Základné informácie

Možnosti vyšetrenia cez zdravotnú poisťovňu

Áno

Metóda

ELISA

Význam stanovenia

Relevancia vyšetrenia

Indikácia VšZP

001; 002; 003; 007; 008; 009; 011; 012; 014; 015; 017; 018; 020; 040; 045; 048; 060; 067; 108; 114; 140; 145; 156; 216; 289; 312; 331; 336

Indikácia Union

001; 002; 003; 007; 008; 009; 011; 012; 014; 015; 017; 018; 020; 040; 045; 048; 060; 067; 108; 140; 145; 156; 216; 289; 312; 331; 336

Indikácia Dôvera

t. č. nie je k dispozícii


Doplnkové informácie

Frekvencia Dôvera

t. č. nie je k dispozícii

Frekvencia VšZP

t. č. nie je k dispozícii

Frekvencia Union

t .č. nie je k dispozícii

Interferencia

Mikrobiologická kontaminácia, heterofilné protilátky v ľudskom sére môžu reagovať s imunoglobulínmi reagencíí a interferovať s imunoanalýzami.

Použiteľnosť pre prax

Anti Toxoplasma gondii avidita IgG: sila väzby medzi antigénom a IgG protilátkami umožňuje odlíšiť primárnu infekciu od reaktivácie, respektíve perzistencie IgM protilátok. Sila väzby medzi protilátkami a antigénom narastá s vyzrievaním imunitnej odpovede počas trvania infekcie. IgG protilátky s nízkou aviditou sú indikátorom akútnej primárnej infekcie.
Anti Toxoplasma gondii IgA, IgE (ELISA): IgA protilátky a IgE protilátky proti T. gondii: koncentrácia IgE a IgA protilátok sa pri akútnej infekcii zvyšuje takmer súčasne s IgM protilátkami. IgA protilátky vymiznú spravidla do 3 mesiacov po prekonaní infekcie, IgE protilátky vymiznú skôr než IgA protilátky. Stanovenie IgE aj IgA protilátok je dôležitým potvrdením akútnej infekcie. IgA protilátky môžu perzistovať dlhodobo asi u 10 % pacientov. IgA protilátky pri akútnej infekcii nevytvorí približne 10 % pacientov.
Anti Toxoplasma gondii IgM, IgA, IgG (konfirmácia, Line Blot): pri Line Blote sa posudzuje reaktivita vzorky séra s jednotlivými antigénmi T. gondii, pričom jednotlivé druhy protilátok sa pri infekcii T. gondii tvoria v časovom slede, takže umožňujú odhadnúť štádium infekcie. Výsledok Line Blotu je kvalitatívny (negatívny, hraničný, pozitívny), pričom je na výsledku uvedená reaktivita séra s jednotlivými antigénmi.
Anti Toxoplasma gondii IgM (skríning): IgM protilátky sú najlepší marker akútnej toxoplazmózy. Objavujú sa 2 – 4 týždne po infekcii, vymiznú väčšinou do 9 mesiacov po akútnej infekcii. Niekedy sa vytvoria len veľmi nízke hladiny IgM protilátok (IgM lowresponder). Pomerne často pretrvávajú v nízkych hladinách dlhodobo (roky). IgM protilátky sa nemusia vytvoriť u očných foriem toxoplazmózy – u novorodencov s kongenitálnou infekciou.
Anti Toxoplasma gondii IgG (skríning): IgG protilátky pri infekcii T. gondii stúpajú pomalšie ako IgM protilátky – vrchol dosahujú po 6 mesiacoch od infekcie. Vysoké koncentrácie IgG protilátok (> 700 IU/ml) sú znakom skôr odoznievajúcej než akútnej infekcie. Po prekonaní infekcie IgG protilátky klesajú pomaly a v nízkych až stredných koncentráciách pretrvávajú zvyčajne celý život.
Anti Toxoplasma gondii (KFR): celkové protilátky proti T. gondii metódou komplemet fixačnej reakcie: protilátky detegované KFR sa objavujú 1 – 3 týždne po infekcii, maximum dosahujú po 5 – 6 mesiacoch. KFR umožňuje sledovať dynamiku tvorby protilátok.
Akútna infekcia:
1. fáza infekcie: do 3 mesiacov po infikovaní
IgG: protilátky proti GRA7 a/alebo GRA8 pozitívne, neskôr p30 protilátky a MAG1, GRA1 protilátky
IgM: ROP1c protilátky pozitívne, protilátky proti MIC3, GRA7 a GRA8 môžu byť pozitívne
2. fáza infekcie: 3 – 6 mesiacov po infikovaní
IgG: okrem pozitivity GRA7, GRA8, p30, MAG1, GRA1 sa vytvárajú protilátky proti rSAG1
IgM: zvyčajne pozitívne ROP1c protilátky a/alebo MIC3, GRA7 a GRA8 protilátky
3. fáza infekcie: 6 – 12 – 36 mesiacov po infikovaní
IgG: GRA7, GRA8, p30, MAG1, GRA1, rSAG1 pozitívne, GRA7 a GRA8 protilátky vo vysokých koncentráciách
IgM: ROP1c protilátky pozitívne/hraničné
4. fáza infekcie: 6 – 12 (– 36) mesiacov po infikovaní
IgG: koncentrácia GRA7 a GRA8 protilátok sa znižuje, protilátky p30 pretrvávajú najdlhšie
IgM, IgA: negatívne

Typ skúmavky, pravidlá pred odberom, teploty pri transporte a uskladenení

Odber krvi nalačno – venózna krv.
Krv po odbere uchovávať pri izbovej teplote 20 – 25 °C a je potrebné ju čo najskôr odoslať do laboratória (do 12 hodín). Ak sa predpokladá, že vzorku nebude možné dopraviť do laboratória v deň odberu, je potrebné zabezpečiť jej centrifugáciu. Odseparované sérum treba skladovať pri teplote 2 – 8 °C, do 72 hodín. Dlhodobejšie skladované sérum treba uchovávať zmrazené pri teplote -17 až -20 °C.


Referenčné hodnoty

Referenčné rozpätie

nízka (<=40), stredná (41-50), vysoká (>=51)