Trápia vás bolesti žalúdka? Môže to byť Helicobacter pylori

Helicobacter pylori je baktéria, ktorá spôsobuje vredy žalúdka a dvanástnika a rakovinu žalúdka. Zároveň je najčastejšou infekciou ľudského organizmu a rakovinotvorným činiteľom 1. triedy.

Helicobacter pylori je baktéria, ktorá je zodpovedná za väčšinu zápalových ochorení sliznice žalúdka a dvanástnika a následne vredových ochorení žalúdka a dvanástnika. Dokázalo sa, že HP je prítomný asi u 80 % žalúdkových a asi u 95% dvanástnikových vredov.

Je to špirálovitý paličkový mikroorganizmus, ktorý sa s obľubou usídľuje v sliznici žalúdka a dvanástnika a vyvoláva tam zápal. Jeho prítomnosť v sliznici žalúdka a dvanástnika vyvoláva neskôr chronický aktívny zápal (gastritídu), ktorý zvyšuje riziko vzniku rakoviny žalúdka. Nepreniká hlbšie do tkaniva, viaže sa len na povrch buniek a produkuje množstvo enzýmov, najmä ureázu. Ureáza rozkladá močovinu na amoniak, ktorý obalí povrch baktérie a chráni ju pred agresívnymi účinkami HCL.

Pociťuje pacient, že má v žáludku helikobaktera?

Nie každý, kto má v žalúdku helikobaktera, má ťažkosti. Odhaduje sa, že tretina ľudí s ním bez zdravotných problémov prežije celý život. Závisí to aj od vlastností tejto baktérie a takisto od znášanlivosti organizmu. Akútna gastritída obyčajne pacienta vyženie k lekárovi, chronická však nemusí. Mnohí ľudia si zvykli na to, že majú „ťažšie trávenie“ – bolesti v nadbrušku, napínanie na vracanie, zápach z úst, plynatosť, pocit plnosti žalúdka, grganie. Keďže najvyššie riziko prechodu chronického zápalu do rakoviny je u mladých ľudí, zdravotné poisťovne hradia pacientom vo veku 19 až 20 rokov bezplatné preventívne vyšetrenie na prítomnosť helikobaktera vo forme dychového testu. Kontrolované štúdie vo vysoko rizikových skupinách obyvateľstva dokázali, že preliečenie infekcie helikobaktera zníži riziko vývoja rakoviny žalúdka u všetkých, ktorí v ňom ešte nemali žiadne predrakovinové zmeny. Takisto sa ukázalo, že ak sa infekcia helikobakterom úspešne prelieči, opätovná nákaza je málo pravdepodobná. 

Ako sa baktéria dostane do tela?

Hlavná hypotéza o šírení helikobaktera hovorí o prenose z človeka na človeka kontaktom s jeho žalúdočným obsahom alebo obsahom stolice. Štúdie ukázali vysokú koncentráciu tejto baktérie vo vývratkoch alebo v hnačkovitých stoliciach nakazených ľudí. Po vracaní sa helikobakter nachádza aj v slinách, dokonca i v okolitom vzduchu. Prenos je teda najľahší pri blízkom rodinnom kontakte – zvýšený výskyt tohto mikróba sa preto dokázal najmä v rodinách s vredovou chorobou. Okrem toho sa výskyt infekcie zvyšuje s vekom, zdrojom nákazy môžu byť starí rodičia, najmä „vredári“, ktorí by rozhodne nemali olizovať lyžicu, ktorú dávajú do úst vnúčatám. Helikobakter prežíva aj na zubnom povlaku, dokonca nejaký čas aj na zle umytom pohári. Nakaziť sa môže len človek s nedostatočnou odolnosťou voči tomuto mikroorganizmu, za čo je zodpovedný imunitný systém tela. 

Aká je na Slovensku situácia vo vyšetrovacích možnostiach tejto infekcie?

Helikobakter sa dnes štandardne vyšetruje mikroskopicky, z každej bioptickej vzorky sliznice odobratej z hornej časti tráviacej trubice. Problémom nie je ani rýchly ureázový test, keďže ho možno realizovať zároveň s gastroskopiou. Podobne bežné je aj sérologické vyšetrenie. Horšia situácia je v dostupnosti dychového testu a vyšetrovania antigénu zo stolice. Každý endoskopista by však mal byť informovaný o tom, kde môže pacienta na takéto vyšetrenie odoslať, respektíve ako ho realizovať.

Ako sa lieči infekcia helikobakterom?

V súčasnej odporúčanej liečebnej schéme sa uvádza užívanie kombinácie troch liekov – dva druhy antibiotík plus tzv. blokátor protónovej pumpy (liek znižujúci tvorbu žalúdočnej kyseliny, ktorá je pre túto baktériu živnou pôdou). Liečba trvá obyčajne 7 – 14 dní. Niektorí pacienti však potrebujú dlhšiu liečbu alebo dokonca štvorkombináciu liekov (v druhej línii liečby sa zmenia antibiotiká), pretože sa nakazili veľmi odolným kmeňom. Kontrola úspešnosti liečby sa odporúča robiť buď vyšetrením zo stolice, alebo dychovým testom, najneskôr 28 dní po skončení liečby. Ak má však pacient vred, odporúča sa opätovná gastroskopická kontrola (čiže hadica do žalúdka), pretože je potrebné skontrolovať, ako sa vred hojí. Vzorky vredov sa navyše posielajú na histologické vyšetrenie, aby sa vylúčil vredový nádor, čiže rakovina žalúdka.

Hodnotenie článku