Tri dobré správy

Popri zlých správach, že sa s koronavírusmi budeme musieť naučiť žiť, sa v záplave informácií o novonakazených a ľuďoch, ktorí svoj boj s COVID-19 vzdali, optimistické správy trochu strácajú. Nebude na škodu pripomenúť si tri z tých najnovších.

1. Ekologicky milá maličkosť

Vedľajším efektom súčasnej pandémie sú hory plastového odpadu, s ktorým sa podľa zákona musí zaobchádzať ako s infekčným materiálom. Bežné spaľovne na to nie sú vybavené a tie nemocničné „praskajú vo švíkoch“. Nielenže mnohé z nich svoje okolie obšťastňujú látkami, ktoré k nášmu zdraviu nie sú práve priateľské, ale to, čo je nad ich sily, sa v mnohých prípadoch skladuje akosi pokútne. Jorge Emmanuel, bývalý hlavný technický poradca Rozvojového programu OSN a v súčasnosti profesor na univerzite v Sillimane na Filipínach, prichádza s niečím, čo by mohlo byť šetrnejšie k životnému prostrediu aj k našej spoločnej štátnej peňaženke.

Jorge Emmanuel, profesor na Silliman University. (Zdroj: SU)
Základom je poznatok, že vírus spôsobujúci súčasnú pandémiu je trochu „krehký“. Všeobecne sa o ňom vie, že je možné inaktivovať ho v priebehu piatich minút pomocou jednopercentného až dvojpercentného roztoku dezinfekčného prostriedku typu SAVO (pri stolici a vývratkoch by koncentrácia mala byť vyššia). Novým poznatkom ale je, že na jeho likvidáciu stačí 30 minút vo vode s teplotou 56 stupňov Celzia alebo päť minút vo vode s teplotou 70 stupňov Celzia. Emmanuelovo odporúčanie preto znie: „Ak dokážeme vírus zničiť pri teplotách nižších ako je teplota varu, prečo by sme mali preťažovať spaľovne?“

Prevedené do praxe to znamená, že autoklávy (čo sú v podstate len tlakové hrnce pracujúce pri teplotách medzi 121 a 134 stupňov Celzia), ktoré sa v zdravotníctve na mnohých pracoviskách používajú na sterilizáciu, sú na zaobchádzanie s odpadmi súvisiacimi s COVID-19 viac ako dostačujúce. Aj keby sa len časť plastov namiesto spaľovania spracovala recykláciou, prispelo by to k zníženiu emisií dioxínov, furánov... a ďalších lahôdok súvisiacich s poškodzovaním imunitného systému a nárastom výskytu rakoviny.

2. Perspektívna miniatúrna RNA

MikroRNA (skrátene miRNA) je názov krátkych molekúl ribonukleovej kyseliny. Kvôli svojej nepatrnosti boli dlho prehliadané. Ako sa ale ukazuje, významne sa pletú do práce väčšiny našich génov. Robia to, čomu vedci hovoria posttranskripčná regulácia génovej expresie. V preklade do ľudskej reči to znamená, že ich umlčujú alebo inak povedané, hovoria do toho, na aký plyn nám príslušný gén v bunke pôjde.

Okrem zmienenej činnosti vo vzťahu k našim vnútorným záležitostiam je tu ešte jeden poznatok. Nepatrná veľkosť RNA totiž hrá úlohu aj v našej odolnosti proti vírusovým nákazám. Niektoré z molekúl mikroRNA patria k bojovníkom v prvej línii. Vírusom škodia tým, že sa viažu na ich kódujúcu oblasť a ďalšie potrebné oblasti genómu, prípadne im ich rovno štiepia.

Tím amerických genetikov si posvietil na sekvencie koronavírusu SARS, ktorý nás potrápil v roku 2002 a porovnával ich so sekvenciami koronavírusu SARS-CoV-2, ktorý stojí za súčasnou pandémiou COVID-19. Vedci netrochárili a vzali si do parády vzorky zo 17 krajín (od Spojených štátov cez Európu až po Thajsko). Ukázalo sa, že niektoré miRNA sú pre vírusové kmene špecifické, ale tiež to, že niektoré majú oba spoločné.

