Základné informácie

Možnosti vyšetrenia cez zdravotnú poisťovňu

Áno

Metóda

CLIA

Význam stanovenia

Erytropoetín (EPO) je glykoproteínový hormón zložený zo 165 aminokyselín, so štyrmi komplexnými polysacharidovými reťazcami pripojenými k peptidu na štyroch väzobných miestach. Jeho molekulová hmotnosť je 36 000 daltonov, z toho 40 % prislúcha polysacharidovým reťazcom. EPO je primárny regulátor erytropoézy, ktorý stimuluje proliferáciu a diferenciáciu prekurzorových erytroidných buniek v kostnej dreni. EPO reguluje tvorbu červených krviniek s cieľom pokryť požiadavky tkanív na kyslík. Efekt dosahuje zložitým systémom spätných väzieb, v ktorom je vylučovanie hormónu obličkami riadené senzorom kyslíka v obličke, ktorý reaguje na parciálny tlak kyslíka v krvi. V podmienkach zvýšeného periférneho kyslíka sa hladina EPO znižuje. Tento jav je pozorovaný pri úprave hypoxie u zdravých subjektov (napríklad pri zostupe z vyšších nadmorských výšok) a po hypertransfúzii. Anémie možno vzhľadom na koncentrácie EPO v krvi rozdeliť na dve kategórie: anémie primárne ku koncentráciám EPO a sekundárne anémie. Primárne anémie sú charakterizované nárastom EPO v krvi s cieľom obnoviť tvorbu červených krviniek na normálnu úroveň. Anémie, pri ktorých sú koncentrácie EPO zvýšené, zahŕňajú napríklad anémiu z nedostatku železa, obmedzenie krvného toku do obličky (napríklad pri strate krvi) a hemoglobinopatie so zvýšenou afinitou hemoglobínu ku kyslíku. Zdá sa, že tvorba erytropoetínu sa exponenciálne zvyšuje s ubúdaním dostupného kyslíka a s poklesom hematokritu pri nerenálnych anémiách. V druhom prípade sa uvádza až 1 000-násobne vyššia hladina EPO oproti normálu. Anémia môže byť sekundárnym prejavom zápalu, reumatoidnej artritídy, neoplastického procesu a chronického ochorenia obličiek. „Sekundárne anémie“ však môžu byť aspoň čiastočne spôsobené nedostatočnou produkciou EPO. Neschopnosť produkovať dostatok EPO má za následok mierne až závažné anémie pozorované v konečnom štádiu ochorení obličiek. Znížená produkcia EPO je spôsobená deštrukciou miest jeho tvorby v obličkách, postihnutý môže byť aj kyslíkový senzor v obličke. Hladiny hormónu väčšinou mierne prekračujú referenčný rozsah a nie sú adekvátne, aby vyvážili stratu krvi v dôsledku dialýzy, skrátenej životnosti červených krviniek, nedostatku železa a kyseliny listovej, narušeného prenosu železa do erytroidných progenitorových buniek a ďalších komplikácií vyskytujúcich sa u takýchto pacientov. Pacienti bez funkčných obličiek majú výrazne zníženú hladinu EPO. Niektorí pacienti s chronickým zlyhaním obličiek však vykazujú normálny hematokrit alebo menej závažnú anémiu a zvýšený EPO. Niektorí z týchto pacientov majú cystické obličky alebo vírusovú hepatitídu, pričom v druhom prípade môže byť vyššia hladina EPO spôsobená zvýšenou tvorbou v pečeni. Nadprodukcia červených krviniek sa nazýva polycytémia. Polycytémie možno tiež rozdeliť do dvoch kategórií podľa toho, či je stav primárny alebo sekundárny voči hladine EPO. Pri polycytémii vera je hladina EPO znížená a erytropoéza je primárna voči stimulácii erytropoetínom a je od neho nezávislá. Rozdiely v hodnotách EPO u rôznych pacientov s rovnakým hematokritom môžu byť až desaťnásobné. Niektoré ďalšie stavy možno charakterizovať podľa straty spätno-väzobnej kontroly kyslíka prostredníctvom tvorby EPO, čo spôsobuje zvýšenie hladiny EPO. Takýmito stavmi sú napríklad karcinóm obličkových buniek, pri ktorom sa u 2 % pacientov vyskytuje erytrocytóza a niektoré benígne obličkové lézie ako napríklad jednotlivé alebo viacnásobné cysty na obličkách, stenóza obličkovej tepny a mikrovaskulárne abnormality. Okrem toho sa erytrocytóza vyvinie približne u 10 % pacientov po transplantácii obličky, niekedy v dôsledku autológneho ochorenia obličky. Sekundárnu polycytémiu charakterizujú zvýšené koncentrácie EPO, ktoré vedú k zvýšenej hmotnosti buniek červených krviniek. Tento stav môže byť spôsobený množstvom činiteľov, akými sú napríklad defektný hemoglobín, fajčenie, pľúcna fibróza, srdcové ochorenia, tumory a obličkové kamene. Pri analýze EPO pri diferenciálnej diagnostike polycytémií je potrebné zvážiť možné prekrývanie hodnôt pri sekundárnej erytrocytóze alebo pri polycytémii vera s hodnotami referenčného rozsahu.

Relevancia vyšetrenia

Anémia vyvolaná ťažkými degeneratívnymi ochoreniami obličiek, polycytémia rubra vera, primárna erytrocytóza, sekundárna polycytémia spôsobená tkanivovou hypoxiou (príčiny – pulmonálna fibróza, kardiovaskulárne ochorenie, abnormálna forma hemoglobínu...), niektoré tumory produkujú EPO, doping.

Indikácia VšZP

001; 003; 007; 019; 031; 043; 060; 063; 156; 163; 329

Indikácia Union

001; 003; 007; 019; 031; 043; 060; 063; 156; 163; 329

Indikácia Dôvera

t. č. nie je k dispozícii


Doplnkové informácie

Frekvencia Dôvera

1x zamesiac, 1x za deň

Frekvencia VšZP

1x za mesiac

Frekvencia Union

1x za mesiac

Interferencia

Hemolytické, ikterické a lipemické sérum.

Použiteľnosť pre prax

Zvýšené hodnoty: anémie, nádory produkujúce erytropoetín (feochromocytóm, cerebelárny hemangioblastóm, hepatóm, nefroblastóm), polycystické obličky, sekundárna polycytémia, tehotnosť. Interferujúce faktory zvýšených hodnôt: lieky – anaboliká. Znížené hodnoty: vrodená absencia erytropoetínu, hladovanie, hypopituitarizmus, hypotyreóza, závažné choroby obličiek, polycythaemia vera, strata obličkového tkaniva, zlyhávanie obličiek. Interferujúce faktory znížených hodnôt: lieky – amfotericín B, inhibítory ACE.

Typ skúmavky, pravidlá pred odberom, teploty pri transporte a uskladenení

Odber krvi: skúmavka na biochemické vyšetrenie (napr. so separačným gélom). Ranné vzorky sa odporúča odoberať medzi 7.30 a 12.00 h. Vzorku po odbere odoslať čo najskôr do laboratória. Kým nedôjde k transportu vzorky do laboratória, plnú krv treba uchovávať pri teplote 20 – 25°C. Vzorka je po scentrifugovaní v laboratóriu odsatá a sérum uskladnené pri teplote 2 – 8 °C (stabilné maximálne 7 dní) alebo zmrazené pri teplote -20 °C (stabilné až 2 mesiace).


Referenčné hodnoty

Referenčné rozpätie

3,70 – 31,50 mlU/ml