Vírus Zika – prehľad aktuálnej situácie

Vypuknutie a šírenie infekcie spôsobenej vírusom Zika v Afrike, v juhovýchodnej Ázii, Oceánii a momentálne v Amerike je podľa WHO hodnotené ako „explozívne“. Vírus Zika a komplikácie s ním spojené sa stali medzinárodným epidemiologickým problémom mimoriadneho významu. Infekcia je šírená komármi, prebieha často bezpríznakovo, symptómy sa rozvinú len u 20 – 25 % infikovaných osôb. Infekcia je spájaná s vrodenou mikrocefáliou a s Guillainovým-Barrého syndrómom. Prenos vírusu je možný i sexuálnou cestou. Nie je známa špecifická antivírusová liečba tejto infekcie a ani preventívne očkovanie.

Epidemiológia

Vírus Zika získal svoje pomenovanie podľa lesa v Ugande, kde bol v roku 1947 izolovaný u opíc. Následne bol v roku 1952 identifikovaný u ľudí v Ugande a v Tanzánii. Vírus prekročil rovníkovú Afriku a Áziu, kde boli popísané sporadické infekcie. V roku 2007 postihla výrazná epidémia ostrovy Yap v Mikronézii, keď bolo infikovaných viac než 70 % obyvateľov starších než 3 roky (1). Prvý raz sa na západnej hemisfére vírus objavil vo februári 2014 v Chile, v máji 2015 v Brazílii, v januári 2016 v USA. Prvé dieťa s vrodenou mikrocefáliou spôsobenou Zika vírusom sa narodilo v januári 2016 na Havaji matke, ktorá počas celého tehotenstva žila v Brazílii. Prvý prípad sexuálne prenosnej Zika infekcie bol hlásený vo februári 2016 z Texasu v USA (2). V Európe boli zatiaľ evidované len importované prípady. Riziko prenosu Zika vírusu je v súčasnej dobe v krajinách EÚ veľmi nízke, pretože klimatické podmienky nie sú pre rozšírenie prenášačov vhodné. Riziko zavlečenia infekcie Zika vírusom zahŕňa Madeiru, pretože tu prebieha intenzívny obchod s Brazíliou.

Od júna 2015 do októbra 2016 bolo v 20 krajinách Európy hlásených 1 967 ochorení získaných počas cestovania do rizikových krajín. Francúzsko hlásilo 56 % prípadov, Španielsko 15 % a Veľká Británia 8 %. Počas sledovaného obdobia bolo v 8 krajinách hlásených 95 prípadov infekcie Zika u tehotných (3). Na Slovensku boli hlásené tri importované prípady ochorenia vírusom Zika, prípady boli laboratórne potvrdené v zahraničí.

Etiológia

Vírus Zika patrí do čeľade Flaviviridae a rodu Flavivirus, podobne ako vírus dengue, vírus západonílskej horúčky, žltej zimnice, japonskej a kliešťovej encefalitídy. Ide o RNA vírus s priemerom vírusovej častice 40 – 50 nm, ktorý má sférický lipidový obal s glykoproteínovými výbežkami. Vo vnútri glykoproteínovej membrány sa nachádza kubická kapsida obsahujúca cytoplazmu a lineárnu RNA. Replikuje sa v cytoplazme a lipidový obal získava pučaním cez membránu cytoplazmatických vakuol. Všetky vírusy rodu Flavivirus patria medzi arbovírusy (ARthropod-BOrne virus), kam patria rôzne čeľade. Ich spoločným znakom je prenos článkonožcami. Infekcia má prírodnú ohniskovosť. Rezervoárom sú stavovce, medzi ktorými je infekcia prenášaná hmyzom.

Prenos na človeka

Vírus Zika je prenášaný na človeka pri poštípaní infikovanými komármi, najčastejšie z rodu Aedes aegypti, ktoré žijú v tropických oblastiach. Aj komár Aedes albopictus žijúci v miernom pásme je schopný nosiť vírus. Okrem toho sú za potenciálne vektory považované i iné komáre rodu Aedes (Ae. africanus, Ae. apicoargenteus, Ae. luteocephalus, Ae. vitatus, Ae. furcifer, Ae. hensilii) (4). Je známe, žemôžu prenášať aj vírus dengue a chikungunya. Okrem prenosu komármi je možný prenos z matky na dieťa počas tehotenstva, sexuálnou cestou (vaginálny, análny, orálny sex), krvnými produktmi počas transfúzie, transplantáciou orgánov a expozíciou v laboratóriu. RNA vírusu Zika bola objavená v krvi, v moči, v spermiách, vo vaginálnom sekréte, v slinách, cerebrospinálnom moku, amniotickej tekutine a v materskom mlieku (5).

V krvi infikovaných jedincov sa RNA vírusu objaví pár dní až týždeň po infikovaní, v krvi pretrváva až 58 dní po vypuknutí ochorenia. U tehotných pretrváva do 10 týždňov od vypuknutia choroby (6). V moči pretrváva RNA vírusu až 91 dní po vypuknutí choroby, u pacientov s príznakmi ochorenia bol objavený replikujúci vírus (7). V spermiách bola RNA vírusu detegovateľná až do 188 dní od objavenia prvých príznakov ochorenia. V spermiách môže byť prítomná aj pri negatívnej virémii, replikujúci vírus v spermiách bol prítomný 7 dní po vypuknutí prvých klinických príznakov. Vírusová nálož v spermiách môže byť značne vysoká, je známy prípad, keď viac ako po 2 týždňoch od vypuknutia ochorenia bola vírusová nálož v spermiách 100 000-krát vyššia než v krvi alebo v moči (8). V slinách bola RNA vírusu prítomná až do 91. dňa po vypuknutí ochorenia a replikujúci vírus bol detegovateľný počas symptomatického obdobia (9). Vo vaginálnom sekréte bola RNA vírusu objavená v hliene krčka maternice 11 dní po vypuknutí ochorenia (10).

Klinický obraz

Inkubačná doba medzi uštipnutím komárom a prvým prejavom choroby je 2 až 14 dní. Ochorenie najčastejšie prebieha mierne, symptómy sa upravia do 2 až 7 dní, je prítomná imunita po prekonaní primárnej infekcie. Ochorenie vyžadujúce hospitalizáciu nie je časté a počet smrteľných prípadov je nízky.

Dospelí

Symptómy a klinické príznaky infekcie vírusu Zika – akútny nástup zvýšenej teploty 37,8 – 38,5 °C, makulo-papulárny, svrbivý, ale aj nesvrbivý exantém šíriaci sa z tváre na telo, bolesti malých kĺbov rúk a nôh, môžu byť i opuchy, nehnisavý zápal spojiviek a všeobecné príznaky podobné chrípke (bolesť hlavy, svalov, únava). Menej časté sú bolesti brucha, nauzea, hnačka, vredy na slizniciach a retro-orbitálna bolesť. Klinické prejavy Zika vírusového ochorenia sú prítomné u 20 – 25 % infikovaných (11).

Deti

Môžu byť infikované troma spôsobmi – vnútromaternicovou infekciou (vertikálny prenos počas tehotenstva), infekciou počas pôrodu, popôrodnou infekciou (uštipnutie komárom). Vnútromaternicová infekcia je spájaná s poškodením CNS – mikrocefália, intrakraniálne kalcifikácie, zväčšenie komôr, hypoplázia mozočku, kortikálna atrofia a malformácie, spomalená myelinizácia, pozorované sú poruchy zraku, sluchu i neurologické abnormality – ťažká iritabilita, hypertónia, hypotónia, spasticita, hyperreflexia, kŕče. Klinická manifestácia u dojčiat a detí s popôrodnou infekciou je podobná ako u dospelých so Zika vírusovou infekciou. Bolesti kĺbov u dojčiat a malých detí sa ťažšie diagnostikujú, môžu sa prejavovať ako podráždenosť, odmietanie chôdze, bolesti pri pasívnom i aktívnom pohybe kĺbov (12). Neboli popísané žiadne poruchy vývoja u zdravých detí s popôrodnou Zika vírusovou infekciou. Komplikácie spájané s infekciou Zika vírusom sú mikrocefália (zaostávanie rastu mozgu), Guillainov--Barrého syndróm a iné autoimunitné neurologické komplikácie (Fischerov syndróm, meningitída, meningoencefalitída, myelitída) (13, 14).

Diagnostika

Klinické kritériá

Každá osoba s vyrážkou a/alebo horúčkou a najmenej s jedným z nasledovných symptómov:

  • artralgia (bolesti kĺbov) alebo
  • myalgia (bolesť svalov) alebo
  • nepurulentná konjuktivitída (zápal spojiviek) alebo hyperémia.

Laboratórne kritériá

Laboratórne kritériá pre pravdepodobný prípad:

  • detekcia špecifických IgM protilátok v sére.

Laboratórne kritériá pre potvrdený prípad:

  • detekcia nukleovej kyseliny vírusu Zika z klinickej vzorky,
  • detekcia antigénu vírusu Zika z klinickej vzorky,
  • izolácia vírusu Zika z klinickej vzorky,
  • detekcia špecifických IgM protilátok v sére a konfirmácia vírus-neutralizačným testom,
  • sérokonverzia alebo štvornásobný vzostup titra špecifických protilátok vo vzorkách párového séra.

Epidemiologické kritériá

K epidemiologickým kritériám patrí:

  • expozícia v oblasti, kde sa prenáša vírus Zika dva týždne pred prvými príznakmi ochorenia alebo
  • pohlavný styk s mužom s potvrdeným prípadom infekcie vírusom Zika alebo
  • pohlavný styk s mužom, ktorý bol v posledných štyroch týždňoch v oblasti, kde sa prenáša vírus Zika.

Klasifikácia prípadu ochorenia

Pravdepodobný: každá osoba spĺňajúca klinické a epidemiologické kritériá alebo každá osoba spĺňajúca laboratórne kritériá pre pravdepodobný prípad.

Potvrdený: každá osoba spĺňajúca laboratórne kritériá pre potvrdený prípad.

Laboratórna diagnostika

Priamy dôkazdôkaz NK metódou RT-PCR je možné realizovať iba v akútnom štádiu, kým trvá virémia, teda maximálne do 7 dní od prvých príznakov ochorenia a len u osôb, ktoré pricestovali z oblastí s výskytom ochorení spôsobených vírusom Zika v období maximálne 3 týždňov pred prvými príznakmi ochorenia. Vzorka biologického materiálu – nezrážanlivá EDTA krv, prípadne zrážanlivá krv alebo sérum v množstve 2 – 3 ml. Moč možno vyšetriť 1 – 2 týždne nasledujúce bezprostredne po akútnom štádiu ochorenia, teda maximálne do 3 týždňov od objavenia sa prvých príznakov. Po uplynutí 3 týždňov od začiatku ochorenia je možné použiť na diagnostiku ochorenia spôsobeného vírusom Zika už len sérologické metódy, teda dôkaz protilátok v sére.

Nepriamy dôkaz – dôkaz protilátok IgM, IgG proti vírusu Zika sérologickou metódou ELISA. Možno vyšetriť u osôb s podozrením na práve prebiehajúcu alebo dávnejšie prekonanú infekciu vírusom Zika, najskôr od 3. dňa prvých príznakov ochorenia. V indikovaných prípadoch je možné aj u tehotných žien, ktoré nemajú žiadne klinické príznaky, ale v období tehotenstva boli v rizikových oblastiach. Vzorka biologického materiálu – zrážanlivá krv 5 ml alebo sérum 2 – 3 ml (15).

Vírus Zika je antigénne príbuzný s inými vírusmi z čeľade Flaviviridae, v dôsledku čoho môže v sérológii dochádzať ku skríženým reakciám s inými flavivírusmi (dengue, západonílska horúčka). Výsledky môžu byť ovplyvnené i očkovaním proti žltej zimnici a japonskej encefalitíde. Mnohé ochorenia spôsobené inými arbovírusmi, prenášané rovnakými komármi vyskytujúcimi sa v rovnakých lokalitách ako vírus Zika, majú podobnú inkubačnú dobu aj klinickú manifestáciu, preto je vhodné zvážiť diferenciálnu laboratórnu diagnostiku (vírus dengue, vírus chikungunya).

V Slovenskej republike sa laboratórna diagnostika vírusu Zika momentálne nevykonáva.

Diferenciálna diagnostika

Dengue horúčka a infekcia vírusom Zika majú podobnú klinickú manifestáciu a sú prenášané tým
istým vektorom – komárom. Dengue horúčka sa však prejavuje výrazne vyššou teplotou, silnými bolesťami svalov a kĺbov, bolesťami hlavy, môže byť prítomná porucha zrážanlivosti krvi a nie je prítomná konjunktivitída. Diagnóza dengue horúčky sa potvrdí sérologicky.

Chikungunyai infekcia vírusom Zika majú podobné príznaky a prenáša ich ten istý vektor – komár. Pri víruse chikungunyaje prítomná vysoká horúčka, výrazné bolesti kĺbov rúk i nôh, ktoré spôsobujú, že chorý nevládze chodiť, nie je schopný ani jednoduchých úkonov, infekcia však nie je spojená s konjunktivitídou. Diagnostika je sérologická (16).

Parvovírus– ochorenie sa prezentuje akútnou a symetrickou artritídou a artralgiou postihujúcou malé kĺby rúk, zápästia, kolien i nôh, môže byť prítomný exantém. Diagnostika je sérologická.

Rubeola sa klinicky manifestuje subfebríliami, nádchou, exantém začína na tvári a pokračuje na hrudník, môže byť prítomná i artritída a lymfadenopatia. Diagnóza sa potvrdí sérologicky.

Iné– enterovírusy, adenovírusy i alfavírusy môžu tiež spôsobovať artritídy.

Osýpky – klinicky sa prejavujú horúčkou, kašľom, bolesťou v krku, nádchou, konjunktivitídou a lymfadenitídou. Koplikove škvrny môžu predchádzať generalizovaný exantém. Diagnostika je realizovaná sérologicky.

Leptospiróza – je charakterizovaná horúčkou, bolesťami svalov, hlavy, podliatinami spojiviek. Menej časté príznaky – kašeľ, nauzea, zvracanie, hnačky, bolesti brucha, bolesti kĺbov. Ochorenie sa môže od vírusu Zika odlíšiť rozvojom žltačky. Diagnostika je sérologická.

Malária – je charakterizovaná horúčkou, únavou celého tela, nauzeou, zvracaním, bolesťou brucha, hnačkami, bolesťami svalov, anémiou. Diagnostika je založená na identifikácii parazita v krvnom nátere.

Rickettsiová infekcia, okrem iného aj africká kliešťová horúčkanávratná horúčka, má podobnú manifestáciu ako vírus Zika. Klinicky sú prítomné bolesti hlavy, horúčka, bolesti svalov, príškvarové nekrózy s regionálnou lymfadenopatiou a celkovým exantémom. Diagnostika je realizovaná sérologicky. Návratná horúčka je charakterizovaná horúčkou, bolesťou hlavy, stuhnutosťou šije, bolesťami svalov a kĺbov, nauzeou. V diagnostike sa využíva PCR.

Streptococcus skupiny A – klinicky sa infekcia prezentuje horúčkou, bolesťami svalov, kožnými prejavmi (celulitída, fasciitída), zápalom v krku a šokom. Diagnóza je potvrdená pozitívnymi kultúrami z krvi alebo z iných tkanív.

Liečba

Nie je známa špecifická liečba ochorenia Zika. Odporúča sa pokoj na lôžku, podávanie dostatočného množstva tekutín na zabránenie dehydratácie, podanie liekov na úľavu bolesti a na zvýšenú teplotu. Aspirín, NSAID (neste­roidné antireumatiká) sú kontraindikované, ak nevylúčime dengue horúčku (môže byť riziko krvácania) a aspirín u detí s akútnou vírusovou infekciou môže spôsobiť Reyov syndróm.

Prevencia

Vakcína proti infekcii vírusu Zika nie je dostupná.

Ochrana proti komárom

Individuálna – prevencia uštipnutia komármi – vhodné oblečenie, používanie repelentov s vyšším obsahom DEET, spanie pod moskytiérou, ochrana okien, dverí. Vyhýbanie sa oblastiam, ktoré sú zamorené komármi. Pri cestách do oblastí postihnutých rozsiahlym prenosom vírusu Zika sa tehotným ženám a ženám plánujúcim otehotnieť odporúča odložiť cesty, ktoré nie sú nevyhnutné. Pri cestách do oblastí postihnutých sporadickým prenosom vírusu Zika sa tehotným ženám a ženám plánujúcim otehotnieť odporúča konzultovať cestovný zámer so svojím lekárom alebo centrom pre cudzokrajné choroby a cestovnú medicínu a zvážiť odloženie cesty, ak nie je nevyhnutná. Cestovateľom do oblastí, kde sa prenáša ochorenie Zika vírusom, sa v prípade sexuálneho styku odporúča používať kondóm. Tehotné ženy, ktoré sa vrátili z rizikových krajín, by mali o cestovateľskej anamnéze informovať gynekológa. Muži, ktorí sa vrátili z rizikových krajín, by mali zvážiť používanie kondómu s tehotnou partnerkou až do konca jej tehotenstva. Cestovatelia, ktorí sa vrátili z rizikových krajín, by mali zvážiť používanie kondómu počas 8 týždňov po návrate za účelom zníženia rizika prenosu ochorenia pohlavným stykom. V prípade príznakov ochorenia vírusom Zika by muži mali zvážiť používanie kondómu alebo sexuálnu zdržanlivosť po dobu 6 mesiacov. Všetci cestovatelia, ktorí sa vrátili z rizikových krajín do krajín EÚ, kde sa vyskytujú komáre Aedes aegypti a Aedes albopictus by po dobu 3 týždňov mali zabrániť tomu, aby boli poštípaní komármi. Pre darcov krvi, ktorí navštívili rizikové krajiny, platí kontraindikácia darovania krvi počas 28 dní od opustenia týchto oblastí.

Environmentálna – identifikácia a likvidácia potenciálnych oblastí, kde sa množia komáre – vodné plochy, stojaté vody, rôzne nádrže, drenážne kanály (18).

Záver

Dnes, v ére globalizácie, environmentálnych zmien, turistického boomu a migrácie obyvateľstva je len otázkou času, kedy aj do nášho prostredia zavítajú choroby, ktoré považujeme za exotické. Šírenie vírusu Zika v roku 2016 v niektorých oblastiach sveta vyhlásila WHO za ohrozenie verejného zdravia. V EÚ sú zatiaľ iba importované prípady ochorení u cestovateľov. Vhodnými preventívnymi opatreniami môžeme eliminovať závažné komplikácie a zredukovať počet ochorení. Cestovatelia by mali byť dostatočne pripravení nielen na cesty, ale aj na možné riziká.


Literatúra

  1. World Health Organization. Emergencies: The history of Zika virus. http://www.who.int/ emergencies/zika-virus/timeline/en/(Accessed on February 25, 2016)
  2. Chen L. H., Hamer D. H.: Zika Virus: Rapid Spread in the Western Hemisphere. Ann Intern Med 2016 164. 613
  3. European Centre for Diseases Control – Epidemiological situation. http://ecdc.europa.eu/en/healthtopics/zika_virus_infection/zika-outbreak... Epidemiological situation. Aspx November 11, 2016
  4. Bednář M. et al.: Lékařská mikrobiologie. 1. vydání Praha: Marvil 1996. 558s. 451s
  5. Dupont-Rouzeyral M., Biron A., O´Connor O. et al.: Infectious Zika viral particles in breast milk. Lancet 2016 387 1051
  6. Lustig Y., Mendelson E., Paran N. et al.: Detection of Zika Virus RNA in whole blood of imported Zika virus disease cases up to 2 months after symptoms onset. Israel December 2015 to April 2016 Euro Surveil 2016 21
  7. Gourinar A. C., O´Connor O., Calvez E. et al.: Detection of Zika virus in urine. Emerg Infect Dis 2015 21: 84
  8. Atkinson B., Heam P., Alrough B. et al.: Detection of Zika Virus in Semen. Emerg Infect Dis 2016 22 940
  9. Musso D., Roche C., Nhan T. X. et al.: Detection of Zika virus in saliva. J Clin Vir 2015: 68: 53
  10. Prisant N., Bujan L., Benichou H. et al.: Zika virus inthe female genital tract. Lancet Infect Dis 2016 16: 1000
  11. Chen L. H.: Zika Virus Infection in a Massachusetts Resident After Travel to Costa Rica: A Case Report Am Intern Med 2016 164:574
  12. Karwowski M. P., Nelson J. M., Staples J. E. et al.: Zika Virus Disease: A CDC Update for Pediatric Health Care Providers. Pediatrics 2016: 137
  13. Carteaux G., Maquart M., Bedet A. et al.: Zika virus Associated with Meningoencephalitis. N Engl J Med 2016 374: 1595
  14. Mecharles S., Hermann C., Poullain P. et al.: Acute myelitis due to Zika virus infection. Lancet 2016 387:1481
  15. World Health Organization. Laboratory testing for Zika virus infection: Interim guidance, 23 March 2016, http://apps.who.int/iris/bitstream/10665/204671/1/WHO_ZIKV_LAB_16.1_eng....
  16. Villami-Goméz W. E., González-Camargo O., Rodriguéz_Ayubi J. et al.: Dengue, chikungunya and Zika co-infection in patient from Colombia. J Infect Public Health 2016 9: 684
  17. Centers for Disease Control and Prevention. Zika virus: Prevention. http://www.cdc.gov/zika/prevention/index.html (Accesse
Hodnotenie článku

MUDr. Ľubica Rozinová, MPH

Spoluautor

Ambulancia tropickej medicíny, Poliklinika cudzokrajných chorôb v Bratislave

Zobraziť všetky články

inVitro 1/2017

Infektológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 1/2017 Infektológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro