orgánov.

Som tu pre vás, kedykoľvek!

Mohla byť volejbalistka, telocvikárka, učiteľka. Dnes je herečka, ktorú poznáme najmä z televízie z výrazných rolí v Odsúdených či v Tajných životoch , ona je však omnoho všestrannejšia herečka. Navyše je principálka divadla, spoluatorka hier, šéfredaktorka časopisu a keď naberie odvahu, možno vydá i knihu. Judita Hansman.

Zmeny farby kože ako prejav ochorenia

Článok je prehľadom najčastejších farebných zmien na koži a ich možných príčin. U kožných ochorení, ktoré sa prejavujú zmenami farby kože, je stručne uvedený terapeutický postup.

Aká teplota nášho tela je normálna?

Začiatkom tohto roka zverejnili francúzski vedci výsledky svojho merania, z ktorého vyplýva, že mitochondrie v kožných bunkách sa pri 38 stupňoch Celzia necítia práve najlepšie. Aby dosiahli svoje teplotné optimum, zohrievajú sa takmer na teplotu, ktorá je o desať stupňov vyššia, než akú si nameriame v podpazuší alebo v konečníku. Aj keď ide o jeden z veľkých biologických objavov posledného obdobia, na autorov sa zosypala patričná kritika. Bolo to podľa všetkého preto, lebo skomplikovali odpoveď na jednoduchú otázku – aká teplota je pre telesné bunky optimálna?

Pruritus – diferenciálna diagnostika príčin

Pruritus kože je nepríjemný pocit, ktorý u pacienta vedie k nutkavému škriabaniu kože (1). Odhaduje sa, že približne 60 % starších pacientov (> 65 rokov) trpí miernou až závažnou formou pruritu (2). Pruritus môže byť akútny alebo chronický, s prejavmi na koži alebo sprevádzajúci rôzne interné, psychiatrické a onkologické ochorenia. V článku sa sústredíme na diferenciálnu diagnostiku pruritu so základnými vyšetrovacími postupmi.

Psoriáza a psoriatická atritída sú aj ochoreniami duše

Komplikuje osobný aj pracovný život. Často vedie k strate sebadôvery, k úzkosti až k depresii. O tom, ako sa vysporiadali so psoriázou – milenkou na celý život, ale aj o pomoci ostatným pacientom sme sa porozprávali s aktívnymi členkami Spoločnosti psoriatikov a atopikov SR. S prezidentkou Teréziou Hurbaničovou a viceprezidentkou Ľubicou Bergmannovou.

Nemelanómová rakovina kože

Nemelanómová rakovina kože (NMSC – non-melanoma skin cancer) je najčastejšou malignitou postihujúcou belošské obyvateľstvo. Jej incidencia má tendenciu celosvetovo narastať. Hlavnými predstaviteľmi NMSC sú keratocytové karcinómy a to bazocelulárny a spinocelulárny karcinóm, ktoré tvoria 99 % všetkých prípadov nemelanómovej rakoviny kože. Rizikových faktorov vzniku rakoviny kože je viacero, najvýznamnejším je pôsobenie UV žiarenia, ktoré priamo poškodzuje genetickú informáciu keratinocytov a nepriamo tlmí mechanizmy imunitného systému, čo zhoršuje imunologický dohľad nad bunkami kože. Mortalita NMSC je nízka, napriek tomu v manažmente NMSC zohrávajú dôležitú úlohu promptná diagnostika a správne zvolená terapia, vďaka ktorým je možné predchádzať ťažkým postihnutiam a následným komplikáciám.

Vakcína proti melanómu

Správy o jednoduchej liečbe bývajú podozrivé, tobôž, ak ide o rakovinu. Napriek tomu sa o jednej zmienim. V prvom rade preto, lebo vyšla v Science Immunology, čo je slušný časopis, a tiež preto, lebo hlavnú rolu v tomto prípade zohráva bezbolestné očkovanie formou náplasti. To, čo autori nazvali pojmom „priestorotemporálna fotoresponzívna protinádorová imunoterapia“, má všetky predpoklady čoskoro sa dostať aj do klinickej praxe.

Bazocelulárny karcinóm

Bazocelulárny karcinóm (BCC, bazalióm) je najčastejší nádor v bielej populácii. Tvorí až 80 % nemelanómových kožných nádorov. Frekventovaný je najmä v populácii nad 60 rokov, avšak v ostatných dekádach pozorujeme vzostup incidencie v mladších vekových skupinách (1).

Budúcnosť je tu!

Napriek extrémne náročnej pracovnej pozícii počas každého týždňa strávi jeden deň mimo kancelárie navštevovaním laboratórií. Ako hovorí, najviac vás naučí prax. O jeho práci, ale aj o moderných spôsoboch, ako zlepšiť kvalitu našich služieb, sme sa porozprávali s Pieterom Van den Steenom, obchodným riaditeľom spoločnosti Unilabs.

Spálenú kožu vieme odstrániť enzýmom

Na klinike je aj v čase nášho rozhovoru rušno – personál denne ošetrí viac než 15 pacientov. Zranení majú k dispozícii 30 lôžok. Klinika popálenín Lekárskej fakulty Univerzity Komenského je jedným z dvoch popáleninových centier na Slovensku, ktoré ošetrujú skutočne ťažké prípady vyžadujúce špeciálny prístup. Ako prednosta kliniky pracuje denne sedem a pol hodiny a kolegovia ho volajú vždy, keď potrebujú poradiť, ako ďalej s pacientom. Roky praxe sú nenahraditeľné. O zachraňovaní popálených pacientov sme sa rozprávali s prof. MUDr. Jánom Kollerom, CSc., prednostom Kliniky popálenín LF UK.

Alopécia

Alopécia, vypadávanie vlasov, je v dnešnej dobe čoraz častejšie sa vyskytujúci zdravotný problém. Máme niekoľko druhov vypadávania, preto sa nedá jednoznačne zovšeobecniť, ktorý prvok, vitamín, či prípravok dokáže uvedený problém vyriešiť. Ochorenie sa môže vyskytovať v každom veku. Hoci nie je život ohrozujúce, jeho včasnou diagnostikou môžeme zastaviť, alebo spomaliť proces vypadávania.

Stačí mať vôľu spraviť niečo navyše

Študentov motivuje k práci v laboratóriu napríklad aj tým, že im na hodinách ukazuje, ako sa dá z dvoch kvapiek krvi orientačne stanoviť krvná skupina. Okrem práce v laboratóriu a externého vyučovania na univerzite sa aktívne venuje športu a rodine. Je presvedčená, že každý problém má svoje riešenie, len ho treba správne uchopiť. Predstavujeme vám Mgr. Zdenku Greškovú, vedúcu Laboratória klinickej biochémie a hematológie v Banskej Bystrici.