Základné informácie

Možnosti vyšetrenia cez zdravotnú poisťovňu

Áno

Metóda

ELISA

Význam stanovenia

Cytomegalovírus (CMV) je 5. ľudský herpetický vírus HHV5). Premorenosť dospelej populácie dosahuje, v závislosti od spôsobu života, 50 – 100 %. K prenosu nákazy dochádza blízkym kontaktom s človekom vylučujúcim vírus – transplacentárne, transfúziou alebo transplantáciou. Zdrojom nákazy môže byť moč, sliny, krv, cervikálny a poševný sekrét, ejakulát, fekálie alebo materské mlieko. Pri akútnej infekcii je vírus prítomný v monocytoch, polymorfonukleárnych leukocytoch a v T lymfocytoch. Najľahšie sa množí v epiteliálnych bunkách vývodov slinných žliaz a obličkových tubulov. Po prekonaní primárnej CMV infekcie vírus perzistuje v organizme natrvalo a jeho replikácia môže byť aktivovaná v podmienkach imunosupresie.

Relevancia vyšetrenia

Primárna infekcia: prebehne väčšinou inaparentne v detstve. U adolescentov a dospelých môže vyvolať obraz podobný infekčnej mononukleóze s atypickými lymfocytmi, zvýšenými pečeňovými transaminázami bez heterofilných protilátok. Niekedy sa CMV infekcia môže prejaviť ako mierne prebiehajúca hepatitída. Kongenitálna infekcia: (kongenitálna cytomegália, cytomegalická inkluzívna choroba) riziko transplacentárneho prenosu je najväčšie, keď k primárnej infekcii matky dôjde v prvom trimestri tehotenstva. Infekcia môže viesť k úmrtiu plodu, alebo ku kongenitálnym malformáciám (hepatosplenomegália, trombocytopénia, petechiálne hemorágie, mikrocefália, žltačka, vnútrolebečné kalcifikácie, chorioretinitída). Niekedy je infekcia plodu asymptomatická a prejaví sa oneskorene – poruchy mentálneho vývoja, hluchota. Infekcia u imunokompromitovaných pacientov (primárna/sekundárna): dochádza k diseminácii vírusu. K najťažším komplikáciám patrí intersticiálna cytomegalovírusová pneumónia, cytomegalovírusová kolitída (u pacientov po transplantáciách), progredujúca retinitída, encefalitída a ezofagitída, kolitída (u pacientov s AIDS).

Indikácia VšZP

všetky lekárske odbornosti

Indikácia Union

všetky lekárske odbornosti

Indikácia Dôvera

t. č. nie je k dispozícii


Doplnkové informácie

Frekvencia Dôvera

t. č. nie je k dispozícii

Frekvencia VšZP

1x za mesiac

Frekvencia Union

1x za mesiac

Interferencia

Mikrobiologická kontaminácia, heterofilné protilátky v ľudskom sére môžu reagovať s imunoglobulínmi reagencíí a interferovať s imunoanalýzami.

Použiteľnosť pre prax

Anti CMV IgG, IgM (konfirmácia, Line Blot): pri Line Blote sa posudzuje reaktivita vzorky séra s jednotlivými antigénmi CMV, pričom jednotlivé druhy protilátok sa pri CMV infekcii tvoria v časovom slede, takže umožňujú odhadnúť štádium t infekcie. Výsledok Line Blotu je kvalitatívny (negatívny, hraničný, pozitívny), pričom na výsledku je uvedená reaktivita séra s jednotlivými antigénmi:
Primárna infekcia:
IgG: pozitívne (IE1, CM2, p65 pozitívne, p150 pozitívne/negatívne, gB1, gB2 negatívne),
IgM: pozitívne.
V minulosti prekonaná infekcia:
IgG: pozitívne (p150 pozitívne, gB1 a/alebo gB2 pozitívne, IE1, CM2, p65 negatívne),
IgM: negatívne.
Reaktivácia infekcie:
IgG: perzistencia vysokých titrov protilátok proti p150, gB1, gB2, IE1, CM2, p65,
IgM: pozitívne.
Anti CMV IgG (skríning): tvoria sa spravidla o 1 týždeň neskôr ako IgM protilátky. Majú anamnestický charakter a perzistujú u väčšiny infikovaných osôb – obvykle celý život. Stanovenie IgG protilátok umožňuje rozlíšiť jedincov s latentnou infekciou od tých, ktorí neboli infikovaní CMV.
Anti CMV IgG avidita: sila väzby medzi antigénom a IgG protilátkami umožňuje odlíšiť primárnu infekciu od reaktivácie, chronickej infekcie a perzistencie IgM protilátok. Sila väzby medzi protilátkami a antigénom narastá s vyzrievaním imunitnej odpovede počas trvania infekcie. IgG protilátky s nízkou aviditou sú indikátorom akútnej primárnej infekcie.
Anti CMV IgM (skríning): IgM protilátky sa tvoria niekoľko týždňov po infikovaní CMV. Po prekonaní infekcie sa znižujú počas 4 – 6 mesiacov, niekedy môžu perzistovať roky. IgM protilátky sa môžu objaviť aj pri reaktivácii infekcie, najmä u imunokompromitovanch pacientov, preto nie sú postačujúcim markerom na rozlíšenie primárnej a sekundárnej infekcie.
DNA CMV kvantitatívne: stanovenie koncentrácie (počtu kópii vírusového genómu na ml krvi) má význam pri rozpoznaní rizika komplikácií u pacientov po transplantáciách, u pacientov s HIV a u onkologických pacientov. Stanovenie DNA CMV v krvi je markerom reaktivácie infekcie. Dôkaz CMV DNA v broncholaveolárnej laváži, v likvore koreluje so vznikom invazívneho ochorenia. Nález CMV DNA v moči, respektíve v slinách alebo sekrétoch (pokiaľ sa netýka novorodencov) nemá jednoznačný význam, pretože môže byť dôsledkom bezpríznakového vylučovania CMV, ktorý je pozorovaný aj u zdravých jedincov.

Typ skúmavky, pravidlá pred odberom, teploty pri transporte a uskladenení

Sérologické vyšetrenie protilátok proti CMV
Odber krvi nalačno. Skúmavka na odber venóznej krvi.
Krv po odbere uchovávať pri izbovej teplote 20 – 25 °C a čo najskôr – do 12 hodín – ju odoslať do laboratória. Ak sa predpokladá, že vzorku nebude možné dopraviť do laboratória v deň odberu, je potrebné zabezpečiť jej centrifugáciu. Odseparované sérum je potrebné skladovať pri teplote 2 – 8 °C, stabilné 48 hodín. Dlhodobejšie skladované sérum treba uchovávať zmrazené pri teplote -17 až -20 °C.
DNA CMV (PCR) – venózna krv
Odber do EDTA (skúmavka rovnaká ako na krvný obraz). Bezprostredne po odbere je potrebné dôkladne premiešať skúmavku, aby sa zabránilo zrazeniu krvi. Krv po odbere zamraziť na -17 až -20 °C – necentrifugovať a transportovať v termoske na ľade.
Likvor, BAL, plodová voda, moč
Prázdna sterilná skúmavka: 0,6 – 1 ml telesnej tekutiny po odbere zmraziť na -17 až -20 °C a transportovať v termoske na ľade.


Referenčné hodnoty

Referenčné rozpätie

Anti CMV IgG, IgM (konfirmácia, Line Blot):
Reaktivita sérových protilátok sa hodnotí s antigénmi, ktoré sú obsiahnuté na blote:
- IE1 – (immediate early antigen = bezprostredne včasný antigén) – neštruktúrny proteín, protilátky sa tvoria v skorých štádiách infekcie,
- P150 – vírusový fosfoproteín spôsobujúci fúziu infikovaných buniek; je vysoko imunogénny a protilátky proti nemu sú detekovateľné prakticky trvalo po primárnej infekcii, nemajú však ochranný význam,
- CM2 – neštruktúrny proteín – protilátky sú tvorené počas CMV infekcie; po prekonaní akútnej infekcie v priebehu 6 mesiacov vymiznú,
- p65 – proteín vírusovej matrix; po prekonaní akútnej infekcie protilátky proti p65 v priebehu 6 mesiacov vymiznú,
- gB1 – membránový glykoproteín – protilátky sa objavujú 1 týždeň po sérokonverzii, protilátky pretrvávajú dlhodobo a pozitivita protilátok proti gB1 spolu s protilátkami proti p150 a gB2 (ostatné protilátky sú negatívne) je markerom v minulosti prekonanej infekcie (pred viac ako 6 mesiacmi),
- gB2 – membránový glykoproteín – protilátky sa objavujú 6 – 8 týždňov po sérokonverzii; negativita protilátok proti gB2 indikuje primárnu infekciu pred 6 – 8 týždňami; pomerne často (20 %) nedochádza k tvorbe gB1 a/alebo gB2 protilátok – gB non responder; u týchto pacientov nie je možné rozlíšiť primárnu infekciu (bez reaktivity gB1a/alebo gB2) a v minulosti prekonanú infekciu (strata reaktivity gB1 a/alebo gB2) na základe Line Blotu.
Anti CMV IgG, IgM (skríning):
anti CMV IgG, IgM (index):
< 0,9 – negatívne
≥ 0,9 až ≤ 1,1 – hraničné
> 1,1 – pozitívne
Anti CMV IgG avidita:
- index avidity < 0,15 – nízka avidita: možnosť primárnej infekcie v dobe kratšej ako 3 mesiace pred odberom,
- index avidity ≥ 0,15 až < 0,25 – stredná avidita: nie je možné rozlíšiť nedávnu a dávnejšie prekonanú infekciu,
- index avidity ≥ 0,25 – vysoká avidita: primárna infekcia viac ako 3 mesiace pred odberom.
DNA CMV kvantitatívne:
PCR reakcia bez signálu: negatívne
0 až < 300 kópií/ml: slabo pozitívne
≥ 300 kópií/ml: pozitívne