Zanechať kúsok seba

„Príroda si cestu nájde.“ Veta, ktorá je najčastejšie používaná biológmi pre akýkoľvek proces týkajúci sa živých organizmov (vrátane človeka). Žiaľ, v oblasti ľudskej reprodukcie sme v posledných rokoch svedkami, že interval hľadania je príliš dlhý, a preto len ťažko kompatibilný s vopred predurčenými biologickými hodinami ženy. Ako však ukazujú najnovšie práce, kvalita fertilizačného potenciálu sa vekom (a určite aj v súvislosti s pribúdajúcimi ochoreniami) znižuje aj u mužov, napriek tomu, že horný vekový limit pre reprodukciu u nich nie je určený.

Úvod

V prvých rokoch sexuálneho života si páry dávajú úzkostlivo pozor, aby sa partnerka nedostala do iného stavu. Až na výnimky zanietene pracujú na budovaní kariéry, zabezpečení bývania, užívajú si bezstarostné roky bez záväzkov. Prejde 10 – 15 rokov a až potom sa začnú rozhliadať okolo seba, pretože jednak začnú pociťovať určitý stereotyp, jednak cítia potrebu odovzdať niekomu svoje vedomosti a skúsenosti – a mať vlastné dieťa sa vtedy ukazuje ako logická voľba. Logická je z pohľadu moderného životného štýlu, pohľad z druhej strany (ten biologický) už až tak optimisticky nevyzerá. V porovnaní s minulosťou tak narastá skupina prvorodičiek vo vyšších vekových skupinách – tieto ženy však zákonite majú viac zdravotných komplikácií, čo ich plod znevýhodňuje vo všetkých nárokoch. Okrem fyzických predpokladov sa menia aj tie mentálne – ako trefne poznamenáva prof. Calda v jednom svojom rozhovore, „dieťa je nepretržitý flám“ a určite nebude nikto polemizovať o tom, že pozbierať sa po prebdenej noci trvá dvadsiatničke hodinu, zato tridsiatničke 2 dni a v štyridsiatke to trvá ešte dlhšie. Dieťa – to nie je len pekná fotka v značkovom kočíku na Facebooku, sú to prebdené noci, tíšenie nočných strachov a horúčok, spoločné prežívanie všetkých dôležitých období, poskytnutie podpory nielen finančnej, ale najmä citovej.

Cesta k dobrej fertilite začína v detstve

Kryptorchizmus (neprítomnosť jedného alebo oboch testes v skróte) sa vyskytuje u 2,4 – 5,0 % novorodencov, do 3 mesiacov po narodení je výskyt 1 – 2 %, po 6 mesiacoch je už spontánny zostup nepravdepodobný. Napriek včasnej a úspešnej liečbe (operovať kryptorchizmus je ideálne medzi 6. a 12. mesiacom života kvôli budúcej fertilite, ale nie je jasné, či táto stratégia redukuje aj riziko rakoviny) majú chlapci s bilaterálne nezostúpenými testes 6× vyššie riziko, že budú neplodní než chlapci s unilaterálne nezostúpenými testes. Etiológia kryptorchizmu známa nie je: podozrievajú sa endokrinné disruptory (dietylstilbestrol), mutácie, napríklad v géne pre androgén, nízka pôrodná hmotnosť novorodenca (< 2 500 g), insuficiencia placenty, novorodenci obéznych matiek či narodení cisárskym rezom a taktiež organické zlúčeniny chlóru, ktoré sa hromadia v tukovom tkanive. Následky kryptorchizmu (indukuje tvorbu autoprotilátok proti sper­miám) sú zrejmé: redukovaná fertilita (pri unilaterálnom kryptorchizme o 17 – 30 % znížená hustota spermií a v 13 % azoospermia, pri bilaterálnom kryptorchizme o 50 % znížená hustota spermií a v 89 % azoospermia), depresie a rakovina testes (seminóm). V súčasnosti predstavuje ideálna liečba kombináciu chirurgickej a hormonálnej liečby, budúcnosť je zrejme vo využití epidermálneho rastového faktora či v liečbe kmeňovými bunkami (1).

Kisspeptín

Kisspeptín bol nedávno opísaný ako kľúčový regulátor ľudskej reprodukčnej osi. Známy je od roku 1996, v roku 2000 bol popísaný receptor (GPR54), cez ktorý pôsobí. Produkovaný je v hypotalame, pri stimulačnom pôsobení na pulznú sekréciu GnRH interaguje s dvoma ďalšími neuropeptidmi, a to s neurokinínom B a dynorfínom (2). Ukazuje sa, že jeho vylučovanie je o. i. silne ovplyvnené nutričným stavom organizmu. Kisspeptín je nazývaný aj ako „detonátor puberty“. Samotná puberta, označovaná ako „manifestácia reprodukčnej kompetencie“, predstavuje ukážku fungujúcej zložitej interakcie medzi neuroendokrinnými systémami a systémami kontrolujúcimi metabolické regulácie. Aktiváciu kisspeptínu a jeho receptora v súvislosti s pubertou s vysokou pravdepodobnosťou zabezpečuje leptín, dnes už dobre známy hormón tukového tkaniva (3). Kisspeptín rovnako indukuje dozrievanie vajíčka u žien podstupujúcich IVF liečbu. U žien, ktoré boli označené nálepkou „neplodnosť z neznámych príčin“, boli nájdené práve nízke hodnoty kisspeptínu. Kisspeptín zvyšuje tiež LH- pulzatilitu u žien s hypotalamickou amenoreou a určité liečebné využitie kisspeptínu sa predpokladá aj u mužov s rakovinou prostaty. Na základe vyššie spomenutých fyziologických skutočností je predpoklad, že kisspeptín môže byť v blízkej budúcnosti novým liečebným cieľom, a to nielen pri poruchách plodnosti (2).

Príčiny spontánnych potratov

Asi 12 – 15 % klinicky rozpoznaných tehotenstiev končí spontánnym potratom. Príčiny nie sú známe, hoci sa predpokladá efekt chromozómových abnormalít a faktorov zo strany matky vrátane nutričného stavu jej organizmu. Tím vedcov z Iránu uskutočnil na vzorke 331 žien s potratom pred 14. týždňom a na kontrolnej vzorke 331 tehotných s normálne prebiehajúcim tehotenstvom merania, z ktorých je zrejmé, že spontánny potrat ukončil tehotenstvo v tých prípadoch, keď matka nekonzumovala dostatočne pestrú stravu s presne definovaným dostatočným zastúpením ovocia, zeleniny, strukovín a cereálií, vitamínov (najmä vitamínu C, B6, B12 a kyseliny listovej), železa a zinku. Týkalo sa to najmä žien z nižších socioekonomických skupín, čo evokuje záver, že v krajinách s vyšším percentom spontánnych potratov treba zlepšovať nielen zdravotnú starostlivosť, ale aj životnú úroveň obyvateľstva (4).

Lieky ako skrytá príčina neplodnosti?

Je určitým paradoxom, že dosiaľ neboli realizované observačné ani randomizované klinické štúdie, ktoré by s dostatočnou štatistickou silou poukázali na vzťah a efekty (reverzibilné alebo trvalé) na užívanie konkrétneho lieku a vplyv na mužskú plodnosť, ktorá za posledných 50 rokov významne poklesla. V tomto smere by sa mohlo začať s antibiotikami a antihypertenzívami, ktoré patria k najpredpisovanejším na svete (5).

Záver

Dalo by sa nájsť veľa zaujímavých tém a výskumov, ktoré priamo či nepriamo súvisia s ľudskou reprodukciou. Dnes veľa krajín, najmä na ázijskom kontinente, bojuje s populačnou explóziou a vymýšľa spôsoby, ako efektívne znížiť prírastky obyvateľstva. Naopak, európsky kontinent rieši celkom opačný problém.

Žijeme vzrušujúce časy. Každú chvíľu uzrie svetlo sveta nejaký produkt či objav uľahčujúci našu existenciu. Strácame prirodzenosť, aby sme v umelých výdobytkoch vedy našli svoju prítomnosť a budúcnosť. Aj pri ľudskej reprodukcii sme od prirodzených metód prešli k tým vedeckejším. Áno, môžeme si to finančne dovoliť. Je to ale naozaj vo všetkých aspektoch ten najlepší variant pre nás? A čo je najlepšie pre samotné, takto počaté, dieťa? Naozaj sú pre stredoškoláka optimom rodičia po päťdesiatke? A čo vlastne môžeme očakávať od detí narodených vďaka metódam asistovanej reprodukcie? Odpoveď na túto otázku dá len čas – dnes nikto z vedeckej obce nevie odhadnúť, s akými problémami (a či vôbec) sa budú tieto deti v dospelosti boriť, aké spektrum onkologických či psychických ochorení budeme v súvislosti s touto generáciou riešiť. A budú mať takto počaté deti rovnaké zmýšľanie, rovnakú silu ľudskosti voči nám, o ktorých sa budú musieť postarať?


Literatúra

  1. Fatma Fawzy, Amr Hussein, Mostafa Mahmoud Eid, Ahmed Mahmoud El Kashash, Hosni Khairy Salem: Cryptorchidism and Fertility, Clinical Medicine Insights: Reproductive Health. 2015, 9:39 – 43.
  2. Holly Clarke, Waljit S. Dhillo, Channa N. Jayasena: Comprehensive Review on Kisspeptin and Its Role on Reproductive Disorders, Endocrinology and Metabolism. 2015 Jun; 30(2):124 – 141.
  3. Krásničanová, H: Vztahy mezi tělesnou hmotností a skeletální a sexuální maturací. Stav výživy a biologický věk – vybrané auxologické aspekty. Postgraduální medicína, príloha 2/2010.
  4. Rahimeh Ahmadi, Saeideh Ziaei, Sosan Parsay: Association between Nutritional Status with Spontaneous Abortion, Royan Institute International Journal of Fertility and Sterility. Vol 10, No 4, Jan-Mar 2017, pages: 337 – 342.
  5. Antonio Simone Lagana, Salvatore Giovanni Vitale, Paola Laconianni, Simona Gatti, Francesco Padula: Male Infertility during Antihypertensive Therapy: Are We Addressing Correctly the Problem? Royan Institute International Journal of Fertility and Sterility. 2016 Oct-Dec; 10(3): 267 – 269.

Hodnotenie článku

inVitro 2/2017

Reprodukčná medicína

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 2/2017 Reprodukčná medicína. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro