Otrava hubami

Huby obsahujú mnoho látok dôležitých pre organizmus. Majú dokázané pozitívne účinky na imunitu, protirakovinové účinky a podobne. Slovenské príslovie hovorí: „Huby jedz, ale meno im vedz!“ Zberu húb v čase, keď rastú prakticky všade, sa venuje až 80 % populácie a práve slabé vedomosti sviatočných hubárov predstavujú najväčšie riziko vzniku otráv hubami (6).

Otrava hubami patrí medzi najnebezpečnejšie akútne otravy. Väčšinou je viazaná na sezónne obdobie zberu húb (jar a jeseň) a v drvivej väčšine prípadov je náhodná, málokedy je so suicidálnym úmyslom. Otrava hubami môže vzniknúť aj požitím jedlých húb, ak na konzumáciu boli použité staré a nahnité huby, ktoré boli napadnuté nižšími cudzopasnými hubami, alebo konzumáciou húb, ktoré boli nesprávne skladované. Podľa štatistík je na Slovensku každý rok okolo 100 až 120 pacientov hospitalizovaných s otravou hubami, zomrú 3 – 4 ľudia ročne.

Z toxikologického hľadiska delíme huby na smrteľne jedovaté, jedovaté, škodlivé a jedlé.

Podľa klinických príznakov sa otrava hubami delí na tieto typy.

  1. Gastroenteritický a kolitický typ – tento typ akútnej otravy hubami je veľmi častý, nie vždy sa rozpozná a môže sa zamieňať s inými alimentárnymi toxikózami. V klinickom obraze sa vyskytuje zvracanie a  hnačka, ktoré sa objavia do 4 – 12 hodín po požití, výnimočne až do 48 hodín. Väčšina týchto otráv ustúpi spontánne, pokiaľ nevznikne dehydratácia (hríb satanský, niektoré druhy pečiarok a plávok, rýdzik kravský, ale aj väčšie množstvo jedlých húb – strapačky).
  2. Vazotoxický typ – spôsobujú huby, ktoré obsahujú tetraetyltiuramdisulfid. Príznaky sú podobné ako pri otrave etylalkoholom: sčervenanie tváre, nauzea, vracanie, vzniká takzvaný „antabusový efekt“ (hnojník atramentový).
  3. Neurotoxický typ má dva podtypy:
    a. otrava, pri ktorej prevládajú muskarínové príznaky: zvýšená slabosť, salivácia, nauzea, vracanie, zvýšená bronchiálna sekrécia, bronchospazmus, mióza, fascikulácie, kŕče, pričom príznaky sa objavujú približne 30 – 60 minút po požití (strmuľky a vláknice),
    b. otrava, pri ktorej sú mykoatropínové príznaky: suchosť a sčervenanie slizníc, mydriáza, poruchy vedomia (muchotrávka červená, slamovožltá a tigrovaná).
  4. Hepatotoxický typ – po latencii trvajúcej 8 – 12 hodín bez klinických príznakov sa objavujú prudké vracanie, bolesti brucha, tenezmy, vodnaté stolice, neskôr vzniká oligúria až anúria kvôli hypovolémii a dehydratácii s hyponatriémiou a hypokaliémiou. Môže sa pridružiť tubulárna nekróza z toxického poškodenia obličiek. Štvrtý až piaty deň po akútnej otrave sa objavuje bolesť pod pravým rebrovým oblúkom, hepatomegália, zvýšená aktivita transamináz, zvýšená koncentrácia bilirubínu v sére, porucha vedomia, kóma (muchotrávka zelená – Amanita phalloides). Niektoré huby obsahujú halucinogénne jedy (muchotrávka červená, lysohlávky a iné).

Otrava muchotrávkou zelenou – Amanita phalloides
Muchotrávka zelená spôsobuje otravu, ktorá ma vysokú a závažnú morbiditu a mortalitu. Údaje sú dostupné od roku 1900, keď mortalita u dospelých dosahovala až 54 %. Od 80. rokov minulého storočia sa mortalita znížila pod 20 % vďaka novozavedeným liečebným postupom. Podľa Theodora Wielanda, Amanita phalloides obsahuje tri skupiny toxických látok s rôznymi mechanizmami pôsobenia (Wieland, 1964):

1. Amatoxíny (bicyklické oktapeptidy), 2 . Falotoxíny (bicyklické heptapeptidy), 3. Falolyzíny (proteíny).

Obsah amatoxínov v mladej plodnici je zhruba polovičný v porovnaní s dospelou hubou.

Distribúcia amatoxínov: 46 % v lupeňoch na spodku klobúka, 23 % v hlúbiku, 22 % v kalichu, 9 % v klobúku

Tabuľka č. 1.: Najdôležitejšie toxíny z muchotrávky zelenej

Amanitíny vykazujú termo- a acidostabilitu, nie sú viazané na plazmatické bielkoviny. Len 10 % požitého množstva je absorbovaných parenchymatóznymi orgánmi. Toto množstvo však stačí na to, aby došlo k poškodeniu pečene a obličiek. Amanitíny môžu ostávať v žalúdočnom obsahu viac než 48 hodín, pretože podstupujú enterohepatálnu cirkuláciu. Vymiznú z plazmy do 24 hodín po požití.

Faloidín je termo- a acidostabilný. Absorpcia z intaktného gastrointestinálneho traktu u cicavcov je pravdepodobne zanedbateľná. Rýchle pôsobiaci faloidín môže u človeka vyvolať poškodenie len v GIT-e. Je zodpovedný za silné vracanie, hnačky a krvácanie (gastrointestinálna fáza).

Amanitíny a faloidín sú hepato- a nefrotoxické. Amanitíny sú 10- až 20-krát toxickejšie. U dospelého človeka je letálna dávka 0,1 – 0,3 mg/kg, faloidínu 5 – 10 mg/kg. Toto množstvo je obsiahnuté asi v 30 – 50 g huby (1 – 2 zrelé plodnice). U detí je úmrtnosť oveľa vyššia než u dospelých, pretože sú omnoho citlivejšie.

Po požití amanitíny vstupujú do pečene. Odtiaľ sa dostávajú do enterohepatálnej cirkulácie. Vstupujú do buniek, kde inhibujú DNA – dependentnú RNA-polymerázu II (alebo B), čo vedie k závažným intracelulárnym zmenám: k bunkovej nekróze a steatóze. Vylučované sú močom, takže obličky sú ďalším poškodeným orgánom. Podieľajú sa najvyššou mierou na letálnom výsledku otravy. Po naviazaní amanitínu na polymerázu nie je už možné zabrániť toxickým účinkom a odumretiu napadnutej bunky.

Klinický obraz otravy – 4 fázy

  1. asymptomatická fáza: obvykle 6 – 12 hodín (faloidín poškodzuje bunky GIT-u a amanitíny sa vstrebávajú),
  2. gastrointestinálna fáza: 12 – 24 hodín (profúzne hnačky s prímesou krvi, vracanie s enormnou stratou tekutín, hypokaliémiou a hyponatriémiou, kŕče, hypotenzia, hypoglykémia, acidóza)
  3. druhá latentná fáza: 36 – 48 hodín (klinické zlepšenie, ale vzostup transamináz),
  4. hepatorenálna fáza: obvykle nastupuje počas 3 – 5 dní. Je výsledkom nedostatočnej syntézy bunkových proteínov a enzýmov (zlyhanie pečene, ikterus, anorexia, encefalopatia, hypoglykémia na základe zhoršenej glukoneogenézy, hypokalciémia, hyperfosfatiémia a oligúria, pri letálnom priebehu – diseminovaná intravaskulárna koagulácia a poškodenie CNS, pankreatitída, zlyhanie obličiek).

Pri podozrení na otravu hubami treba zaistiť všetok dostupný materiál, napríklad odrezky z húb, obsah žalúdka, zvratky, stolica, materiál získaný vysokými nálevmi čreva. Čím väčšie množstvo vzorky, tým väčšia je pravdepodobnosť zachytenia spór jedovatých húb. Mykologickým vyšetrením sa zo vzoriek dá určiť pôvodca otravy.

Liečba

Výplach žalúdka je nevyhnutný pri podozrení otravou muchotrávkou zelenou. Na prerušenie enterohepatálnej cirkulácie je indikované gastroduodenálne odsávanie permanentnou sondou. Adsorpčné uhlie viaže amanitíny a faloidín, preto by malo byť podávané opakovane. Nevyhnutné sú substitúcia tekutín a elektrolytov a korekcia hypoglykémie. Najdôležitejším opatrením v prvých dvoch fázach je forsírovaná diuréza, ale musí sa vykonávať opatrne kvôli hypovolémii, hypotenzii a kvôli poruche elektrolytov pri veľkých hnačkách a vracaní. Pri rozvoji pečeňovej kómy treba umelú pľúcnu ventiláciu. Ostatné liekové a mimotelové detoxikačné opatrenia nie sú súčasťou prednemocničnej fázy liečby (hemodialýza, hemofiltrácia, plazmaferéza a lieky).

Prognóza

Vzhľadom na neskorý nástup klinických príznakov je liečba otravy komplikovaná a niekedy neúspešná. Príznaky sú väčšinou podceňované, preto je prijatie pacienta na lôžko oneskorené a dochádza k nemu až v hepatorenálnej fáze. Závažnú prognózu znamená vzostup bilirubínu v krvi. Dochádza k nemu pri najťažších otravách. Návrat bilirubínu do normy znamená zlepšenie prognózy. Prognózu zhoršuje poškodenie obličiek, ktoré je u pacientov so silnou GIT fázou.

Záver

Otrava hubami patrí medzi najnebezpečnejšie akútne otravy, najmä v prípade požitia muchotrávky zelenej. Pri podozrení na otravu muchotrávkou zelenou v rámci prvej pomoci je prioritne indikovaný výplach žalúdka a opakované použitie absorpčného uhlia. 24-hodinové konzultácie pri akútnych otravách hubami poskytuje Národné toxikologické informačné centrum.


Literatúra

  1. Dieška, D. a kol.: Vnútorné lekárstvo 3. Martin, Osveta, 1989, 465 s.
  2. Dzúrik, R., Trnovec, T.: Štandardné terapeutické postupy. Osveta, 2001, 804 s., ISBN 80-8063-088-7.
  3. Ševčík, P. a kol.: Intenzivní medicína. Galén, 2003. 422 s., ISBN 807262203X.
  4. Ševela, Ševčík, Kraus a kol.: Akútní intoxikace v intenzivní medicíne. Praha, Grada, 2002. 248 s., ISBN 80-7169-843-1.
  5. Dermek, A.: Atlas našich húb. Bratislava, Obzor, 1979, 444 s.
  6. TASR (2009, September 26). Pri otrave hubami sú rozhodujúce rýchlosť a čas. Dostupné na: https://www.zzz.sk/clanok/6950-pri-otrave-hubami-su-rozhodujuce-rychlost...
Hodnotenie článku

MUDr. Volodymyr Kizyma, MBA

Spoluautor

hlavný lekár Falck Záchranná Košice

Zobraziť všetky články

inVitro 3/2018

Urgentná medicína

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 3/2018 Urgentná medicína. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro