Kortizol

Kortizol patrí medzi hormóny, čiže látky, ktoré sa v ľudskom tele produkujú v žľazách s vnútorným vylučovaním (v takzvaných endokrinných žľazách). Účinok hormónov sa vyznačuje lokálnym aj vzdialeným pôsobením na viaceré vybrané orgány aj vo veľmi nízkych množstvách.

Kortizol, hlavný glukokortikoid v ľudskom tele, je produkovaný z cholesterolu v kôre nadobličiek, najmä v jej strednej vrstve (takzvaná zona fasciculata).

V krvi sa nachádza voľný (účinný) kortizol a viazaný kortizol. Viazaná forma predstavuje spojenie kortizolu s bielkovinou (hlavne s transkortínom, menej s albumínom), ktorá ho v krvi chráni pred degradáciou a prenáša ho z miesta vzniku na miesto pôsobenia.

Sekrécia kortizolu je ovplyvnená hormónom kortikoliberínom (z hypotalamu, podlôžka, čiže zo spodnej časti medzimozgu) a hormónom ACTH (z hypofýzy, podmozgovej žľazy). Vylučovanie kortizolu do krvi podlieha cirkadiánnemu rytmu (najvyššie hodnoty dosahuje ráno medzi 8.00 a 9.00 hod., najnižšie okolo polnoci). Medzi hlavné účinky kortizolu patria: zvýšenie hladiny cukru v krvi, stimulácia vylučovania žalúdočnej kyseliny HCl, priame ovplyvňovanie imunity a vplyv na metabolizmus kostí.

Hodnota kortizolu sa vyšetruje u človeka najčastejšie v krvi, v moči, ale aj v slinách (neinvazívne), prípadne v iných biologických tekutinách. Referenčné hodnoty (spodná a horná) pri výsledku kortizolu z laboratória predstavujú interval, mantinel, v ktorom by sa  mal výsledok nachádzať u danej osoby pri neprítomnosti choroby alebo poruchy. Poruchy vylučovania kortizolu sa prejavujú ako znížená hodnota (hypokorticizmus) alebo zvýšená hodnota (Cushingov syndróm) s typickým klinickým obrazom a ich riešenie patrí do kompetencie endokrinológa.

Životný štýl, ktorý je charakteristický dlhotrvajúcou prácou v strese, odopieraním si spánku, nadmerným užívaním kofeínových či iných energetických nápojov prispieva k narúšaniu normálneho vylučovania kortizolu a vytvára priame premostenie k rozvoju civilizačných ochorení.