Zoonózy

Zvieratá sú od nepamäti v blízkosti človeka a prinášajú mu úžitok. Robia mu spoločnosť, sú zdrojom obživy, pomáhajú pri výkone povolania… Dnes už môžeme chovať aj také zvieratká, ktoré sme kedysi poznali len z prírodopisných filmov. Podobne dnes môžeme aj kamkoľvek cestovať. Tento pohyb ľudí – či už za relaxom, turistikou, priateľmi, alebo prácou – nás dostáva do určitého rizika stretu s nejakou nákazou. V tomto článku sa budeme venovať vybraným zoonózam, ktoré sú prenosné medzi zvieraťom a človekom.

Úvod

Zoonóza je choroba spoločná človeku a zvieraťu. Podľa expertov WHO/FAO sa v infektológii používa tento jednotný termín.

Význam zoonóz je nespochybniteľný:

  • v súčasnej dobe tvoria asi tretinu všetkých infekčných chorôb,
  • majú tendenciu k epidemickému výskytu,
  • v priebehu evolúcie vznikajú nové choroby s charakterom zoonóz.

Podľa ekosystému, v ktorom cirkulujú, sa zoonózy delia na:

  • synantropné s urbánnym cyklom (zdroj sú zvieratá viazané na ľudské obydlie),
  • exoantropné so sylvatickým cyklom (rezervoár sa nachádza vo voľnejprírode).

Pri prevencii zoonóz sú dôležité:

  • preventívne hygienické opatrenia (časté umývanie rúk, ich dezinfekcia, čistenie a dezinfekcia prostredia),
  • opatrenia smerujúce k likvidácii prameňa nákazy (liečba, neškodné odstránenie zdroja, orálna vakcinácia zvierat, eutanázia zvierat),
  • prerušenie cesty prenosu (tepelné opracovanie potravín, ich vhodné uskladnenie, ochrana pri manipulácii, používanie ochranných pomôcok),
  • špecifická profylaxia (vakcinácia).

Podľa spôsobu, akým sa so zvieratami môže človek stretnúť, tieto možno rozdeliť do troch základných skupín:

  • domáci miláčikovia ako pes a mačka, ale aj ďalšie zvieratá chované v bezprostrednej blízkosti človeka (vták, hlodavec, teráriové zviera) a pod.,
  • úžitkové/hospodárske zvieratá ako hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípaná, kôň a pod.,
  • zvieratá, ktoré možno stretnúť pri vykonávaní voľnočasových aktivít (zvieratá v zoo, voľne žijúce zvieratá a pod.), prípadne sa s nimi človek stretáva pri výkone a/alebo v rámci výkonu svojej profesie.

Toxoplazmóza

Tabuľka č. 1: Ktorá skupina zvierat predstavuje pre človeka najväčšie riziko nakazenia?

Pôvodca
Toxoplasma gondii

Prenos

  • surové alebo zle tepelne opracované mäsoa vnútornosti
  • exkrementami kontaminovaná voda, potraviny, prostredie

Epidemiologické súvislosti, fakty a mýty

Definitívnym hostiteľom je mačka, respektíve mačkovité šelmy. Iba u nich dochádza k vylučovaniu oocýst T. gondii do prostredia (trvá to niekoľko dní až 3 týždne). V prírode sú oocysty schopné prežiť až 1 rok.

Ostatné stavovce – vrátane človeka – fungujú ako medzihostitelia ochorenia. V ich organizme dochádza k namnoženiu parazita, ktorý napáda všetky bunky okrem erytrocytov, afinitu má obzvlášť k nervovým bunkám a očiam. V tele medzihostiteľa vytvára tkanivové cysty. Najbežnejším zdrojom sú hlodavce. V súvislosti s človekom je známy fakt, že nakazenie žien v I. trimestri gravidity vedie k narodeniu poškodeného plodu (transplacentárny prenos).

Mačka, ktorá už raz toxoplazmózu prekonala (vylučovala infekčné oocysty), je potom pre svoje okolie prakticky bezpečná. Len vo výnimočných prípadoch, spravidla pri oslabenej imunite mačky, dochádza k opakovanej infekcii a k opätovnému vylučovaniu oocýst do prostredia.

Prevencia spočíva v tom, aby sa budúce matky okrem zvýšenej osobnej hygieny vzdali kŕmenia a ošetrovania mačiek vrátane čistenia ich toaliet. Úplná separácia od mačiek je dôležitá vtedy, keď mačka vykazuje príznaky toxoplazmózy. Utratenie zdravej mačky, ktorá žije v domácnosti s gravidnou ženou, je opatrenie neadekvátne až neetické. Toto platí aj vo všeobecnosti pre všetkých, ktorí akýmkoľvek spôsobom prichádzajú do kontaktu s mačkami (mačkovitými šelmami).

