ZMYSLUPLNÁ PREVENCIA NIELEN V AMBULANCII VŠEOBECNÉHO LEKÁRA PRE DOSPELÝCH

Article image

V ambulancii všeobecného lekára pre dospelých (VLD) periodická preventívna prehliadka predstavuje základ preventívnej starostlivosti. Vďaka intervencii VLD je možné predchádzať najčastejším rizikovým faktorom kardiovaskulárnych a onkologických ochorení. Vo vnímaní širokej verejnosti je význam periodickej preventívnej prehliadky (PPP) stále podceňovaný, čomu zodpovedá iba približne 25 % účasť dospelej populácie na pravidelných prehliadkach u VLD. Trend účasti sa však trvale zvyšuje.

Definícia prevencie

Prevencia je súbor opatrení a činností na predchádzanie chorobám a ich následkom, ako i udržiavanie optimálneho stavu zdravia, jeho posilňovanie a rozvoj. Rozlišujeme 3 druhy prevencie. Primárna prevencia sa zameriava na nešpecifické posilňovanie zdravia tak, aby sa posilnila odolnosť jedinca a znížil potenciálny výskyt porúch zdravia. Patrí sem tiež očkovanie, ktoré predstavuje profylaxiu znižujúcu riziko výskytu porúch imunity.

Sekundárna prevencia predstavuje súbor opatrení s cieľom zabrániť vypuknutiu ochorenia, ktoré už jedinec prekonal (napr. náhle cievne mozgové príhody, akútny infarkt myokardu). Môže byť zameraná na zabránenie rozvoja choroby alebo jej komplikácií. Patrí tu napr. zmena životosprávy, pohybová aktivita, ukončenie fajčenia a konzumácie alkoholu (ako prevencia kardiovaskulárnych ochorení). Terciárna prevencia je v podstate zdravotná rehabilitácia. (1)

Aká je situácia vo vykonávaní preventívnych prehliadok?

Lekár môže pri PPP objasniť ochorenie v štádiu, keď je ešte úplne vyliečiteľné. Význam prevencie spočíva v tom, že sa pacienti včas dozvedia pravdu o svojom zdravotnom stave – v čase, keď ešte nepociťujú žiadne zdravotné problémy. Bohužiaľ iba približne 25 % dospelej populácie absolvuje preventívne prehliadky u svojho všeobecného lekára. Dôvodom nízkej návštevnosti je nedostatočné povedomie o možnosti prevencie rizikových faktorov, pracovná zaneprázdnenosť, netrpezlivosť časti pacientov, ale najmä pocit typu „pokiaľ nemám bolesti, tak som zdravý“.

Ženy sú v prevencii všeobecne disciplinovanejšie ako muži, lepšie spolupracujú ľudia s vyšším vzdelaním. V ženskej populácii prevažujú na prehliadkach ženy v produktívnom veku (35 – 45 rokov). Muži prichádzajú na preventívnu prehliadku najmä vo vekovej kategórii nad 45 rokov, nezriedka vďaka iniciatíve manželky alebo partnerky.

Vďaka klinickým a laboratórnym vyšetreniam v rámci PPP je možné odhaliť vysoký krvný tlak, poruchu glukózovej tolerancie, diabetes mellitus, dyslipidémiu, zápalový stav v organizme. Cieľom skríningového programu je odhaliť nádorové ochorenie už v iniciálnom štádiu: karcinóm krčka maternice, karcinóm prsníka, karcinóm hrubého čreva. Najzanedbávanejšou prevenciou je preventívna prehliadka u gastroenterológa, pretože sa jej nezúčastňuje ani 1 % oprávnených pacientov. K urológovi na preventívnu prehliadku chodia iba 4 % mužov.

Frekvencia preventívnych prehliadok u dospelých pacientov

Náplň a periodicitu PPP legislatívne upravuje príloha č. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. v súlade s jeho novelou 41/2013 platnou od 1. 4. 2013. Štandardný interval u VLD je každé 2 roky, v prípade darcov krvi, orgánov alebo tkanív je interval 12 mesiacov. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže vykonať a vykázať prehliadku po uplynutí najmenej 23 mesiacov + 1 deň od predchádzajúcej prehliadky pre Union, to znamená, v zhodnom kalendárnom mesiaci každé 2 roky. Ak sa prehliadka realizuje skôr, nebude zo strany poisťovní uhradená. V prípade Dôvery a VšZP sa termín uvoľnil a stačí, aby vykázaný termín PPP zodpovedal kalendárnemu roku, v ktorom sa má realizovať najbližšia preventívna prehliadka, s určenou periodicitou približne každé 2 roky.

Na tieto skutočnosti treba myslieť najmä vtedy, ak VLD vykonáva prehliadku u nového pacienta prichádzajúceho od pediatra alebo od iného všeobecného lekára pre dospelých.

Čo je súčasťou preventívnej prehliadky realizovanej sestrou?

Plánovanie a realizácia odberu krvi, vykonanie EKG záznamu pacientom nad 40 rokov, antropometrické merania (výška, hmotnosť, BMI, obvod pásu), meranie krvného tlaku a pulzu, imunochemický test na okultné krvácanie v stolici (TOKS) pacientom nad 50 rokov a kontrola očkovania. Tieto činnosti vyžadujúce zručnú a komunikatívnu sestru, sú predpísanou náplňou prehliadky. Rozhovor s pacientom, pri aktualizácii anamnestických údajov za uplynulé 2 roky, zefektívňuje využitie pracovného času v praxi. Angažovanosť zdravotníckeho personálu v prevencii pozitívne vplýva na spoluprácu pacienta pri nasledujúcich PPP a na jeho ochotu rešpektovať odporúčania, týkajúce sa prevencie a zmeny životného štýlu.

Vykonanie elektrokardiografického záznamu 12-zvodovým prístrojom (EKG) a interpretácia všeobecným lekárom sú povinnou súčasťou prehliadky u pacientov po dovŕšení 40. roku života. Ak ambulancia prvého kontaktu nedisponuje EKG prístrojom, predlžuje sa realizácia PPP a zhrnutie jej výsledku. To často negatívne ovplyvňuje pohľad pacienta na lekárovu odbornosť a erudíciu.

 Aké laboratórne vyšetrenia sú súčasťou preventívnej prehliadky?

Legislatívne určené parametre v súčasnosti nezodpovedajú reálnym potrebám komplexného skríningu, ani očakávaniam pacienta. Patria sem: sedimentácia erytrocytov, krvný obraz vrátane diferenciálneho rozpočtu, glykémia, kreatinín, hladina celkového cholesterolu a triacylglycerolov (vo veku 17 – 18 rokov, 40 rokov, neskôr každé 2 roky).

Od 1. apríla 2013 do rozsahu vyšetrení u VLD nepatria ALT (alanínaminotransferáza), AST (aspartát­aminotransferáza), GMT (gama-glutamyl-transferáza), PSA (prostatický špecifický antigén). ZVLD SR navrhuje znovu zaradiť rozsah týchto vyšetrení do základných odberov v rámci periodickej preventívnej prehliadky, keďže ich považujeme v prevencii za nevyhnutné.

Všeobecní lekári sú zo strany pacientov často vystavení požiadavkám na realizáciu odberov na vyšetrenie tumormarkerov k včasnej diagnostike „skrytého nádorového ochorenia“. V tomto prípade treba pacientovi citlivo vysvetliť, že plošné odbery markerov bežne neposkytnú prehľad o prítomnom nádorovom ochorení a preventívne odbery sú realizované na základe medicíny dôkazov. Treba zdôrazniť význam dynamiky rastu markerov – nielen absolútne hodnoty.

Urológ odoberá prostatický špecifický antigén (PSA) z tumormarkerov a podľa získaných výsledkov určuje periodicitu ďalších vyšetrení. Štandardne sa odbery a prehliadka realizujú mužom vo veku nad 50 rokov, ale v prípade pozitívnej rodinnej anamnézy rakoviny prostaty preventívne vyšetrenie u urológa absolvujú už 40-roční pacienti. Pri hladine PSA menej ako 1,1 ng/ml sa realizuje prehliadka každé 3 roky, pri hodnotách PSA 1,1 – 2,5 ng/ml jedenkrát za 2 roky, pri hodnotách PSA 2,6 – 4,0 ng/ml každoročne.

Gynekológ vyšetruje tumormarker CA-125 ženám s dokázanou mutáciou génu BRCA1 vo veku nad 30 rokov každých 6 mesiacov, ženám nad 35 rokov s pozitívnou rodinnou anamnézou rakoviny vaječníka sa krv odoberá jedenkrát za rok. (2)

Ako stanoviť absolútne kardiovaskulárne riziko u asymptomatických jedincov?

U asymptomatických jedincov, ktorí majú výrazne zvýšené hodnoty jednotlivých rizikových faktorov (celkový cholesterol ≥ 8 mmol/l, LDL-cholesterol ≥ 6 mmol/l alebo krvný tlak ≥ 180/110 mmHg) alebo diabetes mellitus 2. typu alebo diabetes mellitus 1. typu s mikroalbuminúriou, je absolútne kardiovaskulárne riziko automaticky vysoké. Ihneď by mali byť zahájené príslušné liečebné a preventívne opatrenia. Vyhodnotenie stupňa absolútneho kardiovaskulárneho rizika – napr. podľa tabuliek SCORE – v tomto prípade nemá zmysel.

U väčšiny asymptomatických jedincov sa rozhodnutie o zahájení preventívnych opatrení a ich intenzite riadi podľa absolútneho kardiovaskulárneho rizika, nielen podľa jedného mierne zvýšeného rizikového faktora. Jedinci s vysokým kardiovaskulárnym rizikom by mali byť čo najskôr diagnostikovaní, mala by im byť odporučená zásadná zmena životného štýlu a poskytnutá príslušná farmakoterapia.

V súčasnosti na stanovenie absolútneho kardiovaskulárneho rizika sa odporúča systém SCORE (Systematic Coronary Risk Evaluation). Tabuľky tohto systému, z ktorých sa odčítava absolútne kardiovaskulárne riziko, boli vypracované na základe rozsiahleho súboru dát z európskych epidemiologických štúdií. Absolútne kardiovaskulárne riziko sa z nich určuje ako pravdepodobnosť smrteľnej artériosklerotickej kardiovaskulárnej príhody v nasledujúcich 10 rokoch alebo do veku 60 rokov. Vysoké kardiovaskulárne riziko je definované ako viac než päťpercentná alebo päťpercentná pravdepodobnosť výskytu smrteľnej kardiovaskulárnej príhody v nasledujúcich 10 rokoch.

Na stanovenie rizika sa používajú tieto rizikové faktory: pohlavie, vek, status fajčiar/nefajčiar, hodnota systolického krvného tlaku a hodnota plazmatickej koncentrácie celkového cholesterolu. Tabuľky systému SCORE sú vypracované zvlášť pre európske krajiny s nízkym kardiovaskulárnym rizikom (Belgicko, Francúzsko, Grécko, Taliansko, Luxembursko, Španielsko, Švajčiarsko, Portugalsko) a zvlášť pre krajiny s vysokým kardiovaskulárnym rizikom (všetky ostatné európske krajiny, vrátane Slovenska).

Tabuľky desaťročného rizika smrteľného kardiovaskulárneho ochorenia (zvlášť pre mužov a pre ženy) sú určené na stanovenie kardiovaskulárneho rizika jedincov dlhodobo žijúcich v SR (platia aj na určenie rizika v ostatných krajinách EÚ s vysokým rizikom).

V príslušnej tabuľke podľa pohlavia vyhľadajte vek, status fajčiar/nefajčiar, hodnotu systolického krvného tlaku v mmHg a plazmatickú koncentráciu cholesterolu v mmol/l. Na mieste prieniku nájdete absolútne riziko smrteľnej kardiovaskulárnej príhody v nasledujúcich 10 rokoch.

Jedincom s nízkym kardiovaskulárnym rizikom (< 5 %) poskytnite rady, ako tento priaznivý stav udržať. U jedincov s vysokým kardiovaskulárnym rizikom (≥ 5 %) a u tých, ktorí vysoké riziko dosiahnu vo veku do 60 rokov života, ihneď začnite s preventívnymi opatreniami.

Na stanovenie relatívneho kardiovaskulárneho rizika porovnajte absolútne kardiovaskulárne riziko vyšetrovaného jedinca s absolútnym rizikom nefajčiara rovnakého veku a pohlavia pri systolickom krvnom tlaku 140mmHg a celkovom cholesterole 5 mmol/l.

Tabuľky (alebo ich elektronická verzia) môžu slúžiť aj na demonštráciu zmien kardiovaskulárneho rizika v dôsledku zmien životného štýlu, ako je napríklad skoncovanie s fajčením alebo ovplyvnenie iných rizikových faktorov.

Nové možnosti preventívneho vyšetrenia ankylobrachiálneho indexu (ABI) a rýchlosti pulzovej vlny (PWV) v praxi všeobecného lekára pre dospelých

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., hradí svojim poistencom nad 60 rokov od 1. 4. 2016, v rámci prevencie, vyšetrenie artériového systému dolných končatín ako citlivého indikátora hroziacej kardiovaskulárnej príhody. Výška úhrady je 4,50 eur/vyšetrenie s vykazovaním výkonu H0008 k PPP. Na základe medicíny dôkazov má toto vyšetrenie zhodnú mieru odporúčania z hľadiska senzitivity a špecifickosti ako elektrokardiografické vyšetrenie srdca. Toto prínosné, rýchle a nebolestivé vyšetrenie je v rámci prevencie dostupné týmto poistencom VšZP, a. s.: symptomatickým pacientom s podozrením na ischemickú chorobu dolných končatín a asymptomatickým rizikovým pacientom VšZP nad 50 rokov, ktorí majú tieto rizikové faktory – artériová hypertenzia, diabetes mellitus, dyslipidémia, obezita, nikotinizmus. V dôsledku úhrady tohto výkonu bolo k 1. januáru 2017 celkovo inštalovaných 99 ABI prístrojov v ambulanciách prvého kontaktu na celom území Slovenska. Novinkou od 1. 1. 2017 je možnosť navyše doinštalovať k štandardnému prístroju BOSO voliteľný modul na meranie rýchlosti pulzovej vlny (ďalej PWV), ktorá je dôležitým indikátorom tuhosti cievnej steny a má veľkú prognostickú hodnotu. Upresňuje prognózu oproti klasickým kardiovaskulárnym rizikovým faktorom, ako sú krvný tlak, hladina cholesterolu alebo fajčenie. Čím väčšia je tlaková záťaž cievneho systému, tým vyššia je PWV. Toto nové vyšetrenie pacientom s artériovou hypertenziou odporúčajú Európska spoločnosť pre hypertenziu (ESH) aj Európska kardiologická spoločnosť (ESC). Dostupnosť vyšetrenia si pacienti môžu overiť na portáli http://www.boso-abi.sk/referencie.htm s referenčnými adresami vyšetrujúcich lekárov (aj za platbu v hotovosti).

Kvalitná podrobná anamnéza s komplexným vyšetrením – základ pre budúcnosť elektronickej dokumentácie (eHealth/eZdravie)

Starostlivý odber anamnézy, najmä pri prvej PPP u nového pacienta, tvorí základ kompletného prehľadu o pacientovi a jeho pokrvných príbuzných (eHealth/eZdravie ).

Rodinná anamnéza sa zameriava na kardiovaskulárne ochorenia, diabetes mellitus, endokrinopatie, nádorové ochorenia, trombózy, poruchy hemostázy, náhle úmrtia mužov do 55. roku života a žien do 65. roku života. V osobnej anamnéze sa treba cielene pýtať na údaje o absolvovaných operáciách, hospitalizáciách, úrazoch, alergické prejavy, u žien tiež na počet pôrodov, aborty, menštruačný cyklus, menopauzu, klimakterické ťažkosti. Veľmi dôležitý je monitoring aktuálne užívaných liekov, ktoré majú pacienti neraz duplicitne predpisované viacerými lekármi, bez vzájomnej koordinácie. V procese zosúladenia preskripcie liekov má všeobecný lekár kľúčové miesto. K tomuto napomáha prehľad elektronickej preskripcie a liekových interakcií v ambulancii prvého kontaktu s využitím najnovších informačných technológií. Od 15. júna 2017 je možné kontrolovať liekové interakcie poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., online aplikáciou e-Recept a poistencom zdravotnej poisťovne Dôvera, a. s., aplikáciou „bezpečné lieky“. K týmto je možné využívať záznam dekurzov a preventívnych prehliadok na portáli eHealth/eZdravie.

Z abúzov sa treba v anamnéze zameriavať na fajčenie, konzumáciu kávy, alkoholu, prípadne mäkkých a tvrdých drog. Sociálna a pracovná anamnéza sa využíva na komplexné posúdenie rizík u pacienta. Zisťujú sa aj ďalšie dôležité informácie, ktorými sú: zmena telesnej hmotnosti, pravidelnosť močenia a stolice, ťažkosti s vyprázdňovaním moču alebo stolice, prípadná inkontinencia, kvalita spánku a celkový pocit zdravia/choroby.

Realizujeme podrobné fyzikálne vyšetrenie, auskultáciu, palpáciu, základné vyšetrenie venózneho systému, zisťujeme deformity chrbtice a dolných končatín. Interpretácia záznamu EKG vyšetrenia 12-zvodovým prístrojom sa vykonáva u pacientov po 40. roku života. Zdravotné poisťovne vyžadujú k zazmluvneniu výkonu a úhrade EKG doklad o vzdelaní lekára, faktúru o úhrade prístroja a certifikát o zhode prístroja. Po splnení predpísaných podmienok a zazmluvnení zdravotné poisťovne akceptujú a uhrádzajú tento výkon nad rámec kapitácie v rámci PPP, diagnosticky pri bolestiach na hrudníku. Taktiež ho treba používať na predoperačné vyšetrenia a prehliadky pracovnej zdravotnej služby. Pri kontrolnej činnosti vykonaných PPP vyžadujú revízni lekári EKG vyšetrenie v ambulancii prvého kontaktu, prípadne realizované špecialistom/internistom s časovým odstupom maximálne 1 mesiac. Pozri tabuľky č. 1 a 2.

Kontrola vykonaného očkovania u dospelých

Jediné povinné očkovanie dospelých, plne hradené z verejného zdravotného poistenia (ďalej VZP), je očkovanie proti tetanu a záškrtu. Preočkovanie sa vykonáva spoločnou vakcínou každých 15 rokov, mladí pacienti sú u pediatra naposledy očkovaní vo veku 13 rokov a preočkovanie dospelých sa realizuje vo veku 30 rokov. Pacientom je možné odporučiť aj očkovanie trivalentnou vakcínou s doplatkom, táto pokrýva profylaxiu proti tetanu + záškrtu + čiernemu kašľu. U diabetikov 1. aj 2. typu treba kontrolovať očkovanie proti hepatitíde B v súlade s platným OÚ MZ SR. Rizikových pacientov a starších ako 59 rokov očkujeme taktiež proti pneumokokovým infekciám a chrípke.

Imunochemický test na okultné krvácanie v stolici (TOKS)

Poistenci, po dovŕšení veku 50 rokov, majú nárok na vyšetrenie stolice každé 2 roky, v prípade pozitívneho testu je nevyhnutné pacienta poslať na kolonoskopické vyšetrenie, keďže nezanedbateľná časť pacientov s hemoroidmi môže mať súčasne v hrubom čreve adenomatózny polyp alebo karcinóm. Súčasné imunochemické testy zaručujú dostatočnú senzitivitu a špecifickosť vyšetrenia. Od 1. 7. 2014 zvýšila VšZP úhradu za zrealizovaný TOKS na 12 eur (pozitívny aj negatívny). Najnovšie iFOB (imunochemické/fecal occult blood) testy zlepšili komfort odberu stolice pre pacienta tým, že obsahujú pribalené papierové podložky, ktoré umožňujú zachytenie stolice a presnejší odber vzorky z troch miest stolice. Spôsob vykazovania a úhrada TOKS k 1. 6. 2017 sú uvedené v Tabuľke č. 3.

Odporúčanie gynekologickej preventívnej prehliadky

Mnoho žien, najmä v menopauze a po skončení aktívneho pohlavného života, odmieta absolvovať periodické prehliadky u gynekológa a mamografické vyšetrenie. Niektoré pacientky tak nenavštívia gynekológa aj 10 až 20 rokov s argumentáciou, že nemajú výtok, ani žiadne krvácanie... Pritom karcinóm prsníka a karcinóm krčka maternice patria k najčastejším a najlepšie preventabilným nádorovým ochoreniam žien, preto je význam všeobecného lekára v tejto oblasti prevencie v prvom kontakte nezastupiteľný. Dôležité je anamnesticky sa pacientky pýtať na prítomnosť a rozsah inkontinencie moču. Pacientku so zanedbanou gynekologickou prevenciou je vhodné vyzvať, aby na dohodnutý termín PPP priniesla lekársky záznam gynekológa o výsledku preventívnej prehliadky a mamografie. Tento postup v komunikácii sa v praxi so ženami osvedčuje ako efektívny, nenásilný a systematický.

Odporúčanie urologickej preventívnej prehliadky

Pri prehliadke mužov je vhodné anamnesticky sa zamerať na mikčné ťažkosti, nyktúriu, polakizúriu, pocit nedostatočného vyprázdnenia, erektilnú dysfunkciu. Mnohí muži očakávajú túto otázku od svojho lekára, proaktívny prístup uľahčí komunikáciu o intímnych problémoch. Niekedy si muži priamo na výmennom lístku žiadajú odporúčanie k urológovi, s ktorým komunikujú svoje ťažkosti.

Preventívne prehliadky pacientov s onkologickým ochorením

So zlepšujúcou sa terapiou nádorových ochorení sa predlžuje 5-ročné prežívanie pacientov liečených na onkologické ochorenie, zvyšuje sa počet dosiahnutých remisií. Pacienti sú dispenzarizovaní u onkológa, absolvujú periodicky predpísaný rozsah vyšetrení zameraných na tumorom zasiahnutý orgán a výskyt prípadných metastáz. Okrem spolupráce s onkológom je vhodné zamerať sa, v starostlivosti o spoločného pacienta, na možný vznik ďalších nádorových ochorení, ktoré sa, bohužiaľ, vyskytujú pomerne často.

Akceptácia preventívnej prehliadky pacientom

V účasti na PPP prevažujú ženy, lepšie spolupracujú, neraz iniciujú termín prehliadky aj pre svojho manžela/partnera. Prevencii sa často vyhýbajú osoby s rizikovými faktormi, ako sú obezita, fajčenie, dyslipidémia, hyperurikémia, metabolický syndróm. Adherencia pacientov k účasti na PPP značne závisí od komplexnosti prehliadky v ambulancii prvého kontaktu, od časového manažmentu prípravy pacienta a odberov sestrou, ako aj od termínovania prevencie lekárom. Spokojný pacient častejšie rešpektuje odporúčania lekára a akceptuje jeho autoritu pri opakovaných pozvaniach na preventívnu prehliadku a očkovanie.

Elektronická komunikácia pri pozývaní na preventívne prehliadky

V súčasnosti môžu klienti všetkých zdravotných poisťovní v SR využívať možnosť bezplatnej pozvánky na termín preventívnej prehliadky ku gynekológovi, stomatológovi, všeobecnému lekárovi. Po aktivácii služby cez webstránku príslušnej zdravotnej poisťovne príde klientovi mesiac pred výročným termínom prehliadky „preventívna pripomienka“ formou SMS správy, elektronicky e-mailom alebo v listovej poštovej zásielke. Táto služba výrazne napomáha zvyšovať percentuálny podiel pacientov, ktorí absolvujú predpísaný rozsah prevencie. Komunikácia lekára s pacientom je možná aj elektronicky cez objednávkové systémy, ktoré umožňujú objednať sa k lekárovi na určenú hodinu (napr. medikarta.sk, navstevalekara.sk).

Autorita lekára a rešpektovanie odporúčaní pacientom

Zodpovední lekári prvého kontaktu v súčasnosti realizujú zväčša defenzívnu medicínu. Často postupujú takto z obavy pred podnetmi (sťažnosťami) svojich pacientov. Z vyhodnotených štatistík Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je približne 85 % podaných podnetov na všeobecných lekárov posúdených ako neopodstatnených. Pacienti nerešpektujúci lekárske odporúčania – napr. diétne stravovanie, zmena životného štýlu, redukcia telesnej hmotnosti, zvýšenie pohybovej aktivity, zanechanie fajčenia a konzumácie alkoholu – sú paradoxne lekármi a zdravotnými poisťovňami nepostihnuteľní. Disciplinovaní pacienti, naopak, nezískavajú za svoj zodpovedný prístup od zdravotnej poisťovne motivačný bonus. Nevyvážená pozícia vo vzťahu lekár – pacient – zdravotná poisťovňa a možnosť voľného odchodu od „nepohodlného lekára“, ako i každoročná možnosť slobodnej zmeny zdravotnej poisťovne znižujú efektivitu preventívnych aktivít. Dlhoročná informovanosť všeobecného lekára o rodine pacienta, o pacientovom zdravotnom a psychickom stave, o jeho životnom štýle, mu dávajú najväčšiu šancu pozitívne motivovať zodpovednosť za vlastné zdravie. V komunikácii s pacientom je nevyhnutné rešpektovať jeho schopnosť pochopiť a akceptovať rady lekára, stupeň vzdelania i povahové črty. Tento problém komunikácie a „nespolupráce“ pacienta je najzreteľnejší v ambulanciách prvého kontaktu, ktoré majú vysoký podiel pacientov z marginalizovaných skupín. Individuálny a trpezlivý prístup sestry i lekára k pacientovi je umením, ktoré sa lekári učia počas celého profesionálneho života.


Literatúra

  1. Kordač, V.: Vnitřní lékařství. Úvod do odboru. Praha, Univerzita Karlova, 1989, 60-044-891.  
  2. Zákon č. 577/2004 Z. z.: Zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
    Príloha č. 2.
  3. Zmluvy so zdravotnými poisťovňami o úhrade preventívnej zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia: Dôvera, zdravotná poisťovňa, a. s., Union, zdravotná poisťovňa, a. s., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.
invitro image
Tento článok sa nachádza v čísle invitro 03/2017

Kardiológia

Jesenné vydanie časopisu inVitro prináša aktuálne informácie z oblasti kardiológie. Aj v tomto čísle nájdete okrem odborných textov zaoberajúcich sa kardiovaskulárnymi ochoreniami a …

MUDr. Peter Marko, MPH

Všetky články autora