Vírus preskočil z rastliny na včely

Prstencovú škvrnitosť tabaku rozširujú vošky, infekciu si však množstvo rastlín odovzdáva prostredníctvom peľu. Pôvodcom nákazy je vzdialený príbuzný vírusu HIV, ktorý prestal byť vegetariánom a začal napádať a množiť sa v telách článkonožcov.

Vírus prstencovej škvrnitosti tabaku je známy od roku 1927. Objavený bol na tabakových plantážach vo Virgínii. Ako starému známemu sa mu často familiárne hovorí TRSV. Ľudia si ho väčšinou pletú s vírusom tabakovej mozaiky. Ten mozaikový je o trošku známejší, pretože bol prvým objaveným vírusom na svete (1892). Neodhalili ho v Amerike, ale v Rusku (Dmitrij Ivanovskij). Inak sú si tieto vírusy podobné hádam len v tom, že nenapádajú výlučne iba tabak. 

Čínsko-americký kolektív výskumníkov pod vedením Ji Lian Li z ústavu spadajúceho pod Čínsku akadémiu poľnohospodárskych vied v Pekingu prišiel v súvislosti s vírusom prstencovej škvrnitosti tabaku na prekvapujúcu vec. Výskumníci zistili, že vírus sa množí vo včelách. Tento pôvodom rastlinný vírus včelám nenapáda len jeden orgán, ale rovno všetky rozhodujúce tkanivá v ich tele a takisto im hneď začne kolovať v lymfe. Dobrá správa nie je ani to, že sa to týka európskej včely (Apis mellifera). Tým, že sa vírus vyskytuje v miazge včiel, môžu ho roznášať parazity ako napríklad klieštiky. Aj tých naši včelári dobre poznajú, sú totiž pôvodcami inej choroby – varoázy. To ale znamená, že roztočí upíri, samotní pôvodcovia infekčnej choroby, môžu vo včelstvách šíriť ďalšiu infekčnú pohromu – vírusovú. A ako keby toho nebolo dosť, vírus TRSV prenášajú aj vošky. Stačí, aby sa napásli na napadnutej rastline, mravce alebo vietor ich prenesú o kúsok ďalej a nakazia ďalšiu rastlinu. Ani tým sa však problémy nekončia, náš TRSV vírus totiž patrí k mizivým piatim percentám rastlinných vírusov, ktoré na svoje šírenie dokážu využívať milostné hry. Prenášajú sa prostredníctvom peľu z infikovanej rastliny na neinfikovanú. 

Keby sme si aspoň mohli povedať, že ide o niečo cudzokrajné. Vírus prstencovej škvrnitosti tabaku nemajú len v Číne a Amerike, dôkladne sa s ním oboznámili aj európski záhradkári. Napáda toho naozaj veľa, od tulipánov cez pelargónie až po balkónové letničky. 

Najnovšie teda o ňom vieme, že z rastlín preskočí aj na včely, ale čo v prípade, ak sa potvrdí obava, že toto vírusové ochorenie môže hrať úlohu v hromadnom miznutí včiel? 

Výskumníci zistili, že vírus prstencovej škvrnitosti sa množí vo včelách a napáda všetky rozhodujúce tkanivá v ich tele.
Výskumníci zistili, že vírus prstencovej škvrnitosti sa množí vo včelách a napáda všetky rozhodujúce tkanivá v ich tele.

Syndróm zrútenia včelstiev

Včelárov na celom svete už roky trápi choroba nazývaná syndróm zrútenia včelstiev (Colony Collapse Disorder), skrátene CCD. Postihnuté včelstvo, často celá včelia kolónia, v takom prípade veľmi rýchlo zaniká. Toto ochorenie je jedna veľká záhada. Zatiaľ čo pri iných prípadoch v úli alebo v jeho blízkosti vidieť množstvo mŕtvoliek, pri CCD to tak nie je. Zo zdravých úľov vylietajú každú minútu stovky robotníc, v úľoch postihnutých CCD je zrazu ticho a smutno. Vnútri potom včelár nájde zdravo vyzerajúce larvy, ale smiešne málo robotníc. A žiadne mŕtve včely, nič, čo by mohol zobrať a poslať na vyšetrenie. Preto tiež vznikla domnienka, že by na vine mohli byť módne nikotinoidové prípravky, ktoré poľnohospodári používajú. Včely vraj po nich strácajú orientáciu a nedokážu potom nájsť cestu domov. Aj keď bol syndróm CCD u včiel objavený v Severnej Amerike, ochorenie vôbec nerešpektovalo hranice a máme ho teda už aj v Európe. Márny boj s ním vedú okrem iného v Poľsku, Španielsku, Švajčiarsku či v Nemecku. 

Občas sa v odbornej literatúre objaví článok, že vinníka už poznáme a že je ním podvýživa, vírus z Izraelu a pod. Neskôr sa tak ako pri herbicídoch ukáže, že v podstate nikto nič poriadne nevie, a tak sa šíria chýry. Napríklad ten, že dôvodom je fruktóza, ktorou včelári v zime včely prikrmujú. „Zaručené“ sú aj správy o vplyve vyžarovania z mobilov (retranslačných staníc), globálneho otepľovania a škodlivosti geneticky modifikovaných plodín.

Najbližšie pravde (alebo aspoň na dobrej ceste k nej) sú teraz pravdepodobne výskumníci v Pekingu a USA. Vírus prstencovej škvrnitosti tabaku, ktorý preskočil z rastlín na včely, by mohol byť to, čo v hromadnom hynutí včiel ťahá za povrázky. Možno s pomocou ďalších vírusov, ktorých už poznáme viac ako dvadsať.

Vírusové trápenie včiel

Vírus chronickej paralýzy (CPV), vírus akútnej paralýzy (ABP, APV), izraelský vírus akútnej paralýzy (IAPV), kašmírsky vírus (Kashmir bee virus – KBV), vírus čiernej kráľovnej (Black Queen Cell Virus – BQCV), vírus Sacbrood (SBV), vírus deformovaných krídel (DWV), vírus Kakugo (KV), arkansaský včelí vírus (ABV), berkeleyský včelí pikornavírus (BBP), včelí vírus X (BVX), včelí vírus Y (BVY), vírus spôsobujúci chorobu zakalených krídel (Cloudy wing virus), vírus Thai sacbrood (TSBV), egyptský vírus včiel (Egypt bee virus), vláknitý vírus (Filamentous virus), vírus pomalej paralýzy (Slow paralysis virus).

Vírus prstencovej škvrnitosti tabaku (TRSV). Rozmnožuje sa nielen v rastline, ale aj v tele včely. Pozorovať ho môžeme len s pomocou elektrónového mikroskopu. (Kredit: Ji Lian Li, Institute of Apicultural Research, Chinese Academy of Agricultural Science.
Vírus prstencovej škvrnitosti tabaku (TRSV). Rozmnožuje sa nielen v rastline, ale aj v tele včely. Pozorovať ho môžeme len s pomocou elektrónového mikroskopu. (Kredit: Ji Lian Li, Institute of Apicultural Research, Chinese Academy of Agricultural Science)

TRSV

Vírus prstencovej škvrnitosti tabaku je medzi vyššie uvedenými vírusmi šampiónom. Chýba mu napríklad funkcia 3" – 5" korektúry, ktorá upravuje chyby v replikovanom genóme. Pod touto učenou formuláciou sa skrýva neustále vytváranie množstva mierne pozmenených kópií. Viaceré z nich potom majú aj zmenené infekčné vlastnosti. Jedna infekcia tak vďaka vysokej rýchlosti replikácie plodí mraky genetických vírusových „kvázidruhov“. Pôvodne tabakový vírus nie je prieberčivý, spokojne si vegetuje na poľnohospodárskych plodinách, na okrasných rastlinách, ale aj na burine. A aby toho nebolo málo, čínsko-americké výskumné komando zistilo, že vírus nie je striktne vegetarián a rád si pochutí aj na včelách. Ako príslušník RNA vírusov je vlastne kolegom vírusov takého kalibru, akými sú SARS, španielska chrípka a HIV. 

Nevyberavé správanie vírusu popísané v časopise mBIO naznačuje súvislosť TRSV s tým, čomu z nevedomosti hovoríme syndróm zrútenia včelstiev. Na oslavu však nie je dôvod, lepšie by bolo, keby to tak vôbec nebolo. Ochrániť včely pred niečím, čo šíria vošky, peľ aj roztoče, a navyše sa to neustále mení, by asi bolo nad naše sily. Tak ako teraz, aj naďalej by sme boli odkázaní na to, či si príroda pomôže sama a či náhoda nejakú včelu zmutuje na rezistentnú. Na istý čas by zdražel med. Zhoršené opeľovanie by ale pravdepodobne spôsobilo aj zdraženie koláčov a slivovice. 

Ibaže by genetickí mágovia...


Literatúra:

  1. Ji Lian Li a kol., Systemic Spread and Propagation of a Plant-Pathogenic Virus in European Honeybees, Apis mellifera, mBio
  2. American Society for Microbiology
  3. Šesták, D.: Detekcia včelích vírusov (Picornaviridae), ich variabilita, prenos a patogenéza
Hodnotenie článku

inVitro 1/2014

Imunológia a alergológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 1/2014 Imunológia a alergológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro