Na našich pracoviskách Patológia, s. r. o., v Banskej Bystrici a v Martine vykonávame okrem bioptických a cytologických vyšetrení špecializované vyšetrenia punkcií a excízií obličiek, pečene a iných orgánov a vyšetrenia tkanív a orgánov v rámci transplantačného programu.

Sú to predovšetkým vyšetrenia: 

• tkaniva odobratého pacientom pri punkcii alebo excízii natívnych a transplantovaných obličiek hlavne pri podozrení na glomerulonefritídu,
• obličiek a iných orgánov vrátane biopsie orgánov po grafektómi,
• tkaniva pri biopsii kože a iných orgánov, pri ktorých je podozrenie na autoimunitné ochorenie kože (napr. diferenciálna diagnostika pemphigu a pemphigoidu).

Pri týchto vyšetreniach používame štandardne metódy imunofluorescenčného (IF) vyšetrenia tkaniva, kombinovaného s elektrónmikroskopickým vyšetrením tkaniva.

Imunofluorescenčné (IF) vyšetrenie tkaniva pomáha vyhľadať prítomnosť depozitov, určiť ich druh a orientačne aj lokalizáciu a vzťah knormálnym či patologicky zmeneným  štruktúram tkaniva. Elektrónmikroskopické vyšetrenie tkaniva zas zabezpečí detailnejšie  posúdenie morfologického obrazu pri väčších zväčšeniach, aké dovoľuje svetelný mikroskop, posúdenie normálnych subštruktúr (napr. glomerulov, tubulov, ciev, interstícia), ich morfologických chorobných  zmien a lokalizáciu a tvar depozitov pri glomeruloenfritídach a iných ochoreniach.       

Imunofluorescenčné (IF) vyšetrenie sér pacientov na autoprotilátky

Vyšetrujeme sérum pacienta na obsah protilátok, ktoré sa nachádzajú obvykle vo frakcii IgG, čiastočne aj vo frakcii IgM. Sústreďujeme sa na vyšetrenie protilátok reagujúcich s antigénom resp. antigénmi vlastného tela (jednotlivé štruktúry ľudských buniek, špeciálne bunky tkanív). Protilátky reagujúce s bunkami respektíve tkanivami vlastného tela sa nazývajú autoprotilátky. Ochorenia pri ktorých sa takéto protilátky vyskytujú, sa nazývajú autoimunitné choroby, pričom zmienené autoprotilátky sa chovajú ako autoagresívne, t.j. poškodzujú bunky a tkanivá s ktorými reagujú obvykle v mieste ich výskytu. V niektorých prípadoch sa tvoria imunokomplexy, ktoré sa ukladajú do steny ciev alebo kapilár. 

Indikujúci lekári: reumatológ, imunológ, dermatológ, gynekológ, hepatológ, nefrológ, gastroenterológ,  neurológ a ďalších odborníkov špecialistov.

Najčastejšie druhy testov nepriamej IF

Sú zamerané na zisťovanie prítomnosti autoprotilátok signalizujúcich imunopatologické pochody a podieľajúcich sa na patogenéze autoimunitných ochoreni. Nepriame IF testy (ktoré predstavujú morfologické vyšetrenie) sú vo väčšine prípadov sprevádzané alternatívnym sérologickým testom, najmä metódou imunoblot. Vvyšetrenie technikou nepriamej IF treba považovať za predbežný test skríningového typu. Jeho pozitívny výsledok signalizuje SLE sa pravdepodobnosťou od 50 % do 75 %, Sjogrenov syndróm sa pravdepodobnosťou do 90 %. Pri väčšine autoimunitných stavov je potrebné vykonať alternatívny test; napríklad test imunoblot, ktorý je citlivejší ako test nepriamej IF. Preto aj ak IF vyšetrenie nedáva jednoznačný výsledok, pri odôvodnenom podozrení na ANA odporúčame žiadať aj vyšetrenie metódou imunoblot.

Ponúkame vyšetrenia: 

• antinukleárne protilátky (ANA) na substráte buniek Hep-2. Tieto zahŕňajú aj protilátky voči niektorým štruktúram (organelám) v cytoplazme Hep-2 buniek (mitochondrie, lysozómy, aktín, vimentín), ako aj protilátky voči špeciálnym štruktúram deliacich sa (mitotických) buniek,
• protilátky proti polymorfonukleárnym leukocytom (ANCA),
• protilátky k drobným i väčším žlčovodom a k bunkám pečene (hepatocyty),
• protilátky k vybraným komponentom iných tkanív alebo orgánov (hladký sval, hlavné a vedľajšie epitelové bunky sliznice žalúdka, jednotlivé bunky folikulov a strómy ovária, intercelulárna substancia a bazálna membrána dlaždicového epitelu kože resp. pažeráka, bazálna membrána glomerulov a tubulov obličky, riasinky epitelových buniek obličky, a pod.),
• protilátky proti štruktúram črevnej sliznice (rezorpčný epitel s mikroklkmi, bunky, obsahujúce sekrečné vakuoly - goblet cells),
• protilátky voči folikulárnym bunkám (respektíve antigénom) štítnej žľazy,
• protilátky proti spermiám (ASA),
• protilátky proti trofoblastu,
• protilátky k bunkám centrálneho nervového systému (najmä nervové bunky).

Najčastejšia diagnostika

Na základe výsledkov uvedených vyšetrení vykonáme: 

• pomocnú diagnostiku systémového lupus erythematosus (SLE), autoimunitných myozitíd a dermatomyozitíd, systémovej a lokálnej sklerózy (SSc), Sjogrenovho syndrómu a ďalších syndrómov asociovaných s autoprotilátkami typu ANA.
• diferenciálnu diagnostiku ulceróznej kolitídy (UC) a Crohnovej choroby (MC)
• pomocnú diagnostiku vrodenej (idiopatickej) biliárnej cirhózy a chronickej autoimunitnej hepatitídy asociovanej s príslušnými autoprotilátkami
• pomocnú diagnostiku autoimunitných ochorení štítnej žľazy
• pomocnú diagnostiku autoimunitnej infertility bez mechanickej prekážky v pohlavnom trakte ženy (vyšetrenie ASA je nevyhnutné pred umelým oplodnením).