Umenie medzi košickými panelákmi

Od minulého septembra pribudla vo východoslovenskej metropole nová ikona. Nie je to prehnané tvrdenie, pretože Pamätník ľudovej architektúry slovenského sochára Tomáša Džadoňa sa stal v krátkom čase poznávacím znamením Košíc.

Ak do mesta pricestujete vlakom, nezabudnite sa pozrieť smerom na sídlisko Dargovských hrdinov. Jeden z 13-poschodových panelákov na severovýchodnom svahu je iný ako ostatné: jeho obyvatelia sa stali spolutvorcami zaujímavého príbehu súčasného umenia.

Celé sa to začalo v roku 2006, keď sa študent pražskej Akadémie výtvarných umení, Tomáš Džadoň, začal intenzívnejšie zaujímať o vlastnú – teda slovenskú – tradíciu. Bolo to aj pod vlyvom zahraničných štipendijných pobytov, počas ktorých bol konfrontovaný s inými kultúrami a jeho pohľad na domov formoval aj neustály pocit nomádstva. Nehovoriac o tom, že v ére globalizácie a internetu je téma domova v umení veľmi aktuálna. Práve v tom čase vznikla prvá verzia Pamätníka ľudovej architektúry. Džadoň v digitálnej koláži umiestnil na strechu svojho rodného paneláku v Poprade tri zrubové stodoly. V odborných umeleckých kruhoch sa táto komorná vec stretla s pozitívnym ohlasom, ale jej autor ani nesníval o tom, že sa mu pamätník podarí zrealizovať v mierke 1:1.

Zmena prišla po roku 2008, keď Košice získali prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry 2013 a nápad postaviť Pamätník ľudovej architektúry nadobudol reálne kontúry. Najzložitejšou fázou bolo hľadanie vhodnej lokality, keďže Pamätník ľudovej architektúry nie je obyčajná socha – podstavec tvorí naozajstný panelák, v ktorom žijú ľudia. Džadoň sa však vo svojej tvorbe nebojí konfrontácie, či už medzi kultúrami, generáciami alebo jednotlivcami. Monumentálna inštalácia symbolicky spája minulosť a súčasnosť a predpokladom jej vzniku bol súhlas obyvateľov jedného košického paneláku. Po dlhom hľadaní, stretávaní sa so zástupcami mesta, bytových družstiev a vlastníkmi sa v roku 2012 minca obrátila. Zástupca vlastníkov bytov na Lidickom námestí 1, pán Bohuslav Štolfa, sa z lokálnych novín náhodou dozvedel o pamätníku a z vlastnej iniciatívy kontaktoval jeho tvorcu. „Bol to ten najlepší scenár, pretože panelák si našiel mňa. Po oboznámení sa s ideou diela a preštudovaní projektovej dokumentácie obyvatelia väčšinovo odsúhlasili umiestnenie stodôl na svojej streche,“ komentuje Tomáš Džadoň. Na slovenské pomery ide o mimoriadny úspech, pretože umelecké dielo takýchto rozmerov nevzniklo z politickej objednávky, ale z občianskeho aktivizmu a nadšenia niekoľkých jednotlivcov. Sociológ Miroslav Tížik vidí „revolučný“ potenciál pamätníka práve v podmienkach jeho vzniku, pretože Džadoň podľa jeho slov „veľmi demokratickým spôsobom vstúpil do verejného priestoru s monumentálnym objektom a nepriamo sa stal identitotvorným prvkom konkrétneho spoločenstva ľudí, ktorých môže ako totem spájať, reprezentovať navonok, a to bez rizika politických sporov o profit z diela.“  1

Pamätník ľudovej architektúry je o tom, ako pristupujeme k našej tradícii a ako v súčasnosti pracujeme s históriou. Nie je to tradičné pamätné miesto venované historickej udalosti alebo konkrétnej osobnosti. Ide o pamätník žitej skutočnosti, veď panelákové bývanie je každodennou realitou mnohých ľudí na Slovensku. Umelcovo vykročenie z galérie do verejného priestoru sa teda oplatilo. Od svojho odhalenia koncom septembra sa pamätník stretáva s veľkým diváckym, odborným ale aj mediálnym záujmom. V ankete denníka SME o kultúrnu udalosť roka zabodoval na najvyšších priečkach, v českej ankete Osobnost roku, ktorú vyhlasuje časopis Art+Antiques a portál o umení Artalkc.cz, získal Tomáš Džadoň druhé miesto a v janurári 2014 bol nominovaný na cenu Krištáľové krídlo.


______________
Romboid 10/2013, Socha vo verejnom priestore /anketa/

Hodnotenie článku

inVitro 1/2014

Imunológia a alergológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 1/2014 Imunológia a alergológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro