Hypoglykémia a hypoglykemická kóma

Hypoglykémia je stav zníženej koncentrácie glukózy v krvi. Ide o laboratórnu a klinickú situáciu, keď dochádza k rozvoju viacerých nešpecifických príznakov, ktoré na toto zníženie upozorňujú, a to od prejavov hladu, nervozity, potenia, cez podráždenie, zrýchlenú činnosť srdca až po poruchy vedomia (kvalitatívne alebo kvantitatívne). Hypoglykemická kóma je život ohrozujúca komplikácia hypoglykémie.

Úvod

Hypoglykémia je situácia, v ktorej koncentrácia glukózy v krvi klesne pod 3,5 mmol/l. Hranica glykémie, ktorá je už patologická, súvisí aj s predchorobím, u zdravých osôb je to hodnota menej než 2,8 mmol/l; pri osobách s diabetes mellitus liečených inzulínmi je to 3,9 mmol/l. Vzniká pri poruchách mechanizmov zahrnutých do metabolizmu glukózy.

Vždy ide o závažný problém, ktorý môže vyústiť do kŕčov či do bezvedomia až do možnej smrti. Môže prispievať k pádom s následnými úrazmi či k dopravným nehodám.

Je pomerne náročné stanoviť incidenciu výskytu hypoglykémie. MUDr. Žákovičová na Národnom portáli zdravia udáva, že výskyt hypoglykémie u pacientov s diabetes mellitus 2. typu sa líši podľa typu liečby: u pacientov liečených diétou je výskyt hypoglykémie nižší než 1 %, pri liečbe perorálnymi antidiabetikami (PAD) je to 1 – 8 %. Ťažká hypoglykémia (vyžadujúca zásah inej osoby) sa môže vyskytnúť u diabetikov 1. typu 1- až 2-krát ročne, zatiaľ čo u diabetikov 2. typu sa vyskytne v priemere jedna epizóda ťažkej hypoglykémie za 5 rokov. Riziko sa zvyšuje počtom prekonaných hypoglykémií a dĺžkou liečby inzulínom.

Etiológia

Hypoglykémia vzniká najčastejšie u osôb s diabetes mellitus (DM), avšak môže vzniknúť aj bez prítomnosti tohto ochorenia.

Tabuľka č. 1: Príčiny hypoglykémie

Klinický obraz

Hypoglykémiu delíme na základe symptomatológie na asymptomatickú (bezpríznakovú) a symptomatickú. Príznaky vznikajú jednak v dôsledku aktivácie autonómneho nervstva, jednak v dôsledku takzvanej neuroglykopénie.

Tabuľka č. 2: Klinický obraz hypoglykémie

Diagnostika

V anamnéze (ak je možné ju odobrať) bezvedomiu obvykle predchádzajú nervozita, nechutenstvo, nepokoj, pocit hladu, zhoršené videnie. Než ich postihnutý vypovie, upadá do bezvedomia, takže pre diagnózu sú bezcenné. Pomôže anamnéza od svedkov, prípadne od členov rodiny. V anamnéze treba zistiť liekovú anamnézu ako možnú príčinu hypoglykémie (nové lieky, užívanie inzulínu, PAD). Sociálna anamnéza napovie o vplyve etylalkoholu. V osobnej anamnéze pátrame po DM, pečeňových, obličkových ochoreniach, po nedávnych operáciách, alebo po inej nadmernej záťaži.

Z laboratórnych vyšetrení je to vyšetrenie glykémie, ktoré stanoví diagnózu. Avšak najmä prvý nález hypoglykémie vyžaduje komplexnejšiu diagnostiku príčiny vzniku hypoglykémie a to stanovenie elektrolytov, pečeňových enzýmov, vyšetrenie obličkových funkcií, krvný obraz, vyšetrenie moču a oGTT. V ďalšom slede môže napomôcť stanovenie koncentrácií inzulínu, C-peptidu, proinzulínu, kortizolu a hormónov štítnej žľazy. Na zhodnotenie inzulinómov treba MRI či sken s oktreotidom.

Diferenciálna diagnostika

Opitosť (ebrieta)

Pádu na zem a bezvedomiu predchádza potácanie, dýchanie nie je zrýchlené ani úsilné. Cítiť zápach z úst (podobný môže byť pri hypoglykémii aj hyperglykémii). Alkohol môže potencovať vznik hypoglykémie!

Mdloba, kolaps

Typické sú výrazná bledosť a prostredie (dlhé státie, teplo, vydýchaný vzduch a podobne). Môže sa vyskytnúť aj u ľudí liečených na hypertenziu a u starých mužov ráno pri úsilnom močení. Z kolapsu sa postihnutý preberie spontánne v ležiacej polohe.

Srdcová synkopa

Ak je spojená s bezvedomím, nie je hmatateľný pulz na krčnej tepne a postihnutý nedýcha.

Kŕče z teploty

U detí do 5 rokov pri náhlom vzostupe teploty pri infekčných ochoreniach.

Náhla cievna mozgová príhoda

Bezvedomie nebýva vždy prítomné, bývajú prítomné ložiskové neurologické príznaky. Ak sú ložiskové príznaky následkom hypoglykémie, rýchlo vymiznú po podaní glukózy.

Epilepsia

Bezvedomie vznikne náhle, je spojené s kŕčmi svalov, s hrubým trhaním končatín, niekedy s penou na ústach. Tento stav trvá niekoľko minút, potom je postihnutý spavý, dezorientovaný a zmätený, ale postupne sa spontánne preberá.

Záver

Hypoglykémia vždy vyžaduje systémový prístup. Najmä v prípade bezvedomia je na prvom mieste zabezpečenie vitálnych funkcií a dodanie glukózy. Ďalšia liečba závisí od vyvolávacej príčiny, od diétnych opatrení až po chirurgickú liečbu. Hypoglykémia môže mať rôznu prognózu – pri včas identifikovanej a liečenej je prognóza výborná, v prípade bezvedomia s alterovanými vitálnymi funkciami môže byť veľmi zlá.


Literatúra

  1. ADAMS, G. A., et al.: Emergency Medicine. Saunders, Esevier, 2008. 2272 p., ISBN 978-1-4160-2872-7.
  2. Ambler, Z.: Základy neurológie. Učebnice pro lékařšké fakulty. Sedmé vydání. Praha : Galén, 2011. 351 s. ISBN 978-80-7262-707-3.
  3. POKORNÝ, J. a kol.: Urgentní medicína. Praha : Galén, 2004, 547 s. ISBN 80-7262-259-5.
  4. TINTINALLI, J. E., et al.: Emergency Medicine. A Comprehensive Study Guide. 8. ed. The McGraw-Hill Education, 2016. 2043 p., ISBN 978-0-07-180913-9.
  5. Žákovičová E. Prvá pomoc pri hypoglykémii, 2016. https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2013_06/Prva_pomoc_%E2%... [cit 25. 5. 2018]
  6. UK Hypoglycaemia Study Group (2007). „Risk of hypoglycaemia in types 1 and 2 diabetes: effects of treatment modalities and their duration.“. Diabetologia. 50 (6): 1140–7. PMID 17415551. doi:10.1007/s00125-007-0599-y.
Hodnotenie článku

inVitro 3/2018

Urgentná medicína

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 3/2018 Urgentná medicína. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro