Napriek bohatým skúsenostiam z rôznych odvetví má v sebe rešpekt a pokoru pred tým, čo je pred ňou. Zvykla byť súčasťou mužských kolektívov, preto sa nezľakne ani technickej stránky projektov, ba priam naopak. Miluje šport a výdrž z neho prenáša aj do života: nevzdáva sa, ani keď vidí prekážky, lebo sa z nich dokáže poučiť. Vyhľadáva zmysluplné projekty, pri ktorých si môže rozširovať obzory. Zoznámte sa s Luciou Sýkorovou, Head of Procurement  v Unilabs Slovensko.

Čo ste vyštudovali a prečo ste si zvolili práve taký smer?

Vyštudovala som Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Po gymnáziu som nemala úplne jasno, ktorým smerom sa chcem uberať, a tak som sa rozhodla pre ekonómiu ako univerzálnu možnosť uplatnenia sa.

Čomu si myslíte, že by ste sa venovali, keby ste nerobili súčasnú prácu a prečo?

Niektoré deti vedia už pomaly od malička, čo by chceli robiť, ja som nebola tento prípad. Po skončení gymnázia som uvažovala o medicíne, kde bol vtedy veľký pretlak prihlášok, čo je v podstate asi dodnes. Spätne si myslím, že by to nebol úplne vhodný odbor pre mňa. Čo iné by som dnes teda robila? Neviem povedať, pretože som sa našla v tom, čo robím dnes, i keď je to tiež dosť náročné povolanie, hoci to tak možno nevyzerá.

Aká bola vaša cesta do Unilabs Slovensko?

Moja cesta do Unilabs bola celkom kľukatá, začínala som v úplne inom biznise – v automotive, kde som bola prevažne v mužskom kolektíve. Vlastne tie mužské kolektívy sa so mnou ťahali naprieč všetkými firmami, kde som pôsobila a bolo to zväčša v technických odboroch.
Moja kariéra v oblasti nákupu sa naštartovala v spoločnosti Martimex, ktorá sa zoberala zahraničným obchodom a 3 roky som pre ňu pracovala vo Viedni. Neskôr na oddelení nákupu a logistiky v spoločnosti Trim Leader a po druhej materskej dovolenke som nastúpila do projektu na zelenej lúke, do americkej spoločnosti na výrobu ložísk ako šéfka nákupu a logistiky, kde som mala na starosti okrem nákupu aj celé skladové hospodárstvo. Nasledovala ďalšia viacročná pracovná skúsenosť s dochádzaním do Dolného Kubína, v rovnakej pozícii ako manažér supply chain. Počas môjho pôsobenia sme vybudovali a rozbehli fabriku v Mexiku a v Gelnici. V tom čase som však mala ešte školopovinné deti, a tak som rozmýšľala nad návratom do Martina.
Dovtedy som spoločnosť Unilabs (vtedy Alpha medical, pozn. red.) vôbec nepoznala. Nad inzerátom na profesii som dosť váhala, predsa len to bol úplne iný biznis. Ale povedala som si, že nie je čo stratiť. Po príjemnom pohovore v Martine mi oznámili, že som postúpila do užšieho výberu. Nakoniec mi Peťo Kelčík (Head of HR, pozn. red.) oznámil, že sa rozhodli pre mňa – s tým, že mám ešte absolvovať poslednú časť pohovoru v centrále v Ženeve. Ešte si pamätám, že som bola na zahraničnej služobnej ceste v rámci predchádzajúcej firmy, v noci som sa vrátila a obdeň som cestovala do Ženevy. Všetko prebehlo hladko a po priateľskom rozhovore s Dirkom (Dirk Dijkhuizen, vtedajší šéf globálneho nákupu, pozn. red.) už bolo jasné, že sa začína moja cesta v Unilabs Slovensko.

Máte nejakú zaujímavú skúsenosť z obdobia budovania vašej kariéry, na ktorú rada spomínate?

Urobila som si medzinárodný certifikát MLS zo supply chainu ako prvá žena na Slovensku a v Čechách. Bolo to v čase, keď som hľadala ešte dodatočné profesionálne vzdelanie v tomto odbore, čo bol trochu problém. Tento program prebieha v angličtine, testy prichádzajú zapečatené, na skúšky dohliada viacčlenná komisia a vyhodnotenie znovu prebieha v zahraničí. Tento program beží stále pod záštitou OSN. Za Slovensko som program úspešne absolvovala ako úplne prvá a v ČR sa tohto vzdelávania dovtedy zúčastňovali iba muži. Ja som mala aj veľkú morálnu podporu od predsedu Českej asociácie pracovníkov v nákupe a logistike (CAPL). Bola to zaujímavá a dobrá skúsenosť.
Taktiež rada spomínam na obdobie, keď som navštevovala The EnpPro Executive Institute Management Program na McColl School of Business at Qeens University of Charlotte v USA.

„Mám rada dobré a zaujímavé projekty, kde mám priestor na rozšírenie vlastných obzorov.“

V Unilabs Slovensko ste už piaty rok, v júni 2021 ste sa stali Head of Procurement. Znamenal pre vás tento posun ešte nejaké nové výzvy?

Pred nástupom do Unilabs Slovensko som vždy reportovala riaditeľovi a s tým som rátala aj v tejto firme. Hneď, ako som nastúpila, som tiež reportovala Petrovi Lednickému (bývalý generálny riaditeľ, pozn. red.). Pri pohovoroch som si neuvedomila, že v tejto spoločnosti môže byť iná štruktúra ako vo väčšine firiem, kde som predtým pôsobila – že tu je top management aj stredný management. Vždy som bola súčasťou top managementu. Vlastne aj tu, keď som mala pohovor s riaditeľom, automaticky som to brala tak, že som v top managemente. Až po prijatí som zistila, že som zaradená do stredného manažmentu. Pre mňa to bol teda iba formálny krok, keď som sa vrátila do pozície top manažéra, ako som bola predtým – aj s rovnakým „nákladom“.

Prezraďte nám, čo všetko je náplňou vašej práce na pozícii Head of Procurement v Unilabs Slovensko a ako vyzerá váš štandardný pracovný deň.

Priority a požiadavky sa mi neustále menia. Rozptyl je extrémne široký, pretože náplňou práce je samozrejme zabezpečenie nákupov všetkého, čo spoločnosť potrebuje. Najvyššia priorita pre mňa sú prevádzky a náš zákazník, teda pacient. Vidím za tým vždy ľudí – zamestnancov v celej našej firme a prínos pre pacientov. To je najdôležitejšie, čiže prvá priorita je pre mňa zabezpečiť ich potreby, uľahčiť im život v čo najvyššej miere, pokiaľ je to v mojich silách. Cieľom je vyhľadávať takých dodávateľov, aby to bolo efektívne, kvalitné a zároveň aby to uľahčovalo prácu kolegom. Okrem toho sú to samozrejme rôzne iné služby, nepriamy materiál atď., je to veľmi široké portfólio. Ďalej rôzne služby pre ďalšie oddelenia, ako sme napríklad nedávno riešili požiadavky pre marketing, IT, zmluvy o GDPR, o kybernetickej bezpečnosti či aktuálne ESG. Dá sa povedať, že agenda sa stále rozširuje.
V tejto súvislosti bol covid „špecialita“. Nič nebolo na trhu, nikto o tom nemal žiadne informácie. To som zastrešovala za strategický nákup v podstate sama. Nebolo to tak, že by za mnou chodili dodávatelia, ako ľudia možno majú predstavu, že chodia za nákupcom a podsúvajú mu svoje produkty Áno, keď majú niečo stabilizované, tak sa svoj produkt niekedy snažia presadiť, ale vtedy nebolo nič, človek sa musel rýchlo a flexibilne zorientovať. Takže som často googlila po večeroch, nociach, nonstop… A keď sme produkt alebo prístroje našli, potom to samozrejme ľudia z prevádzky museli zvalidovať. Prebiehala medzi nami veľmi intenzívna a pozitívna interakcia. A prichádzali stále nové a nové výzvy: keď sme urobili prvé testy klasických odberov, tak sme prešli k odberom z krvi, poolovanie, potom na slinné testy a podobne. Dynamika a sila tímovosti a odhodlanosti bola na období covidu krásne vidieť. Neskôr sme sa opäť koncentrovali už aj na bežnú prevádzku, pričom covid stále bežal. Zároveň pri tom všetkom musíme sledovať rozpočet a úspory, nasledovať procedúry schvaľovania, dojednávať podmienky a podpisy zmlúv, čo je ďalšia veľká agenda.
Hľadáme možnosti na zníženie nákladov, a tak je ďalšia časť mojich úloh momentálne zameraná na obnoviteľnú energiu a ďalšie úspory. Chceme zaviesť fotovoltiku, avšak uvažujem aj o zelenej záhrade pod panelmi. Zelená záhrada má význam nielen z ekologického hľadiska, ale zároveň zlepšuje parametre fotovoltických panelov a klímu v budove. Tomu musí predchádzať preverenie statiky budovy, súhlas majiteľa budovy, potom bude treba spustiť výberové konanie. S každým nákupom prichádza extrémne veľa súvislostí a detailov, ktoré ostatní kolegovia zvyčajne vôbec nevnímajú.
Takže každý môj deň je iný a veľmi rozmanitý – od stretnutí s dodávateľmi cez množstvo meetingov a callov s globálnym nákupom až po interné stretnutia a administratívnu agendu nášho oddelenia.

„Prioritou je optimalizácia energií, nákup zelenej energie. Ja tomu úprimne verím, som taký eko typ človeka.“

Čo z toho všetkého je vašou najväčšou srdcovkou?

Mám rada dobré a zaujímavé projekty, kde mám priestor na rozšírenie vlastných obzorov. Oceňujem, keď má projekt dynamiku a na konci dňa prináša úžitok používateľom alebo spoločnosti celkovo. A presne o tom bol aj spomínaný covid, kde sme boli podľa mňa vďaka tomu prví na Slovensku skoro vo všetkom. Nedávalo mi to spať, prípadne som sa v noci budila s rôznymi nápadmi. Bol nedostatok odberového materiálu. Už len taká odberová tyčinka musela spĺňať naraz niekoľko parametrov a bol ich nedostatok a v rôznych cenách. Čiže obľubujem také projekty, ktoré sú naozaj výzvou, dá sa povedať, že sú to také „nové témy dňa“, kde tých informácií ešte nie je veľa.

Čo všetko je pre vás relevantné pri výbere nových dodávateľov, máte na ich vyhodnocovanie osvedčený kľúč?

Nechcem, aby sme kupovali vždy iba za najnižšiu cenu, musí to mať aj adekvátne parametre, kvalitu, záruky, seriózneho partnera. Pre mňa je ale kľúčové si (vy)budovať vzťah s dodávateľom, aby sme v prípade, keď nastane nejaký problém, mali silného a spoľahlivého partnera, dobre podchytené podmienky v zmluve. Budovanie si vzťahov je pre mňa celkovo veľmi dôležité.
Zároveň si všímam aj spôsob vzájomnej komunikácie s dodávateľom, to vie veľa napovedať. Napríklad na podujatí eFleet Day, ktorého sme sa zúčastnili kvôli elektroautám, sme stretli dodávateľa, ktorý ponúkal aj fotovoltické panely. Poskytol nám perfektnú analýzu, ktorú som mohla jedna k jednej poslať na schválenie do globálu. Bola rovno pripravená v angličtine, ale mne sa nezdala komunikácia s týmto dodávateľom. Preverili sme si túto spoločnosť, jej zákazky, ktoré nás nepresvedčili. A vo výberovom konaní sme sa rozhodli pre inú spoločnosť aj s lepšími podmienkami.
V mnohých prípadoch ideme do hĺbky, aby sme reálne odlíšili dôvody rozdielu cien, aj keď to znamená množstvo hodín mravčej práce. Keď však chceme kvalitne a efektívne zabezpečiť nákup, službu, tak práve orientácia na detail je nevyhnutná. A keď sa bavíme o cenách, sú aj spoločnosti ktoré inklinujú k tlaku na čo najnižšiu cenu a každú chvíľu menia dodávateľa. Považujem to za rizikové a neverím, že to z dlhodobého hľadiska prináša firme hodnotu.

„Prinášame výsledky v krátkom čase a je na nás spoľah. Ale nezaškodilo by nám naučiť sa viac oslavovať a predať náš úspech.“

Centrálny nákup v spoločnosti, ktorá robí laboratórnu diagnostiku, znamená aj poznanie oblasti zdravotníctva s precízne formulovanými požiadavkami na špecifické zariadenia, procesy alebo aj chemikálie. Prišli ste pôvodne z inej oblasti, ako sa vám podarilo v tomto do hĺbky zorientovať a čo z toho bolo pre vás najťažšie?

Povedala by som, že dynamicky, krok za krokom. Keď som nastúpila, bolo rozpracovaných viacero projektov ako nákup NGS (next generation system pre genetiky, pozn. red.), globálny molekulárny tender či blížiace sa termíny exspirácií aktuálnych zmlúv. Veľkou oporou mi boli – a stále sú – kolegovia, ktorí sú vždy ochotní podať pomocnú ruku a vysvetliť súvislosti v danej oblasti.
Teraz je nová požiadavka, podľa ktorej musia byť certifikované laboratórne prístroje a diagnostika podľa IVD (in vitro diagnostic, t. j. špecifikované požiadavky, ktoré musia prístroje a diagnostiká spĺňať, pozn. red.). Momentálne sa ešte môže robiť aj na tzv. RUO (research only, pozn. red.), avšak blíži sa termín, keď to už nebude možné. Týka sa to, samozrejme, aj nás pri zabezpečovaní nákupov na ďalšie roky. Čiže tu vyvstáva potreba byť zorientovaný v požiadavkách takéhoto typu.

S ktorým oddelením spolupracujete najintenzívnejšie? A ktoré je tomu vášmu najväčšou pracovnou oporou?

Spoluprácu máme s väčšinou prevádzok. Podľa aktuálnej situácie pracujem s niektorými z nich intenzívnejšie, na úseku rutiny komunikujem najmä so šéfkami jednotlivých centrálnych laboratórií. Keď sme riešili mikrobiológiu, oporou bol napríklad doktor Marčišin zo Stropkova, doktorka Šoltésová a ďalší kolegovia. Robili sme však aj genetický tender a tento projekt sme riešili s kolegyňami z genetík z Banskej Bystrice, Bratislavy a z Košíc. Prevádzkový riaditelia vždy vedeli, ktorých ľudí z ich oddelení do projektu zapojiť, mávame k danej problematike meetingy či cally, kde je vždy priestor veci upresniť a došpecifikovať.

Čo vám najviac prirástlo k srdcu, čo sa týka práce v Unilabs Slovensko?

To, čo si naozaj veľmi cením na tejto firme, je, že som okolo seba vždy mala aj mám úžasných ľudí. Hlavne tých už spomínaných z prevádzok, s ktorými je komunikácia na vynikajúcej úrovni – zdieľame informácie, vysvetlia, pomôžu, pretože nie vo všetkom je možné byť svojpomocne zorientovaná na 100 %. Takže na ľudí, ktorých máme vo firme, nedám dopustiť – môžem sa na nich kedykoľvek obrátiť a sú nápomocní. To je pre mňa najvyššia hodnota.

Prakticky od začiatku, ale na súčasnej pracovnej pozícii ešte intenzívnejšie, máte na starosti aj medzinárodnú agendu v rámci odboru nákupu. Akým spôsobom sa vám darí hľadať fungujúce kompromisy medzi globálnymi riešeniami a našimi lokálnymi podmienkami?

Áno, samozrejme, máme náš interný pohľad. Už od môjho nástupu som musela vedieť zargumentovať, prečo práve my chceme tohto dodávateľa, tieto prístroje, cenovú politiku, prečo vieme vyjednať lepšie ceny, aké výberové konanie prebehlo atď. Vždy bolo treba jasne vysvetliť naše preferencie. Musím povedať, že ak sa mi to zdalo náročné v období pred piatimi rokmi, keď som nastúpila, tak dnes je to ešte náročnejšie. V tejto súvislosti svoju rolu zohrávajú veľké zmeny v prístupe, zmenená dynamika v globálnom nákupe, ktorá smeruje k centralizácii, štandardizácii a k unifikácii v rámci nákupu. Platí to však aj pre iné oddelenia, a to vo všetkých krajinách.

„Do leta prechádzam plynulo tak, že začiatkom jari odložím lyže a idem do záhrady.“

Vediete oddelenie nákupu, ako si vyberáte ľudí do tímu? Aký typ osobnosti najlepšie zapadá do vášho oddelenia?

Pre mňa je dôležitý človek ako taký. Nebazírujem za každú cenu na predchádzajúcich pracovných skúsenostiach. Člen môjho tímu musí mať chuť riešiť veci, nové výzvy. Nemala by mu chýbať cieľavedomosť, ambicióznosť, samostatnosť, chuť na sebe pracovať, vzdelávať sa, hľadať nové príležitosti, vhodne komunikovať a schopnosť nenechať sa odradiť, respektíve nevzdávať sa.
Je tiež fajn, keď má otvorenú myseľ a vie vnímať a vyhodnocovať veci, ktoré sa okolo neho dejú. Napríklad zelená energia odznela iba raz v rámci skupiny, neprišlo žiadne oficiálne zadanie. Ale už dopredu vnímam, že toto bude cesta a vopred nad tým začínam rozmýšľať a riešiť. Predpokladám, že aj s fotovoltikou budeme medzi prvými. Takisto myšlienka o zelenej streche je moja idea.
Takže ak by som to zhrnula, od svojich ľudí neočakávam len mechanické reportovanie, ale aj že sa pozerajú na svet a na potenciálne príležitosti v ňom otvorenými očami – kde máme možnosť sa zlepšiť, kedy môžeme s dodávateľom vyjednať lepšiu cenu, podmienky, prípadne získať inú pridanú hodnotu.

Čo považujete za svoj najväčší úspech v Unilabs Slovensko?

Najviac som hrdá na to, že ako firma sme top na Slovensku v laboratórnej diagnostike, ale aj na to, že Unilabs Slovensko je top aj v rámci globálnej rodiny Unilabs – a to je odraz práce celého tímu ľudí vrátane nášho oddelenia. V tejto súvislosti opäť nadviažem na fakt, že sme sa dokázali dostať do úplného popredia počas pandémie covidu a vedeli poskytnúť pacientom vynikajúce služby. Keď niekomu spomeniem, aký vysoký podiel na trhu sme vtedy dosiahli, tak všetci vyjadrujú veľké uznanie.

Významným míľnikom pre Unilabs Slovensko bol nákup prvých elektrických automobilov v máji tohto roka, ktoré sa stali súčasťou vozového parku našich zvozových áut. Nákup bol výsledkom výberového konania, ktoré sa dialo pod záštitou vášho oddelenia. Priblížite nám viac tento projekt?

Tento rok bolo centrálne rozhodnuté, že už musíme všetky autá nakupovať elektrické. Najprv sme sa my na oddelení nákupu museli zorientovať v tejto problematike, aby sme vedeli, koho má zmysel osloviť, aké parametre sú dôležité pre výber. Zistili sme, že v Šamoríne sa koná 2. ročník odbornej konferencie eFleet Day 2023, a tak sme sa ho zúčastnili. Následne naše oddelenie vyhlásilo tender na nákup plne elektrických áut pre Unilabs Slovensko. Tento krok bol odpoveďou na snahu o udržateľnú budúcnosť, ktorá nám v Unilabs nie je ľahostajná. V tomto prípade malo Slovensko autonómiu. Výberová komisia sa rozhodovala medzi dvoma finálnymi uchádzačmi a víťazom sa stala značka Renault. Šéf logistiky má pri tomto rozhodovaní právo veta. V tomto prípade tender prebiehal veľmi pružne – celé to zbehlo za menej ako dva mesiace. Výsledkom je dodanie spolu 10 elektromobilov Renault Kangoo, ktoré majú dojazd 285 km. V rámci skupiny Unilabs sme sa tak ako jedna z prvých krajín pridali k tým, ktorí sa aktívne usilujú o znižovanie emisií skleníkových plynov. V nadväznosti na túto aktivitu sme urobili výberové konanie na nabíjacie stanice, prvé z nich od spoločnosti Greenway už boli nainštalované pri našich laboratóriách v Likavke, na správe v Martine, v Košiciach a finalizuje sa CL Stropkov a CL Polianky.

Aká je podľa vás najväčšia výzva pre oddelenie nákupu do budúceho obdobia? Prípadne, na čom vám osobne najviac záleží?

Z globálneho pohľadu je to splnenie cieľov KPI, kde som zvedavá na výsledky a dopady globálnych tendrov (mikrobiologický, k digitalizácii a patologický) a plán úspor pre rok 2024, čo je dosť náročná oblasť vzhľadom na to, že procesy na Slovensku boli odjakživa robené efektívne. V blízkej budúcnosti je prioritou optimalizácia energií, nákup zelenej energie. Ja tomu úprimne verím, som taký eko typ človeka – mám blízko k prírode a pre udržateľnosť sa snažím robiť všetko, čo sa dá. Zelená strecha má mnoho výhod na ekonomickej, ekologickej aj sociálnej úrovni. Podporuje biodiverzitu v meste, čistí vzduch, reguluje vnútornú teplotu a šetrí energiu. Zvyšuje efektívnosť fotovoltických panelov. Taktiež uvažujeme o tepelných čerpadlách a o rekuperácii tepla. Všetko však vyžaduje svoj čas, zorientovanie sa v danej problematike, oslovenie dodávateľov cez schvaľovanie, podpísanie kontraktov až po dodávku.
Ďalším typom priorít sú „prevádzkové“ priority, ako je automatizácia procesov, ktorá sa týka zlepšenia či zjednodušenia pracovných podmienok pre našich pracovníkov. Teraz máme na mieru nadizajnovaný sorter, ktorý by mal byť na centrálnom príjme, teraz je vo schvaľovacom procese. Bola by som veľmi rada, keby sa to podarilo, aj keď je to len zlomok z celej automatizácie, ktorá sa dá vo firme urobiť. Ďalej spomeniem aj digitalizáciu patológií. V oblasti genetiky sa otvárajú takisto pomerne rozsiahle možnosti, tam sme už teraz lídrom na Slovensku, pričom možnosti rozširovania v tejto oblasti majú veľký potenciál, na čom taktiež intenzívne pracujeme.

V čom vie byť Unilabs Slovensko podľa vás inšpiráciou v rámci siete Unilabs, v čom sme dobrí? A čím by sme sa naopak mohli inšpirovať?

Myslím si, že inšpiráciou pre globálny Unilabs môžeme byť v tom, že sme orientovaní na cieľ. Vieme sa prekonať, prinášame výsledky v krátkom čase. Berieme veci vážne, v dobrom zmysle slova, a sme seriózni v prístupe ku klientom, dodávateľom, projektom, k požiadavkám, deadlinom, výsledkom, skrátka je na nás spoľah. A tie výsledky potom aj stoja za to, má to požadovaný efekt. A, samozrejme, ešte nemôžem zabudnúť na samoplatcovskú platformu lab.online – tu sa ostatné krajiny učia od nás. A opačne, čo by sme sa mohli naučiť my od iných krajín? Napadá mi, že by nám nezaškodilo naučiť sa viac oslavovať a predať náš úspech.

Vieme o vás, že ste vášnivá lyžiarka a aj tento rok ste sa lúčili s lyžiarskou sezónou až v máji. Čo pre vás tento šport znamená?

Lyžovanie je pre mňa naozaj srdcovka, znamená pre mňa slobodu, voľnosť, rýchlosť, relax, ale aj stretnutie s priateľmi. Preferujem vyložene vysokohorskú lyžovačku, odkiaľ sú nádherné výhľady. Celkovo šport a pohyb je pre mňa nástroj na reset po náročných pracovných dňoch. Znamená pre mňa formu aktívneho oddychu s ľuďmi, ktorí sú mi blízki.

„Urobila som si medzinárodný certifikát MLS zo supply chainu ako prvá žena na Slovensku a v Čechách.“

V čase, keď robíme tento rozhovor je leto už v plnom prúde. Ako si ho najradšej užívate?

Aktívne. Bývame v dome a ja prechádzam plynule do leta tak, že začiatkom jari prídem z lyžovačky, odložím lyže a idem do záhrady. Pridávam potom k tomu ešte aj iné športy, ak stíham. Ale aspoň raz za rok si plním aj cieľ ísť na bezstarostnú dovolenku. A tam platí, že oddychujem a nech sa o mňa starajú iní. Užívame si more, služby a pokoj – skrátka všetko to, na čo nie je počas bežných dní až toľko priestoru. A už teraz sa teším na poznávaciu dovolenku, ktorú máme naplánovanú na jeseň.

Číslo je venované neonatológii a genetike. Ste mamou dvoch dospelých dcér. Čo po vás zdedili?

To je dobrá otázka, lebo túto tému s nimi zvyknem rozoberať. Jedna má neskutočný drive a druhá je strašne pohodový a pokojný typ, takže už nemohli byť rozdielnejšie. Aj včera som s mladšou diskutovala, že by bolo ideálne, keby sa oni dve premiešali, keby si to prerozdelili… Tá mladšia je flegmatik – skôr na manžela, ale fyzickú genetiku má po mne, staršia presne naopak. Ale asi je to tak, ako to má byť, obe – aj manžel – sú skvelé.

Máte nejakú životnú múdrosť, ktorej sa v živote snažíte držať?

Nemám nijakú dogmu, ktorej by som sa držala. V živote sa koncentrujem na cieľ a na začiatku sa nezaoberám možnými prekážkami, aj keď si ich uvedomujem. Nabehnem na vytýčenú cestu a potom si poviem: to som si teda dala. Keď sa tie prekážky vyskytnú, tak ich riešim za pochodu, ale už sa nevzdávam. Zisťujem, že naozaj všetko zlé je na niečo dobré. Z tých situácií vždy niečo získam, niečo sa naučím – takto sa posúvam. Ľudia často hovoria o tom, ako sa čo nedá, ja to mám také potlačené, skôr rozmýšľam, ako sa to dá. A koľkokrát som príjemne prekvapená, že áno, ide to… Keď človek chce. Osvedčilo sa mi, keď som sa do niečoho zahryzla a nedala sa odradiť, nakoniec som došla, kam som chcela.

Foto: Zdeno Ziman