Zlé, zlé poľnohospodárstvo!

Zdá sa, že najstrašnejším vynálezom ľudstva nebola atómová bomba, ale poľnohospodárstvo. To nás z idylického lovecko-zberačského raja uvrhlo do marazmu politikárčenia a vojen, súkromného vlastníctva, nerovnosti a dedičných hriechov, do patriarchátu a monogamie. Zmenilo naše stravovacie návyky, predĺžilo a zúmornilo prácu, skrátilo dĺžku aj tak zlého života. Prinieslo hladomory a infekčné choroby.

Som odchovancom socialistického školstva a to nás učilo, že ľudstvo speje k svetlejším zajtrajškom, vyššie a lepšie, až ku hviezdam. Nepamätám si, žeby sme sa učili niečo o tom, že vývoj môže ísť aj zlým smerom či dokonca opačne. Preto ma pred pár rokmi, keď som v snahe schudnúť čo najmenej bolestným spôsobom narazila na tzv. paleodiétu, doslova šokovalo tvrdenie, že pôvodcom všetkého zla, najmä obezity a chorôb, je poľnohospodárstvo. Tomu sa venujeme menej ako 10 000 rokov, čo je z pohľadu evolúcie okamih. A tak máme miliónmi rokov evolučne vyladené telo lovca a zberača, s ktorým sa zúfalo snažíme žiť v totálne zmenených podmienkach.

Vtedy som sa skepticky zasmiala, poznáme týchto autorov diét, vždy si pre svoje tvrdenia povyberajú z vedeckých zistení, čo sa im hodí do vlastnej teórie. Lenže v poslednej dobe sa s názormi, ktoré nenechávajú na poľnohospodárstve ani nitku suchú, roztrhlo vrece. A netýka sa to len stravovania.

Zaujímavé sú napríklad tie infekčné choroby. Podľa knihy The Story of the Human Body: Evolution, Health, and Disease (v češtine vyšla ako Příběh lidského těla – Evoluce, zdraví a nemoci) profesora ľudskej evolučnej biológie na Harvarde, Daniela Liebermana, mimochodom veľkého propagátora behania naboso, takmer ku všetkým infekčným epidémiám vrátane kiahní, detskej obrny alebo moru došlo až po poľnohospodárskej revolúcii.

Lovci a zberači trpeli najmä parazitmi, ako sú vši a mrle z kontaminovaných potravín, vírusmi a baktériami ako opary, ktoré mali z kontaktu s inými cicavcami. Ale epidémie pred neolitom nepoznali, lebo hustota osídlenia bola pod hranicou nutnou na šírenie infekčných ochorení. Na jeden štvorcový kilometer pripadal len jeden lovec/zberač, ale až desať agrárnikov. Navyše začali obchodovať a spolu s tovarom si vymieňať aj mikróby.

Akonáhle sa ľudia trvalo usadili, doslova si zahumusili svoje sídla. Latríny kontaminovali pitnú vodu a pôdu, odpady sa hromadili a hnili, a tak pritiahli bacilonosičov, ako sú krysy, myši a vrabce, ktoré v blízkosti ľudí stratili prirodzených predátorov sovy a hady, a tak sa utešene množili.

Umývanie a zavlažovanie vytvorilo stojaté vody a spolu s chládkom v obydliach a chutnou ľudskou krvou ideálne životné podmienky pre komáre. V neolite sa dramaticky zvýšil ich výskyt a s nimi prišli choroby ako žltá zimnica, horúčka dengue, filarióza alebo encefalitída. A ešte odevy, tie vytvorili krásny domov pre roztoče, blchy a vši. Priam desivý rad hrozných chorôb na seba ľudia uvrhli životom v tesnom kontakte so zvieratami: tubera, osýpky, záškrt (od dobytka), malomocenstvo (od byvola riečneho), chrípka (od prasiat a kačiek), mor, týfus a zrejme aj kiahne (od krýs a myší).

Len pri tomto výpočte chorôb sa natíska otázka, či to poľnohospodárstvo naozaj stálo za to. Lieberman tvrdí, že z evolučného hľadiska, kde nie je meradlom šťastný a zdravý život človeka, ale jeho schopnosť sa rozmnožovať, určite áno. Navzdory všetkým vojnám, epidémiám a hladomorom je nás dnes o šesť miliárd viac, ako keby sme zostali lovcami a zberačmi.

Navyše, poľnohospodárstvo prinieslo ľuďom prebytky a tie umožnili umenie, vedu a civilizáciu. Hoci za tých pár tisícročí, čo je asi 600 generácií, sme sa geneticky takmer nezmenili, vzniklo množstvo adaptácií kultúrnych. A s priemyselnou revolúciou prišiel tzv. epidemiologický prechod. Vďaka vede sa nám podarilo dosiahnuť stav, že stále menej ľudí podlieha infekciám a chorobám z podvýživy, tým však narastá počet ľudí, u ktorých sa vekom rozvíjajú iné druhy neprenosných chorôb.

Dá sa dnes vôbec s telom lovca a zberača viesť dlhý a zdravý život bez toho, aby sme boli odsúdení na mnohoročné trápenie chronickými neinfekčnými chorobami? Dá, ale to sa vraciame k paleodiéte, chodeniu naboso a vôbec k odkukávaniu životného štýlu lovcov a zberačov.


Hodnotenie článku

inVitro 1/2017

Infektológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 1/2017 Infektológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro