Zavšivenie – pedikulóza

Parazitárne ochorenia tvoria neoddeliteľnú súčasť infekčného lekárstva a treba im venovať dostatočnú pozornosť. Jedným z takýchto ochorení je pedikulóza, ktorej sezóna sa pravidelne opakuje s prvým školským zvonením. Ochorenie je celosvetovo rozšírené a vyskytuje sa najmä u detí predškolského a školského veku.

Úvod

Výskyt pedikulózy sa v posledných rokoch výrazne zvyšuje vo všetkých rozvinutých krajinách sveta vrátane Slovenskej republiky. Za hlavnú príčinu sa považuje rezistencia voči odvšivovacím prípravkom. Svetová zdravotnícka organizácia už asi pred 20 rokmi odhadovala, že ročne je na celom svete napadnutých všou detskou (Pediculus capitis) okolo 370 miliónov ľudí, predovšetkým detí (1). V súčasnosti je zaznamenávaný ďalší postupný vzostup jej výskytu. Počet prípadov výskytu vši detskej na Slovensku nie je presne známy, keďže pedikulóza nepatrí medzi povinne hlásené ochorenia. Vo všeobecnosti možno povedať, že výskyt vší v Európe, ale aj inde vo svete, je trvalý a pomerne vysoký. Výskyt má kolísavý charakter. Údaje z rôznych krajín o výskyte vší sa pohybujú v rozmedzí od 2 do 60 %. Napríklad počet prípadov výskytu pedikulózy v Českej republike možno takisto iba usudzovať z počtu hlásených prípadov pedikulózy v databáze Epidatu, Národného referenčného centra pre analýzu epidemiologických dát v SZÚ s tým, že ide o neúplné čísla.

V literatúre je uvádzané, že asi 80 % napadnutých detí má vo vlasoch 1 – 10 vší, 19 % detí má 11 – 20 vší a len asi 3 % viac než 20 vší. Veľká väčšina týchto vší je v ľahko prehliadnuteľnom nymfálnom štádiu, dĺžka ich tela je 1 – 2 mm. Len vo veľmi zanedbaných prípadoch možno u nás z vlasov postihnutých detí vyčesať až 80 živých vší (2).

Etiológia

Pôvodca pedikulózy, voš detská (Pediculus capitis), je cudzopasník živiaci sa krvou hostiteľa, ktorý je schopný parazitovať iba na človeku. Žije vo vlasatej časti hlavy, ale aj v obočí, brade, vo fúzoch. Vši sú dokonale prispôsobené pre život vo vlasoch alebo chlpoch. Majú na nohách zvláštny pazúrik, ktorý môžu ohnúť proti chodidlu a pevne zovrieť vlas alebo chlp, po ktorom voš lezie (3). Samček dosahuje veľkosť 2 – 3 mm, samička 2,9 – 3,5 mm. Voš detská má ústne ústroje prispôsobené na bodanie a cicanie. Živí sa prúdiacou krvou, za prirodzených podmienok prijíma potravu každé 2 – 3 hodiny. Samičky kladú denne 3 – 4 vajíčka (hnidy) ku koreňom vlasov pevným, prakticky nerozpustným tmelom. Z vajíčok sa liahnu larvy (pri teplote 25 °C za 13 – 19 dní, pri teplote 30 °C za 7 – 14 dní). Vývoj vší z vajíčok cez larválne štádiá až k dospelému jedincovi trvá priemerne 20 dní, jeho dĺžka závisí od teploty (pri teplote 28 – 30 °C trvá vývoj 18 – 22 dní, pri 37 °C 14 – 15 dní). Vajíčka (hnidy) zostávajú na vlasoch i po vyliahnutí vší (Obrázok č. 1). Živé hnidy sú žltobiele s rozmermi 0,8 x 0,3 mm, po vyliahnutí sú priesvitné. Na vrchole hnidy je viečko, ktorým vyliahnutá voš vylezie (Obrázok č. 2). Dospelé samičky žijú priemerne 3 týždne. Za život nakladú asi 100 – 140 vajíčok.

Obrázok č. 1: Vývojový cyklus vši detskej (Zdroj: khsole.cz)

Keďže voš detská parazituje len na človeku, zdrojom nákazy je zavšivený človek. Od zavšiveného zdroja je možný prechod na nového hostiteľa od začiatku zavšivenia až do doby jeho likvidácie. Vši sa šíria hlavne pri priamom styku a zväčša v kolektívoch (rodina, predškolské a školské zariadenia, ubytovne), ale v menšej miere aj prostredníctvom rôznych predmetov (hrebene, kefy, čiapky, šály, osobná a posteľná bielizeň). Ak sa dostanú na golier odevu, môžu preliezať aj na šaty druhých osôb v spoločných skrinkách, šatniach.

Obrázok č. 2: Hnida a dospelá voš (Zdroj: zbynekmlcoch.cz)

Klinický obraz

Voš hlavová cicia krv vo vlasatej časti hlavy. V miestach, kde voš cicia krv, sa nachádzajú petéchie a papuly (4). Pri dlhotrvajúcom zavšivení môžu vzniknúť výrazné zmeny zo škrabania prejavujúce sa vo forme lineárnych exkoriácií, ktoré sa môžu komplikovať sekundárnou infekciou a vznikom ekzémov.

Diagnostika

Na pedikulózu upozorní silné svrbenie postihnutej časti hlavy a samotný nález vší, prípadne hníd. Voš hlavová sa vyskytuje len vo vlasoch, kde možno pozorovať lezúce dospelé jedince, ako aj hnidy. Záchyt vší sa zvýši pri prečesávaní vlasov pomocou hustého hrebeňa. Hnidy, ktoré vyzerajú ako drobné svetlé bodky, prilepujú vši na vlasy. Najskôr ich možno nájsť v spánkovej oblasti za ušami. Hnidy lipnú k vlasom veľmi pevne a nemožno ich ľahko odstrániť. Zavšivenie je ochorenie zaradené do Medzinárodnej klasifikácie chorôb pod označením B85.

Diferenciálna diagnostika

Hlavným príznakom zavšivenia je pruritus (svrbenie), ktorý núti jedinca k neustálemu škrabaniu. Diferenciálne diagnosticky treba odlíšiť kožné ochorenie (ekzém, prurigo, seboroickú dermatitídu, psoriázu), iné parazitózy (svrab), prípadne mykózy a kandidózy, respektíve systémové ochorenie. Typickým znakom, ktorý potvrdí pedikulózu, je nález živých vší, prípadne hníd vo vlasatej časti hlavy.

Liečba a prevencia

Z insekticídov sa v súčasnosti proti vši detskej najčastejšie používajú permetrín a d-RP notrín (oba patria medzi syntetické pyretroidy), ďalej malatión (organofosfát) a karbaryl (karbamát). Rezistencia vši detskej voči permetrínu bola prvýkrát popísaná v Českej republike v roku 1992 (2). V tej dobe to bol celosvetovo najpoužívanejší insekticíd proti vši detskej. Neskôr bola rezistencia voči tejto látke zistená v Izraeli a dnes je rozšírená v mnohých krajinách sveta, napríklad vo Veľkej Británii, Francúzsku, USA, Kanade, Argentíne a i. (5). U nás bol permetrín používaný v odvšivovacom šampóne a vo vlasovej vode. Rezistencia spôsobila v roku 1992 stratu účinnosti oboch uvedených prípravkov, čo malo za následok zvýšenie výskytu pedikulózy. V súčasnej dobe sa zdá, že z insekticídov zostáva plne účinný iba karbaryl.

Prevencia pedikulózy predstavuje pomerne zložitý problém. Prameňom nákazy je vždy zavšivený človek. Vši sa vždy prenášajú kontaktom. Jediným účinným opatrením, ako zamedziť prenášaniu vší, je denná kontrola vlasov detí a pri zistení zavšivenia okamžité a dôsledné ošetrenie vlasov dezinsekčným prostriedkom a jeho opakovanie. Toto opatrenie je účinné iba v prípade, ak sa umytie vlasov šampónom proti všiam uskutoční v rovnakom čase u všetkých postihnutých osôb, to znamená napríklad u všetkých žiakov danej triedy alebo školy vrátane zdravých žiakov a členov ich rodín. Vyžaduje to však ochotu a trvalý zodpovedný prístup rodičov a ostatných členov rodiny k riešeniu tohto problému. Treba si uvedomiť, že opatrenia na likvidáciu zavšivenia sú záležitosťou osobnej hygieny, o ktorú musia dbať rodičia detí. Zbaviť deti vší musia teda rodičia, nie škola alebo školské zariadenie. Dodržiavanie zásad osobnej hygieny sa nedá nariadiť v zmysle platných predpisov.

Pri výskyte vší u detí a žiakov v zariadeniach pre deti a mládež (materské školy, základné a stredné školy a pod.) sa postupuje podľa zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“) a podľa vyhlášky MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež (ďalej len „vyhláška č. 527/2007 Z. z.“). Povinnosti prevádzkovateľov zariadení pre deti a mládež upravuje § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. Pri výskyte vší u žiakov základnej školy sa postupuje podľa prevádzkového poriadku, ktorý je povinný vypracovať prevádzkovateľ a predložiť ho na schválenie regionálnemu úradu verejného zdravotníctva vrátane návrhu na jeho zmenu (§ 24 ods. 5 písm. f/zákona č. 355/2007 Z. z.). Náležitosti, ktoré musí prevádzkový poriadok obsahovať, upravuje § 10 vyhlášky č. 527/2007 Z. z. Prevádzkovatelia škôl nemajú povinnosť zisťovať výskyt vší u žiakov, ale v prevádzkovom poriadku majú stanovený postup (vylúčenie žiaka z kolektívu a upozornenie rodiča, že žiak nesmie prísť zavšivený do školy a pod.), ktorý treba uplatniť, ak sa u žiaka prejaví prenosné parazitárne ochorenie (§ 10 ods. 1 písm. c/bod. č. 1 vyhlášky č. 527/2007 Z. z.).

Kontrolu dodržiavania prevádzkových poriadkov vykonáva príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva v rámci štátneho zdravotného dozoru (§ 6 ods. 3 písm. i/zákona č. 355/2007 Z. z.). Je dobré, ak pri zistení vší v kolektíve vedenie zariadenia pre deti a mládež rodičov upozorní a zároveň im odporučí vykonať opatrenia. Pri spracovávaní návrhu opatrení môže prevádzkovateľ zariadenia požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o odbornú pomoc.

Záver

Vši vo vlasoch sú drobné parazity, ktoré dokážu znepríjemniť život v priebehu niekoľkých hodín. Rizikovou skupinou sú najmä deti, ktoré sa najčastejšie združujú vo väčších skupinách. Keďže liečba býva spojená s pravdepodobnosťou vzniku rezistencie na určitý prípravok, ochoreniu treba predchádzať a snažiť sa robiť všetko pre to, aby bolo zabránené opätovnému výskytu tohto nepríjemného ochorenia.

Značné problémy v boji proti pedikulóze spôsobuje v praxi skutočnosť, že nie všetci rodičia vykonávajú odvšivovanie svojich detí dôsledne a trvalo, prípadne ho nevykonávajú vôbec. Ďalším vážnym problémom je skutočnosť, že najmä rodiny z nižších sociálno-ekonomických skupín nemajú finančné prostriedky na nákup dezinsekčných prípravkov.

V boji proti pedikulóze je potrebná spolupráca lekárov, pedagógov na školách, rodičov a verejných zdravotníkov. Lekár by mal okrem terapie usmerniť rodičov a odporučiť im isté opatrenia ako zbavenie sa hrebeňov, gumičiek, šatiek, ozdôb do vlasov, vypranie posteľnej bielizne, vyčistenie matracov a gaučov, dôkladné vypratie a vyžehlenie tričiek a šatstva, ktoré boli v kontakte s vlasmi. Taktiež treba skontrolovať celú rodinu a osoby, ktoré boli v styku.

Zo strany pedagógov treba usmerniť rodičov napríklad formou letákov, prípadne na rodičovskom združení upozorniť na pravidelnú kontrolu vlasov ich detí a opatrenia v prípade výskytu vší.

Ak prevádzkovateľ materskej školy dôsledne dodržiava povinnosti stanovené legislatívou, je vytvorený dostatočný predpoklad na to, aby sa v kolektíve detí nešírili prenosné ochorenia vrátane pedikulózy. Na druhej strane však treba tiež zdôrazniť, že pri dodržiavaní týchto povinností musia byť v maximálne možnej miere nápomocní samotní rodičia.

Pracovníci regionálnych úradov verejného zdravotníctva v SR poskytujú odborné poradenstvo prevádzkovateľom materských a základných škôl, aby všetky dôležité preventívne opatrenia boli zapracované do prevádzkového poriadku zariadenia, ktorý podlieha schváleniu orgánom na ochranu zdravia.


Literatúra

  1. Gratz N. G. Human lice, their prevalence, control and re sistance to insecticides. A review 1985–1997, WHO/CTD/ WHOPES, 1997; 8: 1 – 61.
  2. Rupeš V., Vlčková J. Veš dětská, pedikulóza a možnosti odvšivování. New EU Magazine of Medicine: odborný časopis o evropské medicíně, 2011, roč. 6, č. 3 – 4, s. 5 – 11. ISSN 1802-1298.
  3. Beneš J. et al. Infekční lékařství. Vyd. Galén, 2009, s. 368 – 369. ISBN 9788072626441.
  4. Štork, J. et al. Dermatovenerologie. 1. vyd. Praha: Galén, 2008. 502 s. ISBN 978-80-7262-371-6.
  5. Burgess I. F., Brown C. M., Lee P. N. Treatment of head louse infestation with 4 % dimeticone lotion: randomised controlled e quivalence trial. British Med. J. 2005, 330, pp. 1423 – 1425.
Hodnotenie článku

inVitro 1/2017

Infektológia

Tento článok sa nachádza v čísle InVitro 1/2017 Infektológia. Ak máte záujem o časopis v tlačenej verzii, ozvite sa nám.
Objednať inVitro