inVitro 2/2020

Koronavírus

Obsah druhého a zároveň špeciálneho tohtoročného čísla je venovaný novému koronavírusu SARS-CoV-2. Aj v tomto čísle však nájdete naše tradičné rubriky – rozhovory so zaujímavými ľuďmi, články od odborníkov a veľa noviniek.

V špeciálnom jesennom čísle sa autori sa pozreli na COVID-19 z rôznych uhlov pohľadu: očami internistu pôsobiaceho „v prvej línii“ v Rakúsku, ale aj z pohľadu ďalších odborníkov. Čínski autori prinášajú zaujímavé poznatky v súvislosti s pátraním po pôvode nového koronavírusu, ale z tejto krajiny pochádzajú aj povšimnutiahodné skúsenosti s transfúziou u pacientov s COVID-19. Prečítate si tiež o nádejnej štúdii ohľadom liečby mitochondriami. O význame proaktívneho testovania porozprával profesor Krčméry. Veľký prehľad jednotlivých druhov testov, ich výhod, nevýhod a vhodnosti použitia vám pomôže sa v nich spoľahlivo zorientovať.

Na odľahčenie aj v aktuálnom špeciálnom čísle nájdete články od našich stálych prispievateľov. O význame tvorby, nielen v čase karantény, sme sa porozprávali s Ivanou Šátekovou, ktorá založila skupinu Coronart pre výtvarníkov stopnutých vo verejných aktivitách. Svoje skúsenosti, ako táto nová krízová situácia zmenila naše životy a rady, ako sa s ňou vysporiadať, vám poodkryje psychologička a odborníčka na komunikáciu Adela Makoviská.

Prajeme vám príjemné čítanie!


PDF
Články

Budeme liečbu mitochondriami nazývať transplantácia alebo transfúzia?

Nie je novinkou, že si bunky v našom tele rôzne vypomáhajú, ale že intenzívne kšeftujú aj s celými organelami, to je do značnej miery prekvapivé. V recenzovanom časopise EMBO reports vyšla štúdia o obohacovaní buniek imunitného systému extra porciami mitochondrií. Predklinické testy zlepšovania imunity dopadli mimoriadne dobre – liečba obmedzila zápal a pacientom sa zlepšilo dýchanie. Hoci tento výskum prebiehal ešte pred vznikom pandémie, mohlo by ísť o účinnú liečbu ochorenia COVID-19.

Čínske skúsenosti s transfúziou u pacientov s COVID-19

Lekári z Ríše stredu mali počas ostatného štvrťroka iné starosti, než aby priebežne podrobne informovali zvyšok sveta o výsledkoch liečby nazývanej plazmaterapia. V období zlepšujúcej sa situácie v krajine si našli čas a zostavili správu o pacientoch s ťažkým priebehom koronavírusovej infekcie, ktorým podali sérum od rekonvalescentov. Článok aktuálne vychádza v Zborníku Národnej akadémie vied USA (PNAS).

2020

Pandémie sprevádzajú ľudstvo od nepamäti. Masívny rozvoj poľnohospodárstva, stieranie prirodzených bariér medzi ľudským a živočíšnym svetom, cestovanie, relativita hygienických štandardov v odlišných kultúrach, neustále rastúca ľudská populácia a s tým súvisiaci trvalý enormný tlak na zabezpečenie dostatku potravín – to všetko podporuje vznik a šírenie infekčných ochorení v pandemickom rozmere. Aktuálne sme svedkami pandémie koronavírusu SARS-CoV-2. Každá pandémia má pre ľudstvo dva zásadné významy: význam edukačný a význam populačný. Edukačný význam spočíva v pripomenutí faktu, že veľkosť nepriateľa nehovorí nič o stupni jeho nebezpečnosti a že život, v dôsledku svojej schopnosti variability, má pre nás nekončiace výzvy. Populačný význam spočíva v znížení počtu populácie v priebehu každej pandémie a sledujúc vývoj za posledné roky sa takmer žiada povedať, že ide možno o samoregulačnú schopnosť planéty – čo azda pochopíme, keď úroveň našich poznatkov dosiahne celistvý rozmer.