Carlos M. Isales a Sadanand Fulzele – prvý autor štúdie o vplyve mikroRNA na virulenciu COVID-19. (Zdroj: Phil Jones, Univerzita Augusta)

Odhalenie tých najschopnejších mikroRNA napádajúcich cieľové miesta zmienených SARS protivníkov je od vedcov z Augusta University a University of Florida darom najmä pre seniorov. Práve im totiž množstvo kolujúcich miRNA vo vyššom veku klesá a aj preto svoj boj s koronavírusom radi prehrávajú. Zamýšľaná liečba aplikáciou vybraných molekúl miRNA sa zdá byť perspektívna. Okrem iného aj preto, že by malo stačiť kokteil vybraných kľúčových mikroRNA „šnupať“. Než sa to ale stane skutočnosťou, budú musieť dobre dopadnúť testy na živých organizmoch. Podľa vedcov ale neexistuje dôvod, prečo by to tak nemalo byť.

3. Jednoduché a praktické

Pri infekciách, a pri tej koronavírusovej zvlášť, nám hrozí prehnaná imunitná odpoveď. Na vine sú látky nazývané cytokíny. Majú v náplni práce vírus ničiť, ale aj pre ne platí, že všetkého priveľa škodí. Keď nastane takzvaná cytokínová búrka, narobia viac škody ako úžitku – vyraďujú z činnosti celé orgány, najčastejšie pľúca a obličky. Azeem Mohammed je urológ na Medical College of Georgia, ktorá spadá pod Augusta University (USA). Pre neho ako špecialistu na obličky sú pacienti s COVID-19 v súčasnosti takmer „denným chlebom“ a dialýza nešťastníkom so zlyhávajúcimi obličkami zachraňuje život. Spolu s kolegom Sandeepom Padalom, taktiež odborníkom na obličky, vychádzali z tejto úvahy:

Ak sa pre pacientov stáva nadbytok cytokínov uvoľňovaných do krvi imunitnými bunkami škodlivým, prečo ich z krvi nešťastníkom nevychytať?

Navrhujú na to využiť vybavenie, ktoré je v nemocniciach bežne dostupné. V útrobách dialyzačných mašiniek sú filtre. Tie síce molekuly proteínov, ako sú cytokíny, neodstraňujú, ale ako sám Mohammed hovorí, v sprche dostal nápad nahradiť ich filtrami, ktoré to dokážu. Nie bezdôvodne sa správa o využití dialyzačného prístroja vybaveného filtrom vychytávajúcim cytokíny dostala na Medical X Press medzi tie najčítanejšie. Pravdepodobne jedinou vážnejšou komplikáciou tejto liečby by mohla byť prípadná alergia pacienta na heparín. Pretože ale v ich prípade ide o filtre, ktoré už boli v minulosti schválené na liečbu americkým úradom FDA, mohli vedci rovno pristúpiť k overovaniu svojej hypotézy a liečbe pacientov s COVID-19 bez obvykle zdĺhavých schvaľovacích procedúr.

Azeem Mohammed (vľavo) a Sandeep Padala. Vedecké duo urológov prichádzajúce s nápadom, ako u pacientov potlačiť deštruktívnu cytokínovú búrku pomocou filtra. (Fotografia: Phil Jones, Georgia Health Sciences University)

Záver

Dobrý nápad Mohammeda s Padalom by nemusel zachraňovať životy len v USA. Aj v Európe sa už niekoľko rokov používajú filtre Oxiris. Tie fungujú ako štandardné dialyzačné filtre a nasadzujú sa v prípadoch, keď treba chorému z krvi odstrániť endotoxíny produkované nejakou úpornou bakteriálnou infekciou. Rovnako ako pôsobia pri takzvaných „uremických toxínoch“, vychytávajú tieto filtre z krvi aj cytokíny. Filtre Oxiris obsahujú aj heparín, čo by rovnako nemalo byť na škodu (s výnimkou alergických jedincov), pretože heparín obmedzuje vznik krvných zrazenín. A tie sú u pacientov s COVID-19 rizikom, ako potvrdzujú prípady mŕtvice v nižšej vekovej skupine.  

Článok bol prijatý od autora 13. 5. 2020.


Literatúra

  1. Sadanand Fulzele et al.: COVID-19 Virulence in Aged Patients Might Be Impacted by the Host Cellular MicroRNAs Abundance. Aging and Disease, April,2020
  2. www.aginganddisease.org/EN/10.14336/AD.2020.0428
  3. Silliman University News
  4. Medical College of Georgia, Augusta University
Hodnotenie článku

inVitro 2/2020

Koronavírus

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 2/2020 Koronavírus. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro