Voľné dýchanie – prejav zdravia aj slobody

To, že dýchanie je jednou zo základných životných funkcií, si uvedomíme vo chvíli, keď takým prestane byť. Je veľa faktorov, ktoré prispievajú k problémom s dýchaním: od ochorení rôznych systémov, cez obezitu a fajčenie, až po smog v ovzduší. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpokladá, že ochorenia dýchacích ciest sa postupne prepracujú na popredné priečky v rebríčku najčastejších ochorení celosvetovo. Rovnako obezita už dnes valcuje ľudskú populáciu bez ohľadu na vek. A problematika zdravého ovzdušia si žiada zapojenie všetkých krajín, Slovensko nevynímajúc.

Kúrim, kúriš – a čo budeme dýchať?

Nedávno sme v kruhu našich najbližších strávili najkrajšie sviatočné dni v roku, Vianoce. V tomto období ľudia viac času trávia doma, dovolenkujú. Áut na cestách či parkoviskách je neúrekom, do ulíc za nákupmi vyrážajú aj sviatoční šoféri. Hluk a výfukové plyny z nich už akosi ani nevnímame, berieme to ako daň za moderný spôsob života, hoci príklady z Európy v podobe zavádzania tzv. nízkoemisných zón, patria k pozitívnym riešeniam tohto problému. Je tu však aj ďalší aspekt. Posledná zima nie je zrovna treskúcou, no predsa len treba kúriť. Avšak... Pri potulkách Slovenskom človek nemôže prehliadnuť jednu vec: niektoré obce či mestá, a nezávisí to od ich veľkosti, je doslova cítiť. Štipľavý zápach tlačiaci sa všetkými pórmi do auta po prechode cez niektoré z nich, už nemožno ignorovať.

Niekde je situácia až taká zlá, že okrem zápachu vháňa ťažko dýchateľný vzduch aj slzy do očí, spúšťa vodnatý výtok z nosa. Možno predpokladať, že za katastrofálnou situáciou je snaha občanov či podnikov ušetriť za kúrenie – a tak sa kúri kadečím. Obyvatelia obcí a miest, ktoré sú lokalizované v dolinách, kde je o niečo viac obmedzená cirkulácia a výmena vzduchu, týmto počínaním na seba doslova pletú bič. Zamorené ovzdušie zostáva trvalou súčasťou ich príbytkov a ani prechádzka do lesa v najbližšom okolí potom nemá ozdravný efekt. Zdá sa teda, že problematika nezdravého ovzdušia už nie je iba problémom veľkých miest, ale aj slovenského vidieka. Podľa informácií na enviroportal.sk sa dočítame, že v roku 2014 sa podľa emisných inventúr na Slovensku vykurovanie domácností podieľalo na znečisťovaní prachovými časticami až 81 % z celkových emisií a na znečisťovaní polyaromatickými uhľovodíkmi cca 84 %. Treba si uvedomiť, že prachové častice mikro rozmerov prenikajú až hlboko do pľúcnych alveol a sú príčinou mnohých ochorení. S cieľom zvýšenia environmentálneho povedomia obyvateľstva sa preto každoročne organizujú tzv. Informačné dni, na ktorých sa možno dozvedieť aj ako ušetriť na nákladoch za vykurovanie, prípadne akým spôsobom získať dotáciu na obnoviteľný zdroj energie ako čistejšej formy vykurovania.

Ovzdušie a klimatické zmeny

Kvalita ovzdušia súvisí aj s klimatickými zmenami. Niet pochýb o tom, že v posledných rokoch dochádza k zmene klímy: k zvyšovaniu teplôt, mení sa množstvo aj frekvencia zrážok, topia sa ľadovce a postupne sa dvíha hladina celosvetových morí. Tieto zmeny, hoci prebiehajú pomaly, nás všetkých ovplyvňujú v základných aspektoch života: v schopnosti dopestovať úrodu, ktorú konzumujeme, ochrániť príbytky, v ktorých žijeme, zachovať dostatok zdravotne nezávadnej vody, ktorú pijeme. Rozvoj priemyslu a moderný spôsob života významne prispeli k produkcii skleníkových plynov, ktoré sa následne koncentrujú v atmosfére a vytvárajú skleníkový efekt. Pre novú šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyen je otázka klimatických zmien kľúčová. Dobrou správou je, že povedomie ľudí o klimatických zmenách sa postupne zvyšuje. Približne 10 000 ľudí sa 17. januára 2020 zúčastnilo na protestnom pochode za ochranu klímy vo švajčiarskom meste Lausanne. Medzi účastníkmi bola aj švédska environmentálna aktivistka Greta Thunbergová.

Fajčenie

Fenomén fajčenia dnes patrí k najrozšírenejšej pandémii. Predpokladá sa, že do roku 2025 bude fajčiť asi 1,6 miliardy ľudí a na ochorenia v dôsledku fajčenia bude zomierať celosvetovo asi 10 miliónov ľudí ročne. Celosvetovo, fajčí 47 % mužov a 12 % žien, na Slovensku asi 34 % populácie – z toho približne 43 % mužov a 26 % žien. Problém predstavuje fajčenie u mladých ľudí, pretože mnohí vo veku 12 – 13 rokov už fajčia pravidelne. Pasívne fajčenie, t. j. vdychovanie tabakového dymu vo vnútornom a vonkajšom prostredí nefajčiarmi (často uvádzané aj pod skratkou ETS), znamená záťaž najmä v dôsledku vdychovania škodlivín bez filtra. Tabakový dym obsahuje približne 4000 chemických látok a asi 43 potvrdených karcinogénov (1).
WHO uvádza, že fajčenie je zodpovedné za vznik najmä nasledovných skupín ochorení: 

  • 30 % nádorových chorôb s najvýraznejším podielom rakoviny pľúc (90 % u mužov a 70 % u žien), ale i nádorových chorôb úst, hrtana, pažeráka, žalúdka, pankreasu, hrubého čreva, konečníka, pečene, močového mechúra, a dokonca aj prsníka, maternice a penisu,
  • 20 % kardio-vaskulárnych chorôb – ICHS, ateroskleróza a ischémia ciev dolných končatín,
  • 75 % chronickej bronchitídy, ktorá môže vyústiť do chronickej obštrukčnej choroby pľúc a emfyzému (1).

Fajčenie je návykové, keďže až 70 – 75 % fajčiarov chce časom s fajčením prestať, no nedokážu svoju závislosť potlačiť. Preto sa na podporu ich odhodlania organizujú aj kurzy, kde sa pomocou dotazníka, analýzy vydychovaného vzduchu prístrojom Smokerlyzer (stanovuje koncentráciu oxidu uhoľnatého a karboxyhemoglobínu), merania vitálnej kapacity pľúc a úsilného výdychu pomocou prístroja Spirometer, určí vhodný postup terapie odvykania od fajčenia (2, 3).

V boji proti fajčeniu napomáhajú aj legislatívne úpravy – napr. väčšina krajín EÚ prijala v poslednom období právne normy, ktoré prísnejšie regulujú fajčenie v reštauráciách a v baroch. WHO vyhlásila 31. máj za Svetový deň bez tabaku.

Záver

Asi netreba pripomínať, že trvalou istotou pri ochoreniach ktoréhokoľvek orgánu, sú mikroorganizmy. V čase písania týchto riadkov bol opätovne aktuálny vírus vtáčej chrípky, potvrdený v 2 lokalitách aj na Slovensku, ako aj infekcia novým koronavírusom šíriaca sa z Číny, alebo staršie prípady infekcie MERS (Middle East Respiratory Syndrome) v oblasti Stredného východu. Vo všetkých týchto prípadoch bol primárne zasiahnutý dýchací systém, so stupňom závažnosti postihnutia v závislosti od stavu imunitného systému a pridružených ochorení infikovaných osôb. Slobodne dýchať znamená neuvedomovať si, že dýchame. A to vo všetkých významoch, aj tých, ktoré v posledných mesiacoch hýbu slovenskou spoločnosťou.


Literatúra

  1. www.uvzsr.sk
  2. www.vzbb.sk
  3. www.stopfajceniu.sk
Hodnotenie článku
inVitro 1/2020 Poruchy dýchania

inVitro 1/2020

Poruchy dýchania

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 1/2020 Poruchy dýchania. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro