Anti Borrelia spp. IgM, IgG (konfirmácia LineBlot)

Metóda
Line Blot
Význam stanovenia
Borrelia burgdorferi sensu lato (Borrelia spp.) zahŕňa tri rôzne genospecies, ktoré sú patogénne pre človeka: Borrelia burgdorferi sensu stricto (najčastejší vyvolávateľ lymskej boreliózy v USA), Borrelia garinii (najčastejší pôvodca neuroboreliózy v Európe) a Borrelia afzelii (najčastejšie spojená s diagnózou acrodermatitis chronica). Borélie sú gram-negatívne spirochéty, majú 7 – 12 bičíkov. Dokážu sa aktívne pohybovať a tak unikať z miesta obrannej reakcie hostiteľa. Spirochéty žijú obligátne paraziticky. Na človeka sa prenášajú infikovaným kliešťom rodu Ixodes. Prenos infekcie sa uskutočňuje prostredníctvom slín kliešťa počas cicania na hostiteľovi. Kliešte majú tri životné štádiá: larvu, nymfu a dospelého jedinca, pričom každé z vývojových štádií môže pri cicaní krvi prenášať borélie. Borélie majú schopnosť viazať a aktivovať hostiteľské enzýmy a prenikať endotelom krvných ciev. Postihnutie človeka súvisí, buď s priamou inváziou borélií, alebo so sekundárnymi zápalovými zmenami. Protilátky proti boréliovým membránovým proteínom môžu skrížene reagovať s neurálnym alebo spojivovým tkanivom. Borélie dokážu ovplyvniť syntézu adhezívnych molekúl a cytokínov, ktoré im neuškodia, ale u človeka môžu navodiť autoimunitnú zápalovú reakciu.
Cena za 1 vyšetrenie
85,10 eur
Možnosti vyšetrenia cez zdravotnú poisťovňu
áno
Relevancia vyšetrenia
Lymská borelióza (LB) sa prejavuje u človeka ako multisystémové zápalové ochorenie. Boréliová infekcia môže mať aj asymptomatický priebeh (okolo 10 % infikovaných). Inkubačná doba je obvykle 1 až 2 týždne (avšak môže byť aj kratšia – niekoľko dní, alebo významne dlhšia – mesiace až roky). Rozpoznávame 3 základné formy LB: 1. včasná lokalizovaná infekcia – erythema migrans (EM) – obvykle nebolestivý červený exantém v mieste prisatia kliešťa (3 až 32 dní po infikovaní). Zisťuje sa asi u 80 % infikovaných osôb. Súčasne môžu byť prítomné bolesti hlavy, svalov, zvýšená teplota a únava, zväčšenie regionálnych lymfatických uzlín. 2. včasná diseminovaná infekcia – dni až týždne po lokálnej infekcii sa baktéria šíri krvou, EM sa môže objaviť na viacerých miestach, podobne ako migrujúce bolesti svalov, šliach, kĺbov. Rekurentné, krátko trvajúce opuchy jedného alebo viacerých veľkých kĺbov môžu progredovať do chronickej artritídy. Môžu sa objaviť poruchy srdcového rytmu, myokarditída alebo pankarditída. Asi u 15 % neliečených pacientov sa objavia akútne neurologické problémy ako aseptická meningitída, radikuloneuritída s alebo bez parézy tvárového nervu alebo iných kraniálnych nervov. Môže sa vyvinúť očná forma lymskej boreliózy s počiatočnými príznakmi typickými pre zápal spojiviek, v anamnéze je prítomná fotofóbia. 3. chronická diseminovaná infekcia – po niekoľkých mesiacoch môžu u niektorých pacientov vzniknúť závažné, aj mnohopočetné chronické symptómy poškodenia rôznych orgánov, napríklad mozgu, nervového systému, očí, kĺbov a srdca. Chronické progresívne poškodenie CNS sa prejavuje ako dlhodobo pretrvávajúca encefalitída, encefalomyelitída, meningoencefalitída a radikulomyelitída. Artritída postihuje najčastejšie kolenné, menej ostatné kĺby. Samostatným prejavom neskorej LB je acrodermatitis chronica atrophicans – pretrvávajúce, začervenané alebo modro-červené kožné lézie, obyčajne nad extenzormi končatín.
Frekvencia Dôvera
IgM 2x/deň (2x/mesiac); IgG 2x/deň
Frekvencia Union
2x/mesačne (IgM); 1x/mesačne (IgG)
Frekvencia VšZP
2x/mesačne
Interferencia

Polyklonálna stimulácia B lymfocytov pri EBV infekcii môže byť príčinou nešpecifickej reaktivity IgM protilátok.

Typ skúmavky, pravidlá pred oberom, teploty pri transporte a uskladnení
Odber krvi nalačno: skúmavka na odber venóznej krvi.
Krv treba po odbere uchovávať pri izbovej teplote 20 –25 °C, maximálne do 12 hodín, a čo najskôr ju odoslať do laboratória. Ak sa predpokladá, že vzorku nebude možné dopraviť do laboratória v deň odberu, treba zabezpečiť jej centrifugáciu. Odseparované sérum možno skladovať pri teplote 2 – 8 °C do 48 hodín, na dlhodobejšie skladovanie treba sérum zmraziť pri teplote -17 až -20 °C.
Referenčné rozpätie
Interpretačné kritériá anti Borrelia spp. IgM, IgG (konfirmácia)
Pri metóde LineBlot sa posudzuje reaktivita vzorky séra s jednotlivými antigénmi borélií, pričom jednotlivé druhy protilátok majú v rozhodovacom procese rôznu dôležitosť. Výsledok vyšetrenia metódou LineBlot je kvalitatívny (negatívny, hraničný, pozitívny). Sú detegované protilátky proti nasledujúcim antigénom.
OspC antigén – povrchový proteín vonkajšej membrány borélií. Umožňuje prechod spirochét z tráviaceho traktu kliešťa do hemocoelu a následne do jeho slinných žliaz. Protilátky proti OspC antigénu sú tvorené v skorých štádiách infekcie. Sú hlavným typom IgM protilátok. Špecificita – 99 %.
VlsE antigén – povrchový proteín borélií. Variabilné oblasti VlsE – neustále sa meniace oblasti – umožňujú boréliám unikať zásahom imunitného systému. Konštantné oblasti VlsE sú maskované variabilnými oblasťami. Protilátky proti konštantným oblastiam sa tvoria iba vtedy, keď je mŕtva borélia spracovávaná imunitným systémom. IgG protilátky proti VlsE sa tvoria v prvých fázach IgG odpovede, ako aj v neskorých štádiách infekcie. Špecificita – 99 %.
p100 antigén – hlavný extracelulárny proteín, na jeho množstve závisí perzistencia borélií, protilátky sú typické pre neskorú, chronickú fázu infekcie, špecificita 99%
p58 antigén – intracelulárny antigén, ktorý umožňuje transport peptidov a ovplyvňuje schopnosť borélií odolávať hostiteľskému prostrediu. Špecificita – 98 %.
p39 antigén – vysoko špecifický antigén, ktorý boréliám umožňuje adhéziu k receptorom buniek a tým ich prenikanie do buniek. IgM protilátky proti p39 antigénu sa tvoria často v skorej fáze infekcie spolu s protilátkami proti OspC antigénu. Špecificita – 100 %.
p41 antigén (flagelín) – bičíkový antigén. Protilátky proti p41 nie sú špecifické len pre borélie. Pri syfilise je možná skrížená reaktivita protilátok proti p41 antigénu. Protilátky proti p41 môžu spôsobiť aj skríženú reakciu s ľudským HSP 60 antigénom, ktorá môže byť príčinou autoimunitnej reakcie alebo chronickej artritídy. Protilátky proti p41 sú najčastejším diagnostikovaným typom protilátok. Špecificita – 72 %.
OspA antigén – povrchový proteín. Je vysoko špecifický a zabezpečuje väzbu borélií na črevné bunky kliešťa. Protilátky sa tvoria až pri dlhotrvajúcej infekcii.
p18 antigén (Decorin bindin protein A) – bielkovina receptoru pre dekorín, prostredníctvom ktorého sa borélie viažu na kolagén. Špecificita – 99 %.
Interpretácia výsledkov
Tvorba protilátok pri LB môže byť oneskorená: IgM možno očakávať 3. – 8. týždeň po infekcii, IgG sa môžu vytvoriť až 2. – 3. mesiac po infekcii. Preto typický klinický obraz EM v súvislosti s anamnestickým údajom o prisatí kliešťa v primeranej časovej súvislosti obvykle nevyžaduje laboratórne potvrdenie, vzhľadom na potrebu začať s ATB liečbou čo najskôr. Koincidencia pozitívneho nálezu protilátok s klinickým prejavom má podporný význam. Vyšetrením podporujúcim diagnózu môže byť aj dôkaz boréliovej DNA (PCR) v kožnej biopsii z miesta EM. Ak je ATB liečba úspešná, IgG protilátky (ak už boli vytvorené) vymiznú zvyčajne rýchlejšie než IgM protilátky. Častým javom po nasadení ATB liečby je, že protilátky proti boréliám sa už nevytvoria (ak neboli vytvorené pred liečbou). Pri stanovení DNA borélií v telesných tekutinách treba vziať do úvahy skutočnosť, že pri perzistencii infekcie vytvárajú borélie alterované formy (nepohyblivé cysty, mikrovezikuly), ktoré pretrvávajú v tkanivách organizmu, ale v telesných tekutinách ich dôkaz nemusí byť úspešný. DNA borélií v krvi je možné dokázať najčastejšie v štádiu ich hematogénneho rozsevu. Negativita DNA borélií v krvi nevylučuje boréliovú infekciu v organizme.

Pri podozrení na neuroboreliózu sa ako základné vyšetrenie robí paralelné stanovenie protilátok IgM a IgG v sére a v likvore (stanovenie intratekálnej produkcie špecifických protilátok ), pri ktorom sa výpočtovým parametrom určuje, či je prítomnosť špecifických protilátok v likvore spôsobená prestupom cez poškodenú hematolikvorovú bariéru z krvi alebo sa patogén-špecifické protilátky distribuujú v likvore z CNS. Výsledok je možné doplniť vyšetrením IgM a IgG protilátok imunoblotom (metódou LineBlot). Vyšetrením podporujúcim diagnózu je dôkaz boréliovej DNA (PCR) v likvore, avšak negatívny výsledok PCR vyšetrenia borélií v likvore nie je možné interpretovať ako vylúčenie neuroboreliózy

Pri podozrení na boréliovú artritídu sa ako základné vyšetrenie robí stanovenie protilátok IgM a IgG v sére (skríning + konfirmácia) a v synoviálnej tekutine – vyšetrenie IgM, IgG protilátok imunoblotom (metódou LineBlot). Jednoznačným potvrdením diagnózy je dôkaz boréliovej DNA (PCR) v synoviálnej tekutine, avšak negatívny výsledok PCR vyšetrenia synoviálnej tekutiny diagnózu nevylučuje. Pri očnej forme boréliovej infekcie je okrem stanovenia IgM a IgG protilátok možné vyšetriť DNA borélií (PCR) v sklovci a v komorovom moku.

Signifikantná zmena titrov špecifických IgG protilátok býva pozorovaná pri boréliovom lymfocytóme aj pri lymskej karditíde. Pre acrodermatitis chronica atroficans sú typické pretrvávajúce vysoké titre IgG protilátok.
Dvojstupňový protokol (skríning + konfirmácia) v sérologickej diagnostike boreliózy je založený na vysoko senzitívnej ELISA metóde (skríning) s následným konfirmovaním všetkých hraničných a pozitívnych výsledkov protilátok v triede IgM aj IgG imunoblotom (metóda Line Blot). Týmto je zabezpečená vysoká senzitivita a špecificita vyšetrenia. Je pomerne častým javom, že pozitívny výsledok ELISA vyšetrenia nie je konfirmovaný metodóu LineBlot. Výsledky metódy LineBlot majú vyššiu diagnostickú hodnotu.