Obrázok č. 3: Dospelé parazity Toxocara canis

Trichinelóza

Pôvodca
Trichinella spp.

Prenos

  • surové alebo zle tepelne opracované mäso

Epidemiologické súvislosti, fakty a mýty

Pre človeka je vysoko infekčný druh T. spiralis (Obrázok č. 1). Okrem tohto je možná nákaza druhmi T. pseudospiralis, T. britovi, ako aj T. nativa, T. murrelli, T. papuae, T. zimbabwensis. Infekčné larvy sa usídľujú vo svalstve, prípadne v CNS či srdci. Najčastejším možným zdrojom je mäso voľne žijúcich (diviak, medveď…) alebo domácich zvierat (ošípaná). V histórii sa objavil prípad najväčšej epidémie trichinelózy v SR, keď zdrojom bolo infikované psie mäso zapracované do domácich klobás (1998, Valaská, 336 nakazených ľudí). Vplyv na prejav ochorenia má predovšetkým prijatá infekčná dávka a zdravotný stav človeka. Rizikovou skupinou sú malé deti, starí ľudia a imunitne oslabení jedinci.

Prevencia spočíva hlavne v konzumácii tepelne ošetreného mäsa a v obstarávaní mäsa a mäsových výrobkov zo známych a overených zdrojov. Jednou z možných prevencií pri konzumácii surového mäsa je, že takéto mäso sa dobre vymrazí (uvádza sa strata infekčnosti pri mrazení 2 dni pri -20 °C, pri T. nativa – nákaza typická skôr pre severské krajiny – až 40 dní pri -35 °C). Samozrejme, vhodnejšie je vymraziť mäso radšej dlhšie.

Trichinelózou sa málokedy nakazili ľudia, ktorí pri konzumácii surového, respektíve zle tepelne ošetreného mäsa pili alkohol. Je známe, že alkohol spomaľuje až znemožňuje dobre natráviť mäso v žalúdku, čím sa zabráni uvoľneniu lariev a mäso sa z organizmu vylúči bežnou cestou.

Toxokaróza

Pôvodca
Toxocara canis, Toxocara cati

Prenos:

  • exkrementami kontaminovaná voda, potraviny, prostredie

Epidemiologické súvislosti, fakty a mýty

Vajíčka toxokár (Obrázok č. 2) sú veľmi odolné a v prírode prežívajú aj niekoľko rokov. Najčastejšie sa kumulujú na miestach, ako sú parky, výbehy, pieskoviská a pod. Preto sa najčastejšie nakazia malé deti, ktoré ešte nemajú dostatočné hygienické návyky, prípadne senilní alebo mentálne postihnutí jedinci.

Pri infekcii T. canis alebo T. cati u človeka nedochádza k úplnému vývinu škrkavky (Obrázok č. 3), t. j. nedochádza k dospievaniu jedincov. Takáto zoonóza sa nazýva larválna toxokaróza (larva migrans cutanea, larva migrans visceralis a larva migrans ocularis). Škrkavka ošípaných (Ascaris suum) je druhovo špecifická pre ošípané. U človeka po prehltnutí vajíčok vývin škrkavky neprebieha. Pre človeka je typická nákaza – s dokončením vývinu a vylučovaním vajíčok do prostredia – škrkavkou detskou, Ascaris lumbricoides.

Obrázok č. 4: Larvocysta echinokoka v pečeni medzihostiteľa

Echinokokóza

Pôvodca
Echinococcus granulosus, Echinococcus multilocularis (syn. Alveococcus multilocularis)

Prenos

  • exkrementami kontaminovaná voda, potraviny, prostredie

Epidemiologické súvislosti, fakty a mýty

Definitívnym hostiteľom u E. granulosus je pes, vlk, šakal, u E. multilocularis najčastejšie líška, vlk, menej často pes, mačka. Cicavce vrátane človeka slúžia v ich cykle ako medzihostitelia. Človek sa nakazí prehltnutím vajíčok vylúčených psom, prípadne iným voľne žijúcim mäsožravcom. U E. multilocularis je zdroj nákazy najmä zbieranie a konzumovanie lesných plodov znečistených výkalmi líšok. Z vajíčok sa v čreve človeka uvoľňujú onkosféry a tie krvnou a lymfatickou cestou prenikajú do orgánov. V orgánoch človeka sa vyvíjajú cysty, ktoré sa u E. granulosus lokalizujú najmä v parenchymatóznych orgánoch (pečeň, slezina, pľúca, obličky), v srdci, mozgu, v kostnej dreni. Cysty E. multilocularis sa lokalizujú najmä v pečeni, zriedka v iných orgánoch. Larvocysta E. granulosus je jednokomorová, larvocysta E. multilocularis zasa mnohokomorová.

Obrázok č. 5: Larvocysty cysticerka – srdce medzihostiteľa

Cysticerkóza

Pôvodca
Cysticercus bovis, Cysticercus cellulosae

Prenos

  • surové alebo zle tepelne opracované mäso

Epidemiologické súvislosti, fakty a mýty

Definitívnym hostiteľom je človek a medzihostiteľmi sú hovädzí dobytok (prípadne byvol, jak, zebra a pod.) a ošípaná (prípadne diviak). Nakazenie prebieha od medzihostiteľa, a to konzumáciou zle tepelne ošetreného alebo surového mäsa. Následne dôjde k rastu pásomnice v čreve človeka (asi 2 – 3 mesiace), keď pohlavne zrelé pásomnice vylučujú do prostredia články s vajíčkami.

Pásomnica Taenia saginata má vývinové štádium Cysticercus bovis (hovädzí dobytok) a Taenia solium má vývinové štádium Cysticercus cellulosae (ošípané). Mäso a vnútornosti zvierat sa na bitúnkoch kontrolujú. Veľmi dôležitá je hygiena okolia, v rámci ktorej sa na hnojenie pozemkov, kde sa pestuje krmivo pre zvieratá, nesmie používať obsah žúmp.

Giardióza

Pôvodca
Giardia intestinalis (syn. lamblia)

Prenos

  • exkrementami kontaminovaná voda, potraviny, prostredie

Epidemiologické súvislosti, fakty a mýty

Nákaza sa šíri fekálno-orálnou cestou. Cysty G. intestinalis sa prichytia v tenkom čreve, ale aj v žalúdku či v pečeni a pohlavne dozrievajú. Giardia pokryje povrch črevných klkov, kde vytvorí súvislý film pripomínajúci koberec. Hovorí sa jej preto aj „kobercový parazit“. Tým zníži, prípadne znemožní absorpciu najmä tukov, vitamínov, minerálov (hlavne zinku) do organizmu.

Najvnímavejšou skupinou sú deti a imunitne slabí jedinci. Ako pri všetkých parazitózach, tak aj pri giardióze sa môže pridružiť sekundárna infekcia (či už bakteriálna alebo vírusová), giardióza však sama o sebe prebieha často asymptomaticky.

Zdrojom infekčných cýst pre človeka – napriek jednotnému druhu pre všetky stavovce – je najčastejšie opäť len človek (detský kolektív, špinavé ruky, tzv. cestovné hnačky – cysty v pitnej vode a pod.).

Leptospiróza

Pôvodca
Leptospira spp.

Prenos

  • exkrementami kontaminovaná voda, potraviny, prostredie
  • priamy kontakt s chorým zvieraťom

Epidemiologické súvislosti, fakty a mýty

Druhovo je u človeka najčastejšia L. icterohaemorhagiae, L. grippotyphosa, L. pomona, ako aj L. canicola a pod. Hlavným rezervoárom leptospír sú hlodavce (potkany, myši, hraboše…), z domácich zvierat najmä psy, ošípané, hovädzí dobytok. Známe sú hlavne profesionálne nákazy, ktoré sa vyskytujú u ošetrovateľov zvierat, pracovníkov bitúnkov, pracovníkov deratizačnej služby, či u pracovníkov zaoberajúcich sa čistením kanalizácie. Možno badať aj určitú sezónnosť, keď je najviac ochorení, a to od jari do jesene.

Leptospira sa do prostredia vylučuje najmä močom chorých jedincov, ako aj inými biologickými výlučkami.

Salmonelóza

Pôvodca
Salmonella enteritidis, Salmonella typhimurium

Prenos

  • surové alebo zle tepelne opracované potraviny
  • kontaminovaná voda, potraviny, prostredie

Epidemiologické súvislosti, fakty a mýty

Nemožno podceňovať ani iné druhy salmonel. Najrizikovejšími potravinami sú vajcia (hlavne u S. enteritidis), ale aj mäso a ostatné produkty či biologický materiál rôznych druhov zvierat (u S. typhimurium). Spomedzi potravín sú najčastejšími zdrojmi salmonelóz zmrzlina, majonézy, omáčky, šaláty, krémy, mäsové výrobky a pod. Človek sa môže nakaziť aj priamym kontaktom s výlučkami (trus) chorého zvieraťa. Najčastejšie je to hydina, potom ďalšie domáce zvieratá. V poslednej dobe je záchyt salmonel aj u teráriových zvierat (korytnačky, leguány a pod.)

Tularémia

Pôvodca
Franciscella tularensis

Prenos

  • vektor – najmä kliešť, menej často komár, ovad
  • poranenie pri kontakte s chorým zvieraťom (zajac, králik, hlodavce)
  • vdýchnutie prachu alebo aerosólu z kontaminovaného prostredia
  • konzumácia kontaminovanej potravy, vody

Epidemiologické súvislosti, fakty, mýty

Človek je na tularémiu vysoko vnímavý.

Listerióza

Pôvodca
Listeria monocytogenes

Prenos

  • surové alebo zle tepelne opracované mäso, syry, mlieko
  • kontaminovaná voda, potraviny, prostredie

Epidemiologické súvislosti, fakty a mýty

Prírodným rezervoárom sú cicavce, najmä však hlodavce. Vnímavé sú aj ovce, kozy, hovädzí dobytok, prípadne vtáky a plazy. Listérie sa nachádzajú v organizme zvierat, v pôde i na rastlinách. Pôvodca preniká krvnou a lymfatickou cestou do orgánov, CNS a do pohlavných orgánov. Cez maternicu preniká
aj do plodu.

Chlamydióza

Pôvodca
Chlamydia psittaci

Prenos

  • exkrementy, výlučky zvierat
  • prach alebo aerosól z kontaminovaného prostredia
  • kontaminovaná potrava, voda

Epidemiologické súvislosti, fakty a mýty

Chlamydióza vtákov je kontaktnou infekciou prenosnou aj na človeka. Najväčší význam pri prenose infekcie na človeka majú papagájovité vtáky, doma chované kačky či morky. Antigén je vylučovaný trusom alebo aj očným a nosným sekrétom. Chlamydiózy sú častými profesionálnymi infekciami (ľudia, ktorí sú v častom kontakte s infikovanými zvieratami, vo veľkochovoch s vtáctvom a pod.). Gravidným ženám sa odporúča
vyhýbať sa kontaktu so zdrojom infekcie (od druhej
polovice gravidity).

Besnota

Pôvodca
Lyssavirus

Prenos

  • pohryzenie zvieraťom
  • poslinenie poranenej pokožky
  • potriesnenie spojivky

Epidemiologické súvislosti, fakty a mýty

Výskyt besnoty u človeka je sporadický. Zdrojom nákazy je besné zviera. Vnímavé sú všetky teplokrvné zvieratá, najmä cicavce. Domáce zviera sa môže nakaziť pri potýčkach, bitkách s voľne žijúcim besným alebo iným domácim besným zvieraťom. Vírus sa nachádza v slinách besného zvieraťa, prípadne v jeho krvi. Aerogénna cesta je skôr výnimkou (uplatňuje sa v jaskyniach, napríklad v južnej Amerike). Má afinitu k centrálnemu nervovému systému, v dôsledku čoho vznikajú poruchy vedomia, zvýšená dráždivosť, parézy a paralýzy. Ochorenie sa zvyčajne končí smrťou.

Pri diagnostike besnoty zohráva veľkú úlohu anamnéza, epizootologický stav v danom území a vyšetrenie podozrivého zvieraťa, či už post mortem, alebo v rámci pozorovacej doby. Bežné je pohryzenie detí psami či mačkami. Takmer vždy ide o neuvážené zaobchádzanie so zvieraťom (chytanie za chvost, stres – priblíženie sa k zvieraťu, keď to nečaká a pod.). Zviera sa len bráni, dôjde však k poškrabaniu alebo pohryzeniu a zviera je zbytočne utratené, následne laboratórne vyšetrené s negatívnym výsledkom. Zviera sa nemusí eutanazovať, treba ho izolovať a v tzv. pozorovacej dobe ho veterinár bude sledovať. Vždy treba zvážiť pôvod zvieraťa, či je to pes chovaný v byte, pri dome, či je vakcinovaný, či je majiteľ známy. V takýchto prípadoch treba k eutanázii zvieraťa pristupovať s rozvahou. Iné je, keď je zviera túlavé, príliš agresívne alebo naopak stratilo plachosť (voľne žijúce).

Dermatomykózy

Pôvodca
Trichophyton verrucosum, Microsporum canis

Prenos

  • priamy kontakt s chorým zvieraťom
  • kontaminované prostredie

Epidemiologické súvislosti, fakty a mýty

Dermatomykózy sa najčastejšie objavujú u pracovníkov v živočíšnej výrobe (T. verrucosum). M. canis je typický skôr pre spoločenské (domáce) zvieratá ako pes, mačka, prípadne rôzne druhy hlodavcov.

Kampylobakterióza

Pôvodca
Campylobacter jejuni, Campylobacter coli

Prenos

  • exkrementami kontaminovaná voda, potraviny
  • surové mlieko
  • surové alebo nedostatočne tepelne upravené mäso

Epidemiologické súvislosti, fakty a mýty

Najčastejšími druhmi sú Campylobacter jejuni, Campylobacter coliCampylobacter fetus. Zdrojom nákazy sú domáce zvieratá – ošípané, prípadne hovädzí dobytok, hydina, ovce, psy, mačky.

Tabuľka č. 2: Aktuálny prehľad možných materiálov, ktoré sa dajú vyšetriť na potvrdenie alebo vylúčenie infekcie. Keďže sú zoonózy spoločné pre človeka i zviera, uvádzame možnosť vyšetrovaných matríc aj zo zvierat.

Q-horúčka

Pôvodca
Coxiella burnetti

Prenos

  • vektor – kliešť
  • mlieko chorých zvierat
  • orgány chorých zvierat
  • aerosól

Epidemiologické súvislosti, fakty a mýty

Prenášajú ju kliešte i choré zvieratá (hovädzí dobytok, ovce, kozy, ale aj vtáky, článkonožce). Určitým preventívnym účinkom je pasterizácia mlieka, ktorá však nezabije všetky koxiely, ale ich počet výrazne zníži. Vektorom ochorenia sú aj infikované kliešte (prenos pri prisatí) či hlodavce (infekcia zvierat aerosólom).

Lymská borelióza

Pôvodca
Borrelia burgdorferi sensustricto, Borrelia afzelii, Borrelia garinii

Prenos

  • vektor – kliešť, niektoré muchy, komáre, ovady

Epidemiologické súvislosti, fakty a mýty

Rezervoárom sú najmä hlodavce, ale aj ostatné cicavce.

Streptokokové a stafylokokové infekcie

Pôvodca
Streptococcus pyogenes, Streptococcus suis, Streptococcus pneumoniae, Staphylococcus aureus, Staphylococcus intermedius, Staphylococcus hyicus

Prenos

  • priamy kontakt s chorými zvieratami
  • živočíšne produkty a výrobky z nich

Epidemiologické súvislosti, fakty a mýty

Zvieratá môžu tvoriť akýsi rezervoár a zdroj reinfekcie pre človeka.

Yersinióza

Pôvodca
Yersinia enterocolitica, Yersinia pseudotuberculosis

Prenos

  • živočíšne produkty a potraviny
  • pôda
  • povrchová voda

Epidemiologické súvislosti, fakty a mýty

Zdrojom infekcie sú cicavce, obzvlášť hlodavce.

Pseudomonóza

Pôvodca
Pseudomonas aeruginosa a ďalšie druhy rodu Pseudomonas

Prenos

  • prostredie – pôda, voda
  • sekrétmi kontaminované prostredie, voda, potraviny

Epidemiologické súvislosti, fakty a mýty

Infekcia P. aeruginosa prebieha často ako úporná infekcia kože, aj ako nozokomiálna infekcia močového aparátu. Zdrojom baktérií rodu Pseudomonas sú všetky druhy zvierat. K infekcii dochádza orálnou cestou, aerogénnou cestou, cez poranenú kožu alebo sliznice.

Záver

Globálnym otepľovaním, väčším turizmom, presunom ľudí a zvierat narastá možný počet infekcií o tie, ktoré sa na našom území ešte nikdy nevyskytli. Niektoré sú len jednorazovou záležitosťou, viaceré sa však udomácňujú a stávajú sa súčasťou epizootologickej situácie v SR. Do našej prírody čoraz viac prenikajú vektory ochorení, ktoré boli donedávna typické len pre tropické krajiny.

Každá objektívna diagnostika zoonózy pozostáva z posúdenia viacerých faktorov, akými sú anamnéza, história pacienta, klinické príznaky, výsledky laboratórnych vyšetrení, ako aj epizootologický stav na danom území.

Znalosťou životných cyklov a podmienok pre daný infekčný agens, vhodnou prevenciou a nepochybne aj osvetou je možné ochoreniu predísť, prípadne výrazne zmierniť príznaky či následky ochorenia.

Zvieratá budú vždy súčasťou nášho života…

Hodnotenie článku

inVitro 1/2017

Infektológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 1/2017 Infektológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro