Význam očkovania detí

Očkovanie – imunizácia je najbezpečnejšia a najefektívnejšia cesta, ako získať odolnosť voči chorobám. Cieľom imunizácie je eradikácia chorôb. Zaočkované dieťa je menej náchylné na infekcie. Výhody ochrany proti chorobe mnohonásobne vyvážia veľmi malé riziká spojené s imunizáciou. Očkovanie nie je stopercentnou zárukou zdravia dieťaťa – dieťa treba ustavične chrániť. Imunitný systém dieťaťa potrebuje podporu od narodenia až do predškolského veku.

Povinné očkovanie v detskom veku patrí do bežnej ambulantnej starostlivosti každého pediatra. Výsledkom celosvetovej imunizácie je postupná eradikácia infekčných chorôb (variola v roku 1977). Svetová zdravotnícka organizácia si dala za úlohu eradikovať aj detskú mozgovú obrnu (do roku 2000), ale zatiaľ došlo len k poklesu jej výskytu. Vo svete sa v súčasnosti nachádzajú len tri ohniská výskytu tohto ochorenia. V Európe sa pravidelným očkovaním podarilo eradikovať detskú mozgovú obrnu, záškrt, ružienku a mumps a čierny kašeľ. V poslednom období sa stretávame s ojedinelými prípadmi ochorení, čo ma za následok odmietanie očkovania. Na Slovensku je Úradom verejného zdravotníctva každoročne vydaný očkovací kalendár (Tabuľka č. 1).

Tabuľka č. 1: : Očkovací kalendár na rok 2015

Kedy očkovať?

Všetky deti, aj predčasne narodené, sa očkujú od ukončeného druhého mesiaca, dovtedy sú chránené imunitou z tela matky, ktorá sa postupne vytráca a vlastná imunitná ochrana sa ešte nestihla vytvoriť. Očkovania delíme na dve základné skupiny: povinné očkovania (plne hradené zo zdravotného poistenia) a nepovinné, odporúčané očkovania (nadštandardné očkovania), ktoré nie sú hradené zdravotnými poisťovňami, alebo sú hradené len čiastočne. Očkuje sa proti týmto základným ochoreniam: záškrt, hemofilový zápal mozgových blán, čierny kašeľ, tetanus, vírusová hepatitída typu B, pneumokoky, morbilli, rubeola, parotitída. Všetky tieto povinné očkovania sú plne hradené zdravotnými poisťovňami.

Prečo očkovať?

Deti bezprostredne po narodení majú vlastnú imunitu nízku, odolnosť voči infekčným chorobám získavajú postupne a ich imunitný systém sa mení po celý život. Na rozdiel od dospelých vedia odolávať bakteriálnym a vírusovým infekciám iba veľmi ťažko. Vakcíny pomáhajú deťom bojovať s týmito ochoreniami jednoduchšie, pretože v organizme vyvolajú príslušné ochorenie nízkej intenzity, čo však stačí na to, aby imunitný systém dieťaťa začal vytvárať protilátky proti pôvodcovi ochorenia.

V súčasnosti sú medzi pravidelné očkovania zaradené aj vakcíny proti pneumokokom. Pribudli aj očkovania, ktoré sú v kategórii „odporúčané“ (nepovinné), ako sú napríklad očkovania proti ľudským papilloma vírusom (HPV, očkovania proti rakovine krčka maternice) u dospievajúcich dievčat, očkovania proti kliešťovej encefalitíde, očkovania proti rotavírusom, meningokoku typu C, vírusovej hepatitíde typu A či vakcinácia kiahní a herpesu zoster u dospelých. Nesmieme zabúdať ani na očkovanie proti chrípke. Niektoré zdravotné poisťovne v rámci svojich preventívnych programov zaraďujú aj nepovinné očkovanie, napríklad proti rotavírusom, kliešťovej encefalitíde či meningokoku C ako konkurenčnú výhodu. Nedá mi nespomenúť, že nedávno sa tiež ukončilo celoplošné očkovanie novorodencov proti TBC, avšak v exponovaných oblastiach je možné na požiadanie rodiča dieťa zaočkovať.

Možné komplikácie a reakcie po očkovaní

Vakcínu možno podať buď orálne, alebo injekčne. Riziká očkovania sú mnohonásobne prevýšené jeho výhodami.

Medzi bežné komplikácie patria:

  • zvýšená teplota do 39 stupňov,
  • mrzutosť,
  • plačlivosť trvajúca menej ako tri hodiny,
  • lokálne reakcie v podobe začervenania či opuchu do piatich centimetrov (stačí priložiť studený obklad),
  • bolesť hlavy,
  • niekedy aj zvracanie alebo hnačka, nechutenstvo.

 Problémy však zvyčajne zmiznú do niekoľkých hodín, najneskôr do dvoch dní.

Hoci sa môžete domnievať, že niektoré choroby sa už u nás nevyskytujú a vaše dieťa očkovanie proti nim nepotrebuje, opak je pravdou. Stačí jediné vypuknutie choroby medzi nezaočkovanými deťmi, aby sa opäť začala šíriť. Nebezpečné ochorenia sa u nás takmer nevyskytujú práve preto, že je zavedené povinné očkovanie. To ale neznamená, že sa s nimi nemôžeme stretnúť inde vo svete.

Z praxe by som rada spomenula očkovanie u rómskych detí, ktoré je pre zdravotnícky personál veľmi prácne a namáhavé a môžem povedať, že zatiaľ nikým neocenené. Ak by sme tieto rómske deti neočkovali, vzhľadom na ich nízky hygienický štandard a spôsob života by sme tu mali epidémiu každý rok. Rómske mamičky často odmietajú očkovania zo strachu pred teplotami a inými komplikáciami, ktoré nevedia zvládnuť – aj napriek poučeniu a výstrahám pred chorobami. Očkovanie rómskych detí prebieha bežne v teréne, pod tlakom celej komunity.

Očkovanie v kolektívnych zariadeniach – či už sú to jasle, škôlky, školy, ale aj sociálne zariadenia – má nesmierny význam v prevencii epidémií infekčných ochorení, ako sú chrípka, parotitída, hepatitída typu A... Spomenúť treba aj sociálne slabšie skupiny s nízkym hygienickým štandardom, ktoré sú nezriedka mnohopočetné a ktorých počet v poslednom období stále stúpa.

Zaočkovanosť detí proti niektorým ochoreniam klesla tak veľmi, že sa podľa odborníkov vracia riziko možnej nákazy. Ohrozené sú najmä malé deti, ale aj dospelí ľudia s oslabenou imunitou. Vedú sa diskusie o tom, či je povinné očkovanie správne alebo nie. Odpor k vakcinácii však medzitým tak zosilnel, že zaočkovanosť detí na Slovensku padla pod bezpečnú hranicu. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na udržanie imunity obyvateľstva odporúča, aby bolo zaočkovaných aspoň 95 % detí a u nás je to už pri niektorých chorobách menej. Týka sa to základnej vakcinácie proti osýpkam, ružienke a mumpsu.

V Bratislavskom kraji vakcináciu absolvovalo iba 88,8 % detí (už pri narodených v roku 2011 to bolo len 92,3 %), v Trenčianskom 92,8 %, v Banskobystrickom 94 % a v Košickom kraji 93,9 % detí. Potrebnú hranicu 95 % nedosiahlo až 36 zo 79 slovenských okresov. Zaočkovanosť detí v priebehu rokov ustavične klesá, odborníci upozorňujú, že by sa to Slovensku mohlo vypomstiť. Nákazy, na ktoré sme pomaly zabudli, by sa mohli vrátiť. Pri poklese zaočkovanosti pod 95 percent, ako sa to deje u nás, hrozia podľa WHO epidémie takých chorôb, ktoré sa pri vysokej vakcinácii v krajine vôbec nevyskytujú, alebo sa vyskytujú ojedinele. Pod touto hranicou prestane totiž ochrana očkovaním zaberať. Odborníci preto vyzývajú verejnosť, aby viac dôverovala lekárom a poznatkom založeným na dôkazoch a nie neovereným informáciám, ktoré sa šíria na internete.

Odmietnutie očkovania

Obavy odborníkov potvrdzujú i údaje Úradu verejného zdravotníctva, ktorý kontroluje očkovanie na území Slovenska. Počet detí bez povinného očkovania podľa neho stúpa. Od začiatku septembra 2011 do konca augusta 2012 napríklad zaznamenali ešte len 950 čiastočných odmietnutí niektorého povinného očkovania a 341 detí, ktoré neabsolvovali žiadne povinné očkovanie, no v ďalšom období bolo čiastočných odmietnutí už 1 657 a kompletných 938. V sledovanom čase – o rok neskôr – sa počet ešte zvýšil na 1 137 čiastočných a 987 celkových odmietnutí.

Zvýšiť informovanosť ľudí pomáhajú aj tzv. poradne očkovania, ktoré fungujú na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva. Odporcovia plošného očkovania trvajú na tom, že by nemalo byť povinné, ale dobrovoľné. O tom, či svoje deti dajú zaočkovať, chcú rozhodovať sami. Na podporu svojich snáh uvádzajú rôzne tvrdenia, ktoré spochybňujú nevyhnutnosť a opodstatnenosť očkovaní. Vakcinácia sa podľa nich preceňuje a za jej propagovaním údajne stoja farmaceutické firmy, ktorým ide o obchod. Argumentujú nedostatočnou informovanosťou a neodbornosťou detských lekárov, tiež reakciami, ktoré sa u detí objavili po podaní vakcín, prípadne upozorňujú na závažné zdravotné poruchy trvalého charakteru a podozrivé z nadväznosti na podanie vakcíny. Očkovanie proti osýpkam podľa nich môže vyvolať autizmus a vakcinácia proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu zase syndróm náhleho úmrtia dojčiat. To, že sa nákazlivé choroby podarilo potlačiť, údajne nie je zásluhou plošného očkovania, ale skôr zlepšujúcich sa životných podmienok, zdravšej stravy a dôkladnejšej hygieny. S argumentmi, ktoré predkladajú odporcovia povinných očkovaní, odborníci nesúhlasia. Považujú ich za zavádzanie a neoveriteľné hypotézy. Epidemiológom dáva za pravdu aj história. Napríklad na záškrt ešte v roku 1930 ochorelo v niekdajšom Československu takmer 24-tisíc detí, z toho vyše 2 100 zomrelo. Po zavedení povinného očkovania v roku 1946 počet ochorení rýchlo klesal, až kým v polovici 80. rokov nákaza úplne nevymizla. Podobne sa podarilo potlačiť detskú obrnu, proti ktorej sa očkuje od roku 1960.

Osýpky tiež patrili medzi najzávažnejšie detské choroby. Až do roku 1969, keď sa proti nim začalo očkovať, zaznamenali niekoľko desiatok tisíc prípadov ročne a asi 50 úmrtí. Už od 80. rokov je ich výskyt vďaka vakcinácii ojedinelý. Posledná epidémia osýpok na Slovensku prepukla v rokoch 1997 – 1998, keď ochorelo približne 600 ľudí. Odvtedy sa táto nákaza prakticky stratila. Proti tetanu, infekčnému ochoreniu charakteristickému ochrnutím svalstva, sa na našom území očkuje od roku 1952. Posledný prípad novorodeneckého tetanu je známy z roku 1961, inak je u nás choroba zriedkavá. Epidemiológovia vystríhajú, že keby sa očkovanie ponechalo na dobrovoľnosti a ochote rodičov, následky by boli zdrvujúce. Svedčia o tom prípady zo zahraničia. Napríklad z Británie, kde po odpore voči očkovaniu v 80. rokoch minulého storočia poklesla vakcinácia a vzápätí sa rozšírila epidémia čierneho kašľa. Podľahli jej stovky detí a situácia sa zlepšila až po opätovnom rozbehnutí očkovania. Podobné skúsenosti má i Nemecko, Švédsko, Holandsko či Japonsko. Podľa informácií WHO je dnes priemerná zaočkovanosť v Európe asi 90 %, no medzi jednotlivými krajinami sú veľké rozdiely.

Viac ako pol milióna detí v Európe stále nemá prístup k základnému očkovaniu. Až 32-tisíc ich ročne zomiera na infekcie, ktorým by sa dalo predísť vhodnou vakcináciou. WHO predpokladá, že očkovanie na svete každý rok zachráni vyše tri milióny ľudí pred smrťou a ďalšie milióny pred utrpením a trvalými následkami. Naopak, pre chýbajúcu vakcináciu ročne zahynú viac ako tri milióny ľudí, z toho asi 1,4 milióna detí do piatich rokov.

Súčasný stav a smerovanie vývoja očkovania

Smerovanie vývoja vakcinológie poznamenali viaceré dôležité zmeny, vďaka ktorým na trh prichádzajú bezpečnejšie a účinnejšie očkovacie látky, rozširuje sa okruh očkovaných osôb a zvyšuje sa význam ochrany osôb s chronickými ochoreniami a starších jednotlivcov. Paralelne so snahou o eradikáciu ochorení preventabilných očkovaním silnie aj „hnutie“ proti vakcináciam.

Modifikáciou antigénov sa zvyšuje efektivita klasických očkovacích látok pri súčasnej redukcii ich vedľajších účinkov, modifikáciou zloženia vakcín (vypustením konzervačných látok) sa zvyšuje ich bezpečnosť, pridaním nových adjuvantov sa zosilňuje imunogenicita vakcín. Pripravujú sa kombinované vakcíny, ktoré zaisťujú, že jedným vpichom sa získa ochrana pred viacerými ochoreniami. Do praxe sa zaviedli protinádorové vakcíny. Pomocou týchto vakcín sa zvyšuje zaočkovanosť populácie v súvislosti s chronickými ochoreniami.

Záver

Pracuje sa neustále na nových očkovacích látkach proti ochoreniam ako antrax, cholera, hepatitída C, chorobám spôsobeným Epsteinovým-Barrovým vírusom či H. pylori a proti mnohým ďalším ochoreniam. Ich príprava potrvá mnoho rokov, ale ich význam pre ďalšiu populáciu bude mať veľký význam.


Literatúra

  1. Bartošová D. Dětské infekční nemoci. Praha: Galen 2003, 284 s.
  2. Beran J. a spol. Očkování. Praha: Galen 2005, 347 s.
  3. Csaderová Z. Očkovací kalendár pre deti po transplantácii krvotvorných buniek. Čes.-slov. pediat. 2000; 55: 712 – 715.
  4. Časopis Pediatria pre prax, 2012.
  5. Dluholucký S., Šimurka P., Urbančíková I. Sprievodca očkovaním. http://www.mccservices.sk/subory/sprievodcaockovanim.
  6. Garcon N. GlaxoSmithKline adjuvant systems in vaccines: concepts, achievements and perpectives. Expert Rev Vaccines, 2007; 6: 723 – 738.
  7. Lobovská A. Infekční nemoci, Karolínum, 2003.
  8. Nevická E., Frecerová K. Tuberkulóza u detí, Kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku, Bratislava 2007, 150 s.
  9. Nováková E., Klement C., Oleár V. Lekárska vakcinológia nielen pre medikov. Bratislava: Vydavateľstvo PRO 2007, 114 s.
  10. Nutriklub – povinné očkovanie u detí. https://www.nutriklub.sk/clanok/povinne-ockovanie-deti.
  11. Úrad verejného zdravotníctva. http://www.uvzsr.sk/.
  12. Votava M. Lékařská mikrobiologie obecná. Praha: Neptun 2005: 351 s.
Hodnotenie článku

inVitro 4/2015

Pediatria

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 4/2015 Pediatria. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro