Význam stanovenia

Žlčové kyseliny sa metabolizujú v pečeni a slúžia ako marker normálnej činnosti pečene. Sú to steroidné zlúčeniny, ktoré vznikajú oxidáciou cholesterolu. Sú obsiahnuté v žlči a tvoria jej najväčšiu organickú zložku. Tieto kyseliny hrajú významnú úlohu pri trávení lipidov, v metabolizme cholesterolu a jeho odstraňovaní z organizmu. Primárnymi žlčovými kyselinami sú kyselina cholová a chenodeoxycholová. Tieto kyseliny vznikajú v bunkách pečene (hepatocytoch) syntézou z cholesterolu. Regulácia ich vzniku je založená na princípe spätnej väzby – pokiaľ je ich koncentrácia vysoká, ich syntéza je brzdená a naopak je urýchlená ich sekrécia do žlče. V krvi sa žlčové kyseliny transportujú viazané na bielkoviny. V portálnej krvi je vysoká koncentrácia žlčových kyselín, ktorá sa však znižuje činnosťou pečene. Pokiaľ pečeň pracuje správne, dokáže odstrániť z krvi až 80 % kyseliny cholovej a 60 % kyseliny chenodeoxycholovej počas jedného prietoku. Táto schopnosť je využívaná ako indikátor pečeňovej funkcie.

Relevancia vyšetrenia

Intrahepatálna cholestáza gravidných (ICP) je ochorenie charakterizované generalizovaným pruritom s biochemickými znakmi cholestázy, ktorá sa objavuje typicky v poslednom trimestri gravidity. Napriek tomu, že pre matku ide v podstate o benígne ochorenie, existujú dôkazy súvislosti ICP so zlou prognózou pre plod, keďže nastáva zvýšenie prechodu žlčových kyselín z matky do plodu. Tento stav vedie k akumulácii žlčových kyselín v amniotickej tekutine, čo môže viesť k zhoršeniu stavu plodu a náhlemu úmrtiu plodu pri ICP. Jedným z najpresnejších a najviac prediktívnych markerov pre diagnózu a sledovanie ICP je zvýšenie hladiny celkových žlčových kyselín. Vzhľadom na nutnosť prítomnosti žlčových kyselín, ktoré tvoria prominentnú časť žlče pri trávení, je ich recyklácia zabezpečená enterohepatálnym cyklom po vstrebaní väčšiny v terminálnom ileu. Konjugované primárne žlčové kyseliny sa dostávajú do hrubého čreva, kde vplyvom bakteriálnych enzýmov nastáva dekonjugácia a zmena na sekundárne žlčové kyseliny (kyseliny deoxycholová a litocholová), eventuálne aj terciárne (napríklad kyselina ursodeoxycholová – niekedy nazývaná aj ako terciárna žlčová kyselina). Jej význam tkvie v tom, že je zo žlčových kyselín najviac rozpustná vo vode a v súčasnosti predstavuje významnú terapeutickú látku využívanú v hepatológii, najmä pri cholestáze.

Indikácia VšZP

001; 007; 009; 048; 050; 060; 062; 153; 154; 216

Indikácia Union

001; 007; 009; 048; 050; 060; 153; 154; 216; 062

Indikácia Dôvera

t. č. nie je k dispozícii

Frekvencia Dôvera

t. č. nie je k dispozícii

Frekvencia VšZP

1x za deň

Frekvencia Union

1x za deň

Interferencia

Hemolytické sérum.

Použiteľnosť pre prax

Zvýšené hodnoty celkových žlčových kyselín v sére sú u pacientov s akútnou hepatitídou, chronickou hepatitídou, cirhózou pečene a rakovinou pečene a tiež u gravidných pri intrahepatálnej cholestáze s generalizovaným pruritom.

Typ skúmavky, pravidlá pred odberom, teploty pri transporte a uskladenení

Odber krvi: skúmavka na biochemické vyšetrenie (napr. so separačným gélom)
Vzorku po odbere odoslať čo najskôr do laboratória. Kým nedôjde k transportu vzorky do laboratória, plnú krv treba uchovávať pri teplote 20 – 25 °C.
Vzorka je po scentrifugovaní v laboratóriu odsatá a sérum uskladnené pri teplote 2 – 8 °C, stabilné 1 týždeň.
Ak sa predpokladá, že vzorku nemožno dopraviť do laboratória v deň odberu, je potrebné zabezpečiť jej scentrifugovanie a sérum je potrebné zmraziť pri teplote -20 °C.

Referenčné rozpätie

0 – 10 µmol/l