Význam stanovenia

Stanovenie markerov hepatitídy B je dôležité na diagnostikovanie a určenie štádia infekcie spôsobenej vírusom hepatitídy B (HBV).

Relevancia vyšetrenia

Vírus hepatitídy B (HBV) – „Daneova častica“ – spôsobuje vírusový zápal pečene. Zdrojom vírusu je človek. Vírus hepatitídy B sa prenáša kontaktom s infikovanou krvou, orgánmi alebo parenterálne, pri pôrode a pohlavným stykom. Klinicky možno rozoznať akútnu hepatitídu B, chronickú hepatitídu B, bezpríznakové nosičstvo VHB a hepatocelulárny karcinóm. Akútna hepatitída B najčastejšie prebieha asymptomaticky alebo vo forme abortívnej (ľahké ochorenie), anikterickej alebo ikterickej. Pri vzácne fulminantnej forme môže dôjsť k pečeňovému zlyhaniu a k úmrtiu. Aktívna hepatitída môže prejsť do pečeňovej cirhózy alebo do hepatocelulárneho karcinómu. Na diagnostikovanie a určenie štádia infekcie vírusom hepatitídy B sa využíva viacero markerov. Anti HBc IgM (protilátky IgM proti jadrovému antigénu hepatitídy B) Titer anti HBc IgM rýchlo stúpa a dosahuje vrchol počas fázy akútnej infekcie HBV, potom klesá na relatívne nízku úroveň, keď sa pacient uzdravuje, alebo sa z neho stáva chronický prenášač. Anti HBc IgM môže byť jediným špecifickým markerom na diagnostikovanie akútnej infekcie HBV. Anti HBc total (celkové protilátky proti jadrovému antigénu vírusu hepatitídy B) Jadrový antigén HBcAg necirkuluje v krvnom obehu, ale je možné stanoviť protilátky HBc IgM a IgG. Anti HBc total v sebe zahŕňajú spoločnú detekciu protilátok IgG aj IgM a sú určené na hodnotenie spolu s ostatnými markermi a to za účelom zhodnotenia aktuálnej alebo minulej expozície vírusom HBV. Anti HBe (protilátky proti antigénu a vírusu hepatitídy B) Protilátky proti HBe antigénu (anti HBe) sa objavujú po skončení akútneho štádia infekcie HBV a vyskytujú sa počas štádia vyliečenia pacienta alebo štádia, keď sa stáva chronickým nositeľom. Anti HBs (protilátky proti povrchovému antigénu hepatitídy B) Detekcia protilátok proti povrchovému antigénu hepatitídy B (anti HBs) slúži k posúdeniu imunity po prekonanej infekcii HBV alebo po vakcinácii. Nárast hladiny anti HBs protilátok v kombinácii s vymiznutím povrchového antigénu hepatitídy B z krvného obehu poukazuje na uzdravenie a imunitu. HBeAg (antigén e vírusu hepatitídy B) Stanovenie HBeAg antigénu je indikátorom aktívnej infekcie a replikácie vírusu HBV. HBsAg (povrchový antigén hepatitídy B) Detekcia povrchového antigénu hepatitídy B (HBsAg) indikuje nastupujúcu infekciu alebo chronické nosičstvo. Je jednoznačným sérologickým markerom akútnej alebo chronickej hepatitídy B a jedným z prvých ukazovateľov infekcie HBV.

Indikácia VšZP

001; 002; 007; 008; 009; 010; 020; 025; 031; 043; 048; 049; 060; 063; 154; 155; 163; 216; 329; 331; 332; 323

Indikácia Union

001; 002; 007; 008; 009; 010; 020; 025; 031; 043; 048; 049; 060; 063; 154; 155; 163; 216; 329; 331; 332

Indikácia Dôvera

t. č. nie je k dispozícii

Frekvencia Dôvera

t. č. nie je k dispozícii

Frekvencia VšZP

1x za mesiac

Frekvencia Union

2x za štvrťrok

Interferencia

Hemolytické, ikterické a lipemické sérum.

Použiteľnosť pre prax

Diagnostika infekcie HBV a štádia infekcie sa opiera o detekciu markerov HBV popísaných vyššie. Pri akútnej infekcii sa ako prvé zisťuje HBsAg a to zhruba 1 – 6 týždňov pred klinickými príznakmi. O 1 až 2 týždne neskôr sa objavujú protilátky proti HBcAg (anti HBc IgM a IgG), ktoré môžu pretrvávať po dobu až 6 mesiacov po vymiznutí
HBsAg. HBeAg a HBV DNA sú detekovateľné pri nástupe infekcie, a to približne tri mesiace. Protilátky proti HBsAg (anti HBs) zisťujeme o 1 až 2 mesiace neskôr. Detekcia anti HBs a anti HBc total bez prítomnosti
HBc IgM poukazuje na infekciu prekonanú v minulosti. Prítomnosť samostatných anti HBs protilátok naznačuje, že pacient má imunitu po očkovaní. Pretrvávanie HBeAg v sére dlhšie než 10 týždňov a HBsAg viac ako 6 mesiacov poukazuje na prechod ochorenia do chronickej fázy.

Anti HBc IgM etc_pouzitelnost pre prax.JPG

Typ skúmavky, pravidlá pred odberom, teploty pri transporte a uskladenení

Odber krvi: skúmavka na biochemické vyšetrenie (napr. so separačným gélom)
Krv po odbere je potrebné uchovávať pri izbovej teplote 20 –25 °C maximálne 24 hodín a čo najskôr ju treba odoslať do laboratória. Ak sa predpokladá, že vzorku nebude možné dopraviť do laboratória v deň odberu, je potrebné zabezpečiť jej centrifugáciu. Odseparované sérum je potrebné skladovať pri teplote 2 – 8 °C po
dobu 3 dní. Dlhodobejšie skladované sérum treba uchovávať zmrazené pri teplote -17 až -20 °C.

Referenčné rozpätie

Anti HBc IgM: < 0,8 – negatívne | > 0,8 < 1,0 – hraničné | ≥ 1,0 – pozitívne