Prečo sú pre zdravie nevyhnutné omega-3 mastné kyseliny

Fakty hovoria jasne: väčšina populácie má nedostatok omega-3 mastných kyselín. Pri slove rybí olej sa však ľuďom skriví tvár. Neoprávnene! O ozajstnom pozadí mastných kyselín a tukov v našej potrave a o ich (ne)fungovaní v ľudskom organizme píše vedúci Laboratória špeciálnych metód Doc. Ing. Pavel Blažíček, PhD.

Potrebujeme vôbec tuky, keď sú také škodlivé?

Mastné kyseliny (hlavné zložky tukov), sa z pohľadu metabolizmu človeka zaraďujú do dvoch hlavných skupín: na tzv. nonesenciálne mastné kyseliny (NEFA, t. j. tie, ktoré telo môže ľahko vyrobiť), a tzv. esenciálne mastné kyseliny (EFA, t. j. tie, ktoré ľudské telo nedokáže vyrobiť, a preto musia byť prijímané v potrave). Z tohto pohľadu sú EFA podobné vitamínom), z ktorých taktiež  niektoré ľudské telo (napr. vitamín C) nedokáže syntetizovať, ale musí ich pre svoje správne fungovanie prijímať z externých zdrojov. Rozdiel je len v tom, že EFA potrebujeme v oveľa väčšom množstve ako vitamíny, preto je treba  zabezpečovať do ľudského organizmu ich dostatočný prísun pravidelnou konzumáciou vhodných potravín (alebo formou vhodných potravinových doplnkov). Pri informáciách o mastných kyselinách a ich užitočnosti, resp. škodlivosti na ľudské zdravie sa stretávame aj s pojmami ako „nasýtené, nenasýtené, cis a trans-forma, omega-3, omega-6, omega-9“... čo vlastne znamenajú tieto pojmy a prečo by sme si údaje o nich (prítomnosť, množstvo) mali starostlivo všímať aj na obaloch potravín?

Omega-3 mastné kyseliny – zoznámte sa!

„Nasýtenosť“ mastnej kyseliny predstavuje odborný biochemický pojem, ktorý informuje o prítomnosti resp. neprítomnosti dvojitých väzieb v štruktúre molekuly. Takže nasýtené mastné kyseliny (SFA, napr. kyselina palmitová, kyselina stearová i mnohé ďalšie, menej známe) sú tie bez dvojitých väzieb v štruktúre a ich nadmerný príjem býva spájaný so zvyšovaním tzv. zlého (LDL) cholesterolu, s rozvojom obezity, a teda so zvýšeným rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Nenasýtené mastné kyseliny (UFA) obsahujú vo svojej štruktúre jednu (MUFA, tzv. mononena-sýtené, napr. kyselina olejová) alebo viac (PUFA, tzv. polynenasýtené, napr. kyselina linolová, kyselina α-linolénová, kyselina arachidónová, kyselina eikosapentaénová = EPA, kyselina dokosahexaénová = DHA) dvojitých väzieb, pričom priestorovo sformovaním svojho reťazca pripomínajú buď vaničku (cis-forma) alebo stoličku (trans-forma). Tieto polynenasýtené mastné kyseliny sa zvyknú ešte ďalej klasifikovať podľa toho, či majú prvú dvojitú väzbu naviazanú na atóm uhlíka č. 3 (omega-3 mastné kyseliny) alebo č. 6 (omega-6) alebo č. 9 (omega-9) a pod. 

Všetky tieto zdanlivo nepodstatné štruktúrne odlišnosti jednotlivých skupín mastných kyselín sú však v pozadí ich relatívne podstatných odlišných účinkov v ľudskom tele a ich dopadov vo vzťahu k zdraviu či rozvoju ochorení.

Omega-3 mastné kyseliny vs omega-6 mastné kyseliny – kde je pravda?

Základný problém, ktorý sa mastných kyselín týka, je ich metabolizácia na rôzne deriváty, ktoré sa zúčastňujú mnohých dôležitých procesov prebiehajúcich v ľudskom organizme. Hlavnou oblasťou záujmu odborníkov na tomto poli sa stali jednoznačne procesy premeny esenciálnych kyselín: kyseliny α-linolénovej (ALA, dáva vznik omega-3 mastným kyselinám) a kyseliny linolovej – LA, dáva vznik omega-6 mastným kyselinám) na ich metabolické deriváty ovplyvňujúce hormonálne, kardiovaskulárne a neurologické zdravie. 

Omega-3 mastné kyseliny sa nachádzajú v rastlinnej a morskej potrave a bez ich dostatočného príjmu nedokáže organizmus bezchybne vytvárať bunkové membrány, ktorých základná funkcia, polopriepustnosť, umožňuje komunikáciu medzi bunkami, čo sa zabezpečuje vzájomným transportom veľkého množstva látok. Nedostatočná funkcia bunkových membrán sa tak z dlhodobého hľadiska podpisuje pod celý rad zdravotných problémov, ako mozgová mŕtvica, srdcový infarkt, nepravidelná činnosť srdca, niektoré druhy rakoviny, inzulínová rezistencia, astma, hypertenzia, obštrukčná choroba pľúc, poruchy pozornosti a depresie. V procese metabolických reakcií umožňujú vznik najmä tzv. antiinflamatórnych (t.j. protizápalových) produktov. 

Omega-6 mastné kyseliny sú na druhej strane východiskom hlavne pre vznik tzv. inflamatórnych (t.j. prozápalových) produktov. Ľudský organizmus však potrebuje pre svoje fungovanie obe skupiny látok (pro- aj protizápalové), a tak v potrave okrem ich absolútnych množstiev je dôležitý aj ich vzájomný pomer (omega-6: omega-3) – ako optimálny sa spomína v hodnotách 1:1 až 4:1. Realitou ale je, že v dôsledku nesprávne nastavených stravovacích návykov sú omega-6 mastné kyseliny v našej strave zastúpené mnohonásobne viac, nezriedka je tento pomer v prospech omega-6 až 30:1 (Tull SP, 2009, Pella 2010). Literárne údaje poukazujú na to, že nedostatok omega-3 mastných kyselín je príčinne dávaný do súvisu s únavou, suchou pokožkou, lámavými nechtami a vlasmi, zápchou, častým nachladnutím, depresiami alebo bolesťami kĺbov – čo sú veľmi časté zdravotné ťažkosti veľkého množstva dnešných pacientov.

Rybí olej včera a dnes

Na rybí olej mám hroznú spomienku z detstva, keď som musel nekompromisne za prísnej kontroly mojej mamy zjesť jednu lyžičku denne. Rybí olej však odvtedy ako výživový doplnok prešiel širokým výskumom a dnes je ho dokonca možné použiť i na lekársky predpis. „Zvykol“ som si naň už aj ja. Vysoko purifikovaný rybí olej v randomizovaných kontrolovaných klinických štúdiách (v dávke 1g denne) viedol k významnému poklesu kardiovaskulárnej, ale aj celkovej mortality, predovšetkým znížením výskytu náhlej srdcovej smrti. Prvé zmienky o kardioprotektívnych vlastnostiach rybieho tuku pochádzajú z roku 1976 od grónskych Eskimákov. Dovtedy bolo pomerne ťažké vysvetliť, prečo populácia ľudí s tendenciou k nadváhe a obezite, zároveň konzumujúca pomerne veľa nasýtených tukov a naopak charakterizovaná nízkym príjmom zeleniny a ovocia, má najnižšiu úmrtnosť na koronárnu chorobu srdca. Bolo zistené, že príčinou je vysoká koncentrácia 3-omega mastných kyselín v krvi. (Farzaneh-Far R, a spol. 2010)

Vo vyšších koncentráciách (2-4 g purifikovaného rybieho oleja denne) n-3 PUFA znižujú aj hladinu triacylglycerolov. Kombinácia omega–3 (n-3 PUFA) so statínmi vedie aj k výraznejšej redukcii kardiovaskulárnych príhod v porovnaní so statínovou monoterapiou, čo dokumentovali niektoré štúdie. Americká kardiologická spoločnosť doporučuje denne 1g týchto omega-3 mastných kyselín (najmä EPA+DHA). Len nedávno publikované výsledky štúdie GISSI- Heart Failure priniesli prekvapujúce výsledky. Ku štandardnej terapii chronického srdcového zlyhávania boli pridané buď n-3 PUFA 1 gram denne, alebo rosuvastatín v dávke 10 mg denne oproti placebu. Prekvapujúco, primárny endpoint štúdie (celková mortalita a kardiovaskulárne hospitalizácie) boli signifikantne nižšie v skupine n-3 PUFA, naproti tomu ostali nesignifikantne zmenené v skupine pacientov užívajúcich len rosuvastatín. (GISSI-HF 2008, Fonarov 2008, ECS 2008).

Slovenská populácia, žiaľ, konzumuje pomerne veľa omega-6 polynenasýtených mastných kyselín. Všetky dobroty vo „fastfood“ obsahujú zvýšené množstvo 6-omega a tiež trans-mastných kyselín. U nás sa používa slnečnicový, kukuričný, sójový olej, ktoré sú bohaté práve na tieto 6-omega mastné kyseliny. 

Nie je ryba ako ryba

NIe je ryba ako ryba, dôležitá je najmä variabilita.
NIe je ryba ako ryba, dôležitá je najmä variabilita.
Pri snahe zvýšiť prívod n-3 PUFA predovšetkým konzumáciou rýb je potrebné mať na zreteli viaceré dôležité skutočnosti. Predovšetkým však variabilitu obsahu n-3 PUFA podľa druhu rýb, ich pôvodu (umelý chov, resp. ryby žijúce vo voľnej prírode), spôsobu ich prípravy, kompetíciu pri ich vstrebávaní s n-6 PUFA (vstrebávajú sa, žiaľ, viac práve n-6 PUFA). (Harris WS, 2007, Holub BJ 2009).

Bohaté dôkazy pochádzajúce zo základného výskumu, experimentálnych, epidemiologických, ale dnes už aj randomizovaných kontrolovaných klinických štúdií ukazujú, že n-3 PUFA zohrávajú dôležitú úlohu v prevencii a liečbe kardiovaskulárnych ochorení. Výsledky klinických štúdií navyše vyvrátili obavy z ich možných vedľajších účinkov, i keď niektorí autori upozorňujú na nebezpečenstvo predávkovania, ktoré môže ovplyvniť zrážanlivosť a boli popísané mozgové príhody. Zdá sa, že rybí olej vo forme kapsúl s vysoko purifikovanými n-3 PUFA, najmä v kombinácii so statínmi, by v budúcnosti mohol znamenať ďalšie zlepšenie prognózy pacientov nielen po infarkte myokardu, prípadne so srdcovým zlyhávaním alebo dysrytmiami, ale možno i v rámci primárnej prevencie aterosklerózy. Nespochybniteľný je efekt n-3 PUFA v oblasti prevencie náhlej srdcovej smrti u pacientov po infarkte myokardu (GISI-HF 2008, Fonarov 2008, Pella 2010).

Dobré metabolické procesy – základ úspechu

Eskimáci. Je ťažké vysvetliť, prečo populácia ľudí s tendenciou k nadváhe a obezite, zároveň konzumujúca pomerne veľa nasýtených tukov a naopak charakterizovaná nízkym príjmom zeleniny. Tajomstvo tkvie v kardioprotektívnych vlastnostiach rybieho tuku.
Eskimáci. Je ťažké vysvetliť, prečo populácia ľudí s tendenciou k nadváhe a obezite, zároveň konzumujúca pomerne veľa nasýtených tukov a naopak charakterizovaná nízkym príjmom zeleniny. Tajomstvo tkvie v kardioprotektívnych vlastnostiach rybieho tuku.
Pre bezchybné uskutočnenie všetkých zložitých chemických reakcií je v ľudskom organizme nutné perfektné fungovanie mnohých metabolických procesov. Častokrát – a to hlavne u starších ľudí – tieto reakcie fungujú nedostatočne. Je to spôsobené vplyvom mnohých inhibítorov, ktoré narúšajú tieto procesy a v ľudskom tele potom prirodzene dochádza k nedostatkom a nerovnováhe. Napríklad premena ALA na 3-omega mastné kyseliny prebieha len s účinnosťou 1 – 20%. Súčasný človek je oproti výlučným bylinožravcom čiastočne znevýhodnený aj svojou nižšou schopnosťou efektívnej premeny základných esenciálnych mastných kyselín na ďalšie mastné kyseliny s dlhým reťazcom. Človeku sa táto schopnosť prirodzene znížila, pretože v minulosti začali naši predkovia s konzumáciou živočíšnych produktov, v ktorých sa už spomínané deriváty nachádzajú pripravené k priamemu odberu. Dlhodobo teda nebola potreba premeny rastlinných esenciálnych mastných kyselín na ich metabolické deriváty starosťou ľudského organizmu, lebo to urobili živočíchy. Niektorí považujú za prirodzené pokračovať v tradícii niekoľkých tisíc rokov, keď sa človek živí okrem rastlinnej stravy aj živočíšnymi produktmi, iní sa z rôznych dôvodov (zdravotné, etické, náboženské a iné) navracajú k tradícii oveľa dlhšej a živočíšne produkty sa nepožívajú. Čo sa ale stane, keď sa organizmus znovu dostane do situácie, keď musia byť všetky deriváty produkované vlastným úsilím? 

Silné duo: DHA a EPA

Prvou a najdôležitejšou podmienkou je priblíženie sa k prirodzenému spôsobu života. Súčasná doba so sebou prináša priveľa prekážok správnemu fungovaniu ľudského organizmu.

Metabolizmus mastných kyselín ovplyvňuje veľké množstvo inhibítorov, ktoré sú priamym dôsledkom civilizačného bujnenia. Denaturovaná strava, fajčenie, nadmerná konzumácia rafinovaného cukru, múky, alkoholu a iných drog, znečistené životné prostredie, stres a iné negatívne vplyvy majú ďalekosiahle dôsledky, medzi inými aj preukázateľne bránia správnemu metabolizmu esenciálnych mastných kyselín. Nervový systém, mozog, oči a žľazy, rovnako tak ako ďalšie komplikované súčasti tiel všetkých živočíchov potrebujú k svojmu rastu a fungovaniu dostatok kyseliny docosahexaénovej (DHA), zatiaľ čo kardiovaskulárny a hormonálny systém by zase neplnil svoje funkcie bez prítomnosti kyseliny eicosapentaénovej (EPA). Tieto dve mastné kyseliny sú najznámejšie metabolické deriváty esenciálnych mastných kyselín, vznikajú predlžovaním reťazca esenciálnej mastnej kyseliny α-linolénovej (elongáciou). Najvyššiu koncentrácia EPA a DHA nájdeme u morských rýb žijúcich v chladných vodách, ďalej sa potom v menších koncentráciách nachádzajú u ďalších morských a sladkovodných živočíchov. Ryby premieňajú kyselinu α-linolénovú (ktorej zdrojom je fytoplanktón) na EPA a DHA. Pre ľudský organizmus sú tieto dve mastné kyseliny absolútne nevyhnutné, ich nedostatok vedie k degenerácii tela v mnohých smeroch. Nedostatok DHA pri vývine plodu sa napríklad prejaví nedostatočne vyvinutým mozgom a nervovým systémom, čoho následkom je demencia alebo iné neurologické poruchy. Premena rastlinnej ALA na EPA a premena na DHA je u bylinožravcov vysoko účinná, pretože neprijímajú žiadnu živočíšnu potravu, a tým pádom sú ich organizmy závislé na EPA a DHA metabolizme z ALA, ktorú získavajú z rastlinných zdrojov potravy. Ľudské telo toto dokáže vykonávať tiež, problémom je ale hlavne to, že jej efektivita tejto premeny je rôznou mierou narušená, a to navyše u rôznych ľudí rôznym spôsobom (účinnosť 1 až 20%). Jedným z hlavných vplyvov je nepochybne genetická výbava konkrétneho jedinca. Najlepšie sú na tom národy, ktoré sa stravujú prevažne vegetariánsky, najhoršie sú na tom potom samozrejme Inuiti, ktorí po dlhé roky prijímajú takmer výhradne EPA a DHA vo forme z mäsa rýb, ktoré je ich primárnym zdrojom obživy. Ich schopnosť konverzie rastlinnej ALA na EPA a DHA je týmto faktorom výrazne poznačená.

Látky nevyhnutné pre metabolizmus esenciálnych mastných kyselín

Pri metabolizme esenciálnych mastných kyselín je napríklad potrebný najmä enzým delta-6-desaturáza a elongáza (predlžuje reťazec mastných kyselín), bez pomoci iných enzýmov, minerálov, vitamínov a ďalších bioaktívnych substancií by ale tento proces uskutočniteľný nebol. Mimoriadne potrebné sú napríklad aj vitamíny C, B6, B3, kyselina listová, ďalej potom široké spektrum minerálov a stopových prvkov. Podobne fungujú mnohé ďalšie procesy, ktoré sa v tele odohrávajú. Jedným z významných faktorov ovplyvňujúcich schopnosť organizmu metabolizovať mastné kyseliny je tiež ich naviazanie na sulfoaminokyseliny, najmä L-metionín a takto sa oveľa lepšie prijímajú, stávajú sa rozpustné vo vode, čo umožňuje ich bezchybné trávenie.

Tehotenstvo a dojčenie

Je dokázané, že zvýšená produkcia estrogénu v období tehotenstva a dojčenia má u žien okrem iných vlastností aj schopnosť zlepšovať konverziu ALA na DHA. Ak by totiž bolo dieťa vystavené v ranom veku nedostatku DHA, jeho mozog a nervový systém by sa vyvinul nedostatočne. S nedostatkom DHA sú spájané aj predčasné pôrody a niektoré úmrtia detí pri pôrode. Zdravé materské mlieko, ktoré sa tvoria pri bezchybnej produkcii estrogénu, obsahuje dostatočné množstvo DHA, ktoré dieťa prijíma v hotovej forme od matky. Je to rovnaká forma, v akej sa DHA nachádza v tuku rýb. Preto sa doba dojčenia výrazným spôsobom prejaví na budúcom zdraví dojčaťa. Organizmus ženy je evolučne predurčený poskytnúť podmienky pre rozmnoženie druhu. Je preto absolútne nevyhnutné, aby bol zabezpečený efektívny rast mozgu a nervového systému, ktoré organizmus prirodzene považuje za prvoradý záujem – mozog a nervy sú prednostne zásobované kyslíkom, mozog a nervový systém sú teda pre logistiku organizmu rovnako dôležité aj pri prvotnom vývine. A v období rastu plodu a pri následnom dojčení je navyše nutné zásobovať dva mozgy a dva nervové systémy. 

Praktický príklad výhod kombinácie zložiek oproti samostatným jednotlivým prísadám: v oleji z ľanových semien zostáva po vylisovaní len veľmi málo lignanov, preto je lepšie kombinovanie oleja s mletým ľanovým semenom. Nejedná sa tu, samozrejme, len o zvýšenie koncentrácie lignanov. Pre lepšiu efektivitu metabolizmu kyseliny α-linolénovej by sme nemali zabúdať aj na zabezpečenie iných potrebných látok pre všetky ďalšie interakcie.

Oleje a ich využitie

Ďalšou dôležitou mastnou kyselinou je kyselina gama-linolénová (GLA) je vzácny derivát kyseliny linolovej. Nachádza sa len v nepatrnom množstve zdrojov potravy, najbohatším je jednoznačne olej zo semien boráka lekárskeho (Borago officinalis), kde sa jej koncentrácia pohybuje na úrovni 20 – 25 % z celkového množstva mastných kyselín. Nasledujú pupalkový olej a olej zo semien čiernych ríbezlí. Terapeutické využitie GLA sa najčastejšie spája s jej protizápalovými vlastnosťami a uplatňuje sa aj pri ženských hormonálnych problémoch v súvislosti s menopauzou, výborne sa tiež hodí ako súčasť jedálnička pri problémoch spôsobených vysadením dlhodobej hormonálnej antikoncepcie. GLA má tiež preukázateľne pozitívny vplyv na kvalitu pleti, kde sa mení na kyselinu dihomo-gama-linolovú (DGLA). DGLA v pokožke vytvára extra silný eicosanoid 15-OH-DGLA, ktorý vykazuje mimoriadne protizápalové vlastnosti. (Harris WS, 2009). Zdravý organizmus je schopný syntetizovať určité množstvo GLA z kyseliny linolovej, premena je ale opäť čiastočne znemožnená rôznymi vplyvmi. Efektívnu premenu LA na GLA v ľudskom organizme ovplyvňujú mnohé inhibítory, predovšetkým ale narušená produkcia enzýmu delta-6-desaturázy (rovnako ako u EPA a DHA). Odporúča sa preto dodávanie GLA v prirodzenej forme z borákového, pupalkového alebo ríbezľového oleja.

Kontroverzná CLA

Ďalšia zaujímavá mastná kyselina je konjugovaná kyselina linolová (CLA). 20 rokov výskumu potvrdilo jej rozporuplné vlastnosti. Niektorí vedci boli prvotne nadšení z jej účinkov, ale teraz existujú reálne obavy, že užívanie CLA v podobe potravinových doplnkov u ľudí s nadváhou môže mať tendenciu vyvolať, alebo zhoršiť už existujúcu inzulínovú rezistenciu, ktorá môže následne viesť k rozvoju diabetu. Na jednej strane je jej pripisovaný význam pri prevencii karcinogénneho bujnenia, ďalej pri udržiavaní zdravého pomeru telesného tuku a svalstva a zlepšovaní energetického hospodárenia organizmu. Na strane druhej sa ale poukazuje na jej nevypočítateľnosť a toxicitu pri vysokých dávkach. Vzhľadom k tomu, že je to mastná kyselina typu „trans“, v niektorých prípadoch je jej pôsobenie skôr negatívne. Význam CLA pre ľudské zdravie je momentálne teda ešte stále predmetom ďalších výskumov. Aj keď si vedci stále nie sú istí, čo spôsobí dlhodobá konzumácia CLA z rôznych doplnkov, doporučujeme radšej prirodzené potraviny, ktoré obsahujú CLA (ako je hovädzie mäso a mliečne výrobky) – sú totiž jej bezpečnou alternatívou. Pri hydrogenácii vzniká tiež určité množstvo trans-mastných kyselín. Pre organizmus je prirodzená cis-mastná kyselina, a preto napriek názorom rôznych odborníkov uprednostňujem maslo pred rôznymi hydrogenizovanými margarínmi.

Organizmus verzus mastné kyseliny

Pre organizmus sú mastné kyseliny absolútne nevyhnutné. Ich dostupnosť a vhodný pomer je jednou zo základných podmienok pre schopnosť vytvárania mnohých hormónov a ďalších biologicky aktívnych substancií, ktoré buď priamo alebo nepriamo ovplyvňujú veľké množstvo dôležitých procesov v živom organizme. Eicosanoidy sú napríklad skupinou hormonálne aktívnych látok, bez ktorých by organizmus nebol schopný mnohých elementárnych procesov na rôznych úrovniach. Jedným príkladom za všetky môže byť skupina prostaglandínov, ktorých vznik by bez zodpovedajúcich mastných kyselín tiež nebol možný. Prostaglandíny sú skupinou biologicky aktívnych eicosanoidov, ktoré sú syntetizované z mastných kyselín v organizmoch všetkých živočíchov od hmyzu až po cicavce. Prostaglandíny sú vysoko potentné substancie, ktoré nie sú v tele ukladané, ale produkujú sa podľa potreby v samotných bunkách všetkých telesných tkanív. Rôzne prostaglandíny sú zodpovedné za rôzne funkcie, regulujú krvný tlak, ovplyvňujú svalové kontrakcie, vylučovanie žliaz s vnútornou sekréciou, zúčastňujú sa regulácie hladkého priebehu pôrodu, umožňujú prenos impulzov po nervových vláknach, ovplyvňujú imunitné reakcie, regulujú metabolizmus, hrajú významnú úlohu pri protizápalových aktivitách organizmu, zúčastňujú sa regulovania telesnej teploty atď. (De Caterina R 2000).

Nízkotučné = zdravé?

Názory na zdravú výživu podliehajú módnym trendom, v súlade s dostupnými informáciami v konkrétnom časovom období. Nálepka „bez tuku“ sa stala po minimálne dve dekády magnetom na väčšinu racionálne zmýšľajúcich spotrebiteľov, ktorí vďaka cielenej dezinformovanosti a alibistickej poloinformovanosti mašinériou potravinárskeho priemyslu kupovali nízkotučné výrobky v domnienke, že nič lepšie už pre svoje zdravie urobiť nemôžu. Všetky neuvážené snahy o zlepšenie prírodného materiálu ako potravy človeka prinášajú veľmi často nepriaznivé následky na ľudskom zdraví. Masívny nárast kardiovaskulárnych, neurologických a onkologických ochorení je len jednou z daní za odklon od prirodzeného stravovania. Denaturovaná strava a deštruktívne životný štýl sú mnohokrát jasnou príčinou týchto problémov. Nielen u nás, ale v celom civilizovanom svete.

Zavádzajúce správy o škodlivosti omega-3 

Médiá sledujúce predovšetkým vlastný predaj často prichádzajú s pochybnými správami, ktoré sa, žiaľ, niekedy týkajú aj medicíny a lekárskych výskumov. Jednou z takýchto správ bola v poslednej dobe televízna reportáž o omega-3 mastných kyselinách. V reportáži sa hovorilo predovšetkým o tom, že ich užívanie zvyšuje riziko rakoviny prostaty, hoci sa omega-3 mastné kyseliny predávajú formou kapsúl s rybím tukom ako populárny výživový doplnok so silnými protizápalovými účinkami. Keby bola uverejnená správa pravdivá, spochybnila by všetky doteraz publikované práce o priaznivých účinkoch omega-3 mastných kyselín. Pri detailnejšom pohľade na správu zistíte, že neobsahovala žiadny dôkaz o tom, že je užívanie rybieho tuku škodlivé. V serióznych lekárskych výskumoch treba striktne dodržiavať princípy „Evidence Based Medicine“, ktoré tu neboli dodržané. Tí istí autori zverejnili podobnú štúdiu už v roku 2010, vtedy však nevzbudila žiadny záujem. Tentoraz sa stal Dr. Bracek svetoznámym, a to aj napriek jeho nejasným vyjadreniam ako „javí sa nám“, „máme podozrenie“, „musíme to overiť“ a podobne. Jeho výskum napriek tomu – a vďaka senzácie chtivým médiám – obletel celý svet. Nikto pritom nespomína štúdiu prestížnej školy Harvard School of Public Health, v ktorej sledovali 20 000 mužov bez karcinómu prostaty, a to po dobu 22 rokov! Štúdia nakoniec ukázala, že muži, ktorí jedli ryby päť alebo viackrát týždenne mali o 48 % nižšie riziko úmrtia na rakovinu prostaty než muži, ktorí jedli ryby menej než raz týždenne. Takže naďalej platí jedzte lososa, a samozrejme aj iné ryby, nová štúdia Dr. Braceka je zavádzajúca.

Rady na záver

Pre prirodzenú výživu človeka možno odporučiť len rastlinné tuky, ktoré nie sú žiadnym spôsobom znehodnotené. Takéto nájdeme v surových olejnatých semenách (ľanové, konopné, tekvicové, sezam, mak, kokos ..), v orechoch, v olivách, v nepražených kakaových bôboch, v avokáde. Doporučujeme užívať vo väčšej miere olivový panenský olej (neobsahuje 6-omega, ale omega-9 kyselinu olejovú) a takisto repkový olej (neobsahuje 6-omega) namiesto slnečnicového, kukuričného, sójového (obsahujú 6-omega). Na vyprážanie (keď už nemôžete odolať) je vhodné používať napríklad kokosový olej (nemá PUFA a pri zohrievaní nevznikajú trans-mastné kyseliny) a obsahuje kyselinu laurovú, ktorej protivírusové účinky zvyšujú imunitu pacienta. Tieto zistenia sú však zatiaľ v štádiu výskumu. Olivový olej na vyprážanie nie je najvhodnejší, lebo dochádza k oxidácii dvojitej väzby kyseliny olejovej a toto môže inhibovať tvorbu prostaglandínov. Ak už chcete vyprážať, tak teplota by ideálne nemala presiahnuť 200ºC, čo je však v domácich podmienkach ťažko kontrolovateľné. Kupujte si malé fľaše oleja a držte ich na chladnom a suchom mieste (European Journal of Clinical Nutrition 2003). 

V primárnej prevencii doporučujeme aspoň dvakrát týždenne jesť ryby, ale v sekundárnej prevencii treba užívať nutne rybí olej (jednu polievkovú lyžicu denne). Mastné kyseliny sa ale nachádzajú v menších koncentráciách prirodzene v každom plode a zelenine. Ak sa teda človek stravuje tak, ako je fyziologicky predurčený, zabezpečuje mu jeho potrava pravidelný prísun kvalitných mastných kyselín priebežne pri každom jedle. V rozumnej miere možno ale používať aj za studena lisované oleje, balené v tmavých fľašiach, a skladované v chlade. Super potrava sú rozomleté ľanové semienka zamiešané napríklad do jogurtu. Tieto tuky dokonale pokryjú potreby ľudského organizmu, nezaťažujú ho a za predpokladu dodržiavania zdravého životného štýlu sú organizmom tiež správne vstrebávané a metabolizované. 

Literatúra:

  1. Harris WS, Pottala JV, Sands SA, Jones PG. “Comparison of the effects of fish and fish-oil capsules on the n 3 fatty acid content of blood cells and plasma phospholipids”. Am J Clin Nutr. 2007, Dec; 86 (6): 1621-5
  2. Holub BJ, Wlodek M, Rowe W, Piekarski J. “Correlation of omega-3 levels in serum phospholipid from 2053 human blood samples with key fatty acid ratios.” Nutr J. 2009, Dec 24; 8:58
  3. Farzaneh-Far R, Lin J, Epel ES, Harris WS, Blackburn EH, Whooley MA. “Association of marine omega-3 fatty acid levels with telomeric aging in patients with coronary heart disease”. JAMA. 2010 Jan 20; 303(3): 250–7
  4. Harris WS. “The omega-3 index: from biomarker to risk marker to risk factor”. Curr Atheroscler Rep. 2009 Nov; 11(6):411-7
  5. Tull SP, Yates CM, Maskrey BH, O‘Donnell VB, Madden J, Grimble RF, Calder PC, Nash GB, Rainger. “GEOmega-3 Fatty acids and inflammation: novel interactions reveal a new step in neutrophil recruitment”. PLoS Biol. 2009 Aug; 7(8): e1000177. Epub 2009 Aug 25.
  6. De Caterina R, Liao JK, Libby P. “Fatty acid modulation of endothelial activation”. Am J Clin Nutr. 2000 Jan; 71 (1 Suppl): 213S-23S.
Hodnotenie článku

inVitro 1/2013

Laboratórium špeciálnych metód

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 1/2013 Laboratórium špeciálnych metód. